Marcelová

obec na Slovensku v okrese Komárno

Marcelová (historicky slov. Marcelove Kesy aj Marcelove Kosihy, maď. Marcelháza, historicky Marciháza aj Marcelkeszi) je obec na Slovensku v okrese Komárno. Vznikla v roku 1942 spojením obcí Marcelová a Krátke Kosihy.

Marcelová
obec
Kostol sv. Jána Krstiteľa
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Komárno
Región Podunajsko
Vodné toky Sedmerovský kanál, Konopný kanál
Nadmorská výška 112 m n. m.
Súradnice 47°47′24″S 18°17′24″V / 47,7901°S 18,2899°V / 47.7901; 18.2899
Rozloha 35,75 km² (3 575 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 802 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 106,35 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1353
Starosta Ervin Varga[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA)
PSČ 946 32
ŠÚJ 501239
EČV (do r. 2022) KN
Tel. predvoľba +421-35
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Námestie Slobody 1199
946 32 Marcelová
E-mailová adresa poslať email
Telefón +421 (0)35/ 7798 301
Fax +421 (0)35/ 7798 422
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Marcelová
Webová stránka: marcelova.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Polohopis

upraviť

Obec leží na východnom okraji Podunajskej roviny, v jej geomorfologickej časti Martovská mokraď. Východne od obce sa krajina vlní v Hronskú pahorkatinu.[4] Územím obce preteká Sedmerovský a Konopný kanál.[5] Obec susedí s katastrom obcí Svätý Peter, Iža, Patince, Radvaň nad Dunajom, Virt a Šrobárová.

Z južného smeru vedie do obce cesta III/1465 (Radvaň nad Dunajom – Marcelová), ktorá odbočuje z cesty Komárno – Štúrovo. Zo severozápadu vedie cesta III/1464, napojená pri Chotíne na cestu II/589 a pokračujúca východným smerom na Bátorove Kosihy. Komárno je vzdialené 16 km západne, Štúrovo 35 km východne, Nové Zámky 32 km severne a do krajského mesta je to rovnako severným smerom 68 km.

Časti obce

upraviť

Marcelová sa skladá z dvoch katastrálnych území:

  • Marcelová - 18,15 km²
  • Krátke Kosihy (Krátke Kesy) - 17,60 km²

Chotár Marcelovej leží v oblasti bohatej na archeologické nálezy, potvrdzujúce osídlenie v dávnych dobách. Aj tu sa potvrdil pobyt ľudí doby bronzovej a železnej, po ktorých sa zachovali i žiarové hroby. Mladšie nálezy dokumentujú dobu sťahovania národov, no i obdobie príchodu staromaďarských kmeňov.

Miestna časť Kutrakeszi sa v listinách prvýkrát spomína v roku 1256, kedy kráľ Belo IV. daroval osadu Kezu (tak ako aj susedný Virt) Sigfriedovi. V roku 1349 patrila Lörincovi a od roku 1377 až do skončenia II. svetovej vojny rodu Baranyaiovcov. V roku 1576 sa táto osada spomína pod názvom Zsitvakeszi. V roku 1787 v nej žilo 659 a v roku 1828 už 724 obyvateľov.

Osada „Nagkezeu“ sa spomína v roku 1353, od roku 1482 bola za verné služby kráľovi v majetku rodiny Pozsárovcov. Tak ako celé okolie, aj táto obec bola po tureckých nájazdoch v roku 1552 takmer vyľudnená. Po ich odchode toto územie prešlo do majetku rodu Pálffyovcov a obec začala prosperovať. V roku 1787 ju obývalo 712, v roku 1828 to bolo 822 a v roku 1880 už 1949 obyvateľov. O ďalších viac ako 100 obyvateľov narástla populácia po 1. svetovej vojne, no do roku 1930 sa počet obyvateľov znížil na 1676. Ničivé zemetrasenie zasiahlo obec v roku 1770, povodne spôsobili veľké škody najmä v rokoch 1896 a 1920.[6]

Novodobá obec vznikla v roku 1942, kedy sa zlúčili obce Marcelová a Krátke Kosihy.[7]

Kultúra a zaujímavosti

upraviť

Pamiatky

upraviť
  • Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa v časti Krátke Kosihy, jednoloďová baroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1731. Stojí na mieste staršieho stredovekého kostola, ktorého časť hmoty môže byť inkorporovaná v súčasnom kostole. Obnovou prešiel v roku 1986.[8] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je lemovaná pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.
  • Reformovaný kostol, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým záverom a predstavanou vežou, z roku 1803. V roku 1836 bol doplnený o vežu a v roku 1906 prešiel obnovou. Interiér kostola je plochostropý. Nachádza sa tu trojraenná drevená empora a klasicistická kazateľnica dekorovaná festónmi a rozetami na parapete.[9] Fasády kostola sú hladké so segmentovo ukončenými oknami. Veža je členená lizénovými rámami a kordónovými rímsami, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou.
  • Socha Panna Márie bolestnej, baroková socha z roku 1764. Stojí na volútovom podstavci.[11]

Prírodné zauímavosti

upraviť

Partnerské obce

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-02-18]. Dostupné online.
  5. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  6. MARCELOVÁ, Obec. História a symboly obce [online]. marcelova.sk, [cit. 2018-02-20]. Dostupné online. Archivované 2018-02-21 z originálu.
  7. MARCELOVÁ, Obec. Súčasnosť [online]. marcelova.sk, [cit. 2018-02-20]. Dostupné online.
  8. Rímsko-katolícke kostoly v okrese Komárno [online]. Krížom-krážom. Dostupné online. Archivované 2020-03-23 z originálu.
  9. Marcelová - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  10. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  11. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marcelová