Marek Frauwirth

Ing. Marek Frauwirth (8. november 1911, Zakopané17. november 1939, Praha) bol slovenský ľavicový aktivista židovského pôvodu, počas protektorátu nediplomatický pracovník slovenského konzulátu v Prahe, jeden z deviatich študentských činiteľov popravených gestapom 17. novembra 1939.[1][2]

Marek Frauwirth
slovenský ľavicový aktivista židovského pôvodu
Marek Frauwirth
Narodenie8. november 1911
Zakopané, Poľsko
Úmrtie17. november 1939 (28 rokov)
Protektorát Čechy a Morava
Alma materVysoká škola obchodná v Prahe

ŽivotopisUpraviť

Rodinné zázemieUpraviť

Marek Frauwirth sa narodil v chudobnej židovskej rodine v poľskom Zakopanom.[2] Jeho matka Chava a otec Henrik sa do Poľska presťahovali zo slovenského Bardejova.[1] Marek Frauwirth mal šesť súrodencov (štyroch bratov: Jakuba, Leopolda, Maximiliána a Jozefa a dve sestry: Bertu a Rosu).[1] Keď jeho otec Henrik Frauwirth začiatkom prvej svetovej vojny (28. júna 1914) narukoval do armády, presťahovala sa rodina Frauwirthovcov späť na severné Slovensko do Tvrdošína.[1] v Tvrdošíne Marek Frauwirth vychodil základnú školu.[2]

ŠtúdiumUpraviť

Stredoškolské štúdium absolvoval Marek Frauwirth v Banskej Bystrici (maturoval na obchodnej akadémii).[3][1] Po maturite pracoval nejaký čas ako účtovník vo firme Terrazzo v Bratislave.[1] Neskôr získal miesto v Berego-mukačevskej banke a presťahoval sa na Podkarpatskú Rus.[1] Do Prahy sa presunul v roku 1932 a začal tu pracovať, aby získal finančné prostriedky na štúdium.[2] v roku 1934 sa tu zapísal na Vysokú školu obchodnú (v tom čase bola súčasťou ČVUT),[1] kde následne študoval v rokoch 19351939. v jarnom semestri 1939 štúdium úspešne dokončil a získal titul komerčného inžiniera.[1][2] Po prázdninách sa v septembri roku 1939 zastavil na Slovensku v Tvrdošíne[2] na návšteve za rodičmi. Rodina ho presviedčala, nech zostane, ale Marek Frauwirth sa rozhodol pre opätovný návrat do protektorátnej Prahy.[1]

Na jeseň roku 1939 pokračoval v Prahe v štúdiu na Vysokej škole obchodnej, začal pracovať na dizertačnej práci a zároveň si chcel rozšíriť svoje jazykové znalosti o holandčinuarabčinu.

Počas štúdia pracoval ako účtovník v leteckej továrni Walter.[1] Zamestnaný bol aj vo firme obchodujúcej s drahými kovmi a neskôr viedol dámske oddelenie obchodného domu Baťa na Václavskom námestí.[1] Okrem štúdia a práce tiež veľa cestoval. Putoval po Poľsku, Sovietskom zväze, Fínsku, Nórsku, Švédsku, Dánsku, Nemecku, Rakúsku a Taliansku.[1] Väčšinou sa premiestňoval autostopom, noci na cestách trávil v ubytovniach alebo prespával pod „šírym nebom“.[1] Svoju poslednú cestu do zahraničia podnikol v lete roku 1939 do Talianska.[1]

Politika a odbojUpraviť

Marek Frauwitrh sa angažoval aj politicky. Bol členom ľavicovej Jednoty nemajetných a pokrokových študentov a pôsobil aj v Spoločnosti priateľov demokratického Španielska.[1]

Približne v čase, keď na jeseň roku 1939 začínal svoje ďalšie štúdium na Vysokej škole obchodnej, získal Marek Frauwirth miesto nediplomatického pracovníka na slovenskom konzuláte v Prahe. Tu sa (s vedomím konzula Pavla Bujnáka a pod krycím menom „ing. Marek“) podieľal na vydávaní falošných pasov. Tie boli poskytované okrem iného aj židom a odbojárom, ktorí potrebovali vycestovať za hranice Protektorátu Čechy a Morava (cestovali väčšinou tzv. „balkánskou cestou“ cez Belehrad). Zároveň sa zapojil do roznášania odbojových letákov a protinemeckých tlačovín.

Zatknutie a popravaUpraviť

V deň pohrebu študenta Jana Opletala 15. novembra 1939 Marek Frauwirth stratil (pravdepodobne niekde zabudol) aktovku, v ktorej mal protinacistické letáky.[1] Zrejme na základe tohto nálezu bol v skorých ranných hodinách o dva dni neskôr (17. novembra 1939) zatknutý gestapom a ešte toho istého dňa bez súdu popravený v bývalých delostreleckých kasárňach v Prahe-Ruzyni.[1]

