Marhát
O rovnomennom sedle pozri Marhát (sedlo).Marhát (748,2 m n. m.[1]) je vrch v Považskom Inovci. Leží nad obcou Vozokany, približne 9 km východne od Piešťan.[2] Je najvyšším vrchom podcelku Krahulčie vrchy.
| Marhát | |
| vrch | |
.jpg) Vyhliadka a kríž na vrchole Marhátu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trnavský |
| Okres | Piešťany |
| Obec | Hubina |
| Pohorie | Považský Inovec |
| Podcelok | Krahulčie vrchy |
| Povodia | Nitra, Váh |
| Nadmorská výška | 748,2 m n. m. |
| Súradnice | 48°35′42″S 17°58′14″V / 48,5949°S 17,9705°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značke z Nitrianskej Blatnice
|
  | |
 Poloha v rámci Trnavského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Marhát | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
PolohaUpraviť
Nachádza sa v juhovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Krahulčie vrchy.[3] Vrchol leží v Trnavskom kraji, v okrese Piešťany a v katastrálnom území obce Hubina[4], čiastočne i Vozokany a Nitrianska Blatnica.[5] Nachádza sa severne od Nitrianskej Blatnice, z ktorej je k nemu najľahší prístup po zelenej a žltej značke.[2]
OpisUpraviť
Marhát tvorí najvyššiu časť južnej polovice pohoria a jeho mohutnosť zvýrazňuje východne susediaca Bojnianska pahorkatina. Vystupuje nad zarovnané plošiny vrcholovej časti ako skalnatý vrstvový tvrdoš. Je porastený jaseňovo-javorovým a bukovým lesom[6]. Výskyt železnej rudy spôsobil, že okolie masívu bolo osídlené od staroveku. V ranom stredoveku tu bolo viacero hradísk, čo dokladajú nálezy z okolia Bojnej (hradiská Valy) a Nitrianskej Blatnice (zachovaná rotunda Jurko a nálezy v jej okolí).
Severovýchodným smerom sa nachádza Bielený vrch (733 m n. m.), oddelený sedlom Marhát, juhozápadným smerom leží Gajda (609 m n. m.), severozápadným vrch Grnica (523 m n. m.) a severne Kostolný vrch (569 m n. m.).[7] Východnú časť masívu odvodňuje potok Hlavinka, južnú menšie prítoky Radošinky do rieky Nitra. Severozápadne situované svahy odvádzajú vodu potokom Striebornica, smerujúceho do Váhu. Najbližšími sídlami sú Lipovník, Vozokany a Nitrianska Blatnica na východnom úpätí, Nová Lehota na severe a Hubina a Moravany nad Váhom na západe.[2]
Na vrchole stojí 10 m vysoký kríž s nápisom Bože ochraňuj turistov. Bol postavený 28. októbra 1947 obyvateľmi obce Nitrianska Blatnica. Iniciátorom stavby bol kňaz Ján Laktiš. V roku 2008 pribudla v jeho blízkosti aj 17 m vysoká drevená rozhľadňa. Autorom projektu je Ľubomír Bečka, realizáciu vykonali Pavol a Miloš Vančo[8].
GeológiaUpraviť
Vrchol budujú triasové gutensteinské vápence a kremence obalovej jednotky tatrika. Juhovýchodný svah v údolí potoka Hlavinka sa vyznačuje menšími výskytmi devónskych premenených hornín grafitických bridlíc, fylitov, amfibolitov a rúl[9].
VýhľadyUpraviť
Vďaka nadmorskej výške, polohe a rozhľadni na vrchole umožňuje Marhát zaujímavý kruhový výhľad. Viditeľné sú tak okolité pahorkatiny a nížiny, no taktiež mnohé pohoria. Dobre viditeľné sú okolité vrchy pohoria, no tiež Malé a Biele Karpaty, Strážovské vrchy, Vtáčnik či Tribeč.[10]
PrístupUpraviť
- po
značke:
- od juhu z obce Nitrianska Blatnica cez rázc. pri rotunde Jurko a Trhovičnú lúku
- zo západu z Moravian cez údolie Striebornice a rázc. Krahulčie vrchy
- po
značke od rotundy Jurko cez rovnomenné sedlo - po
značke po hrebeni:
- od severu z Novej Lehoty cez Jelenie jamy
- z juhu zo sedla Havran a Trhovičnú lúku[2]
GalériaUpraviť
Pohľad dole do nížiny zahalenej ranným oparom
Východ slnka pozorovaný z rozhľadne v roku 2017
ReferencieUpraviť
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 75.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-12-01]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-12-01]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-12-01]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-12-01]. Dostupné online.
- ↑ PETROVIČ, Daniel; PETROVIČ, Jozef; KOLEKTÍV AUTOROV. Považský Inovec, turistický sprievodca ČSSR.. Bratislava : Šport, 1986. 77-009-86. Kapitola Miestopisný zoznam, s. 168.
- ↑ Považský Inovec – Piešťany. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Informačná tabuľa na rozhľadni, december 2008
- ↑ Ivanička, J., Havrila, M., Kohút, M., (Editori), Olšavský, M., Hók, J., Kováčik, M., Madarás, J., Polák, M., Rakús, M., Filo, I., Elečko, M., Fordinál, K., Maglay, J., Pristaš, J., Buček, S., Šimon, L., Kubeš, P., Sherer, S., Zuberec, J., 2006: Geologická mapa regiónu Považský Inovec a jv. časti Trenčianskej kotliny. 1:50 000, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-12-01]. Dostupné online.
Pozri ajUpraviť
Iné projektyUpraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marhát
