Marder II
| Marder II | |
|---|---|
 Marder II v ruskom tankovom múzeu v Kubinke | |
| Základná charakteristika | |
| Posádka | 3 |
| Dĺžka | 6,36 m |
| Šírka | 2,28 m |
| Výška | 2,2 m |
| Hmotnosť | 10,8 t |
| Pancierovanie a výzbroj | |
| Pancierovanie | 5 - 35 mm |
| Hlavná zbraň | 1x 7.5 cm Pak 40 (37 nábojov) |
| Sekundárne zbrane | 1x guľomet MG34 kalibru 7,92 mm |
| Pohon a pohyb | |
| Pohon | Maybach HL 62 TRM 103 kW |
| Odpruženie | listové pružiny |
| Max. rýchlosť | 40 km/h |
| Pomer výkon/hmotnosť | |
| Dojazd | 190 km |
| Priechodnosť | |
Marder II bol nemecký stíhač tankov používaný počas druhej svetovej vojny. Rovnako ako ostatné nemecká samohybné protitankové delá bol skonštruovaný v dôsledku sovietskej prevahy tankov ako lacný prostriedok na ich ničenie. Vzhľadom na to, že nebol čas na vývoj nových typov, bol spravidla užívaný podvozok už vyrábaných tankov. V tomto prípade išlo o podvozok nemeckého stroja PzKpfw II. Ako výzbroj boli používané ukoristené sovietske kanóny F-22 kalibru 76,2 mm používajúce upravenú muníciu pre 7,5 cm PAK 40. Od jari roku 1942 bol jednotkám pridelený typ, ktorý dostal názov Panzer Selbstfahrlafette für 7,62 cm PaK 36 (r) a mal kódové označenie Sd.Kfz. 132. Oficiálne bojové označenie Marder II bolo pridelené až začiatkom roku 1944. Vtedy vznikla nová verzia, vyzbrojená kanónom PaK 40/2 L/46 kalibru 75 mm.
Stroj vznikol inštaláciou nadstavby na podvozok tanku Panzer II Ausf. D/E, na ktorú bol umiestnený protitankový kanón a guľomet kalibru 7,92 mm. Stroj mal dosť vysoký profil a stával sa tak dobrým cieľom pre nepriateľských vojakov, posádka bola navyše kvôli absencii pancierovania slabo chránená pred paľbou nepriateľskej pechoty. Stíhače tankov však boli pomerne rýchle a mali celkom slušnú priechodnosť terénom. Celkovo bolo vyrobených 1217 ks týchto vozidiel[1].
Referencie upraviť
- ↑ Bishop, Ch., 1998, The Encyclopedia of Weapons of World War II. Londýn, Barnes & Noble, Inc., s. 42
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marder II