Osudy ostatných členov rodinyUpraviť

Marekov otec Henrik Frauwirth aj matka Chava Frauwirth boli zavraždení v plynových komorách v koncentračnom tábore Osvienčim.[1] V koncentračnom tábore Lublin-Majdanek zahynuli aj so svojimi rodinami obaja Marekovi bratia Jakub a Leopold.[1] Druhú svetovú vojnu prežil Marekov brat Maximilián, ktorý sa ukrýval v horách, kde pomáhal partizánom.[1] Marekov brat Jozef sa v koncentračnom tábore Dachau dočkal oslobodenia, no jeho manželka druhú svetovú vojnu neprežila (bola zastrelená Nemcami).[1] Marekova sestra Berta bola počas Slovenského národného povstania zastrelená v oblasti Vrátnej doliny aj so svojimi dvoma deťmi.[2][1] Marekova sestra Rose (Ružena) ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny emigrovala do Spojených štátov, čím si pravdepodobne zachránila život.[1]

PamiatkyUpraviť

V Tvrdošíne bol na námestí Svätej trojice v mestskom parku inštalovaný pamätník „Zápalky“, venovaný Marekovi Frauwirthovi.[2] Autorom pamätníka je výtvarný umelec Hieroným Balko (básnik, sochár, maliar, grafik, tvorca asambláží, mincí a medailí).[2] Pamätník s podporou mesta Tvrdošín zhotovil z dubového dreva umelecký stolár inžinier Michal Kožienka.[2] Pamätník má podobu troch gigantických zápaliek sklonených k sebe (k nebu orientovanými) obhorenými hlavičkami v ktorých sa stráca text študentskej hymny Gaudeamus igitur.[2]

V roku 2017 vyšla v Bratislave kniha s názvom Rozčesnutý čas Marka Frauwirtha (s podtitulom „List neznámemu priateľovi“).[2] Autorom tejto knihy je Jozef Leikert.[2] Kniha je koncipovaná ako list Marekovi Frauwirthovi.[2][4]

V roku 1965 občania mesta Tvrdošína odhalili na priečelí Základnej školy Štefana Šmálika pamätnú dosku venovanú Marekovi Frauwirthovi.[2] Táto doska bola v roku 1989 z neznámych dôvodov odstránená a už nebola nájdená.[2] 16. novembra 2018 bola na rovnakom mieste slávnostne odhalená nová doska. Iniciátorom celého projektu bol predseda Klubu spisovateľov literatúry faktu Jozef Leikert.[2] Novú pamätnú dosku graficky stvárnil vydavateľ Peter Rašla, vyrobiť ju nechal sponzor Gabriel Rehák u akademického sochára Štefana Pelikána.[2] v pravom hornom rohu pamätnej dosky je fotografia Mareka Frauwirtha a celú plochu dosky vypĺňa nápis:

„Kto mrie za slobodu nikdy neumiera“ / v Tvrdošíne žil / a navštevoval základnú školu / Ing. Marek Frauwirth / (* 8. 11. 1911) / popravený nacistami / v Prahe 17. novembra 1939.[5]

OceneniaUpraviť

 
Osobný vestník MNO číslo 42 z 20. októbra 1945 – titulná strana: udelenie Československého vojnového kríža 1939

ReferencieUpraviť

  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x JAREŠ, Jakub. Marek Frauwirth (8. 12. 1911, Zakopane – 17. 11. 1939, Praha). iForum (Praha: Univerzita Karlova), 2014-11-12. Dostupné online [cit. 2022-11-01].
  2. a b c d e f g h i j k l m n o p q r MIKOVIČ, Fedor. Rozčesnutý čas Markovho žitia. Slovo (Bratislava: Klub Nového slova), 2018-11-19. Dostupné online [cit. 2022-11-01]. ISSN 1336-2984.
  3. Historická osobnosť Marek Frauwirth [online]. Banská Bystrica: Obchodná akadémia, Tajovského 25, [cit. 2022-11-01]. Dostupné online.
  4. LEIKERT, Jozef. Rozčesnutý čas Marka Frauwirtha : (list neznámemu priateľovi). 1. vyd. Bratislava : Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska, 2017. 143 s. ISBN 978-80-88782-09-4.
  5. 16.11.2018 Slávnostné odhalenie novej pamätnej tabule [online]. Tvrdošín: Mestský úrad, 2018-11-16, [cit. 2022-11-01]. Dostupné online.
  6. Osobní věstník MINISTERSTVA NÁRODNÍ OBRANY číslo 42 ze dne 20. října 1945 [online]. Praha: Ministerstvo národní obrany, 1945-10-20. Dostupné online.
  7. Prezident republiky udělil státní vyznamenání [online]. Praha: Kancelář prezidenta republiky, 2022-10-28, [cit. 2022-11-01]. Dostupné online.

LiteratúraUpraviť

  • PASÁK, Tomáš. 17. listopad 1939 a Univerzita Karlova. Praha : Karolinum, 1997. 207 s. ISBN 978-80-7184-255-2.
  • LEIKERT, Jozef. Černý pátek sedmnáctého listopadu. Praha : Univerzita Karlova, 2001. 386 s. ISBN 978-80-238-7632-1.
  • LEIKERT, Jozef. Rozčesnutý čas Marka Frauwirtha : (list neznámemu priateľovi). 1. vyd. Bratislava : Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska, 2017. 143 s. ISBN 978-80-88782-09-4.

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marek Frauwirth na českej Wikipédii.