Otvoriť hlavné menu

Marián Čunderlík (* 31. január 1926, Motyčky – † 1. október 1983, Demänovská dolina) bol slovenský maliar, ilustrátor a grafik.

Marián Čunderlík
slovenský maliar, ilustrátor a grafik
Marián Čunderlík
Narodenie31. január 1926
Motyčky, Slovensko
Úmrtie1. október 1983 (57 rokov)
Demänovská dolina, Slovensko

Obsah

RodinaUpraviť

  • otec: Anton Čunderlík (1887 – 1951)
  • matka: Anna, rod. Turcerová (1901 – 1961)
  • manželka: Anastázia, rod. Miertušová[1] (1927 - 2002), svadba v roku 1951, rozvod v roku 1980
  • dcéra Marianna[2], narodená 7. 1. 1971[3]

ŽivotopisUpraviť

DetstvoUpraviť

Narodil sa v Motyčkách pri Banskej Bystrici. Pochádzal z učiteľskej rodiny Antona Čunderlíka. Žil s rodinou na Starých Horách do roku 1942 a potom v Šalkovej. Jeho rodičia boli v roku 1949 reaktivovaní do jednotriedky v Čeríne a až po otcovej smrti v roku 1951 sa matka Anna vrátila na Staré Hory.[3]

ŠtúdiumUpraviť

Po vychodení základnej školy roku 1937 začal študovať na Vojenskej reálke v Martine, po dvoch rokoch prešiel na Štátne gymnázium Andreja Sládkoviča, kde v roku 1946 zmaturoval.

Začal študovať na Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, kam zo Slovenskej vysokej školy technickej prešlo Oddelenie kreslenia a maľovanie, ktoré viedol Ján Mudroch.[3] V roku 1949 prešiel na Vysokú školu výtvarných umení, kde v prvom školskom roku 1949/1950 boli v jednotlivých oddeleniach zároveň otvorené viaceré ročníky. Marián Čunderlík bol prijatý do druhého ročníka oddelenia monumentálnej maľby, ktoré začal viesť Ľudovít Fulla. V tomto období ilustroval Prvú čítanku pre 1.ročník národných škôl od Juraja Brťka (Štátne nakladateľstvo Bratislava) a iné. V roku 1953 absolvoval VŠVU. Jeho diplomovou prácou bol rozmerný (6x4 m) návrh na fresku s témou Partizáni na holi.[3]

Tragický skonUpraviť

V 70. rokoch bol vylúčený zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov (1972) a na protest odišiel z Bratislavy do osady Tri studničky v Demänovskej doline, kde 1. 10. 1983 za tragických okolností zomiera.[3]

TvorbaUpraviť

Marián Čunderlík je maliar s existenciálnou hĺbkou a umelec avantgardy

Začiatky tvorbyUpraviť

Koniec päťdesiatych rokov bol pre slovenské výtvarné umenie prelomový; nastupujúca generácia vycítila prvé zmiernenie ideologického tlaku a ešte v období oficiálne protežovaného socialistického realizmu začala vo svojej tvorbe hľadať možnosti nového nadviazania pretrhnutej kontinuity vývinu domáceho výtvarného diania. Mladí umelci chceli svoju tvorbu začleniť do európskeho kontextu. Jednu z možností videli v nadviazaní na inšpiračné zdroje a tvaroslovie domácej medzivojnovej avantgardnej tradície, najmä na dielo Mikuláša Galandu, ktorého menom zaštítili svoju skupinu.

Raná tvorba Mariána Čunderlíka mala veľa spoločného s generačným smerovaním Skupiny Mikuláša Galandu, v ktorej sa angažoval. Charakterizovalo ju sumarizované geometricky štylizované tvary ohraničené jasnou líniou.

Na začiatku tvorby v rokoch 1956 – 1957 Marián Čunderlík rozvíjal motív portrétu ženskej figúry, či polfigúry, ktorú už naznačil v sérii Viol v rokoch štúdií na vysokej škole. Jednotlivé cykly nazýva Nevestami alebo Ždiarankami či Matkami (Nevesta, 1958, Čierna nevesta, 1958). Tieto cykly pred úplnou dekonštrukciou na abstraktné myslenie sa stanú „predobrazom“ budúcich autorových Architektonických a Archaických figúr.

Pôvodne sú inšpirované kubizmom Pabla Picassa a postupne dielom autorovho pedagóga Ľudovíta Fullu a to v kompozičnej skladbe a tiež farebnosti a celkového výrazu maľby jednoznačne ovplyvnenej „fullovským“ štýlom a tiež tvorbou Mikuláša Galandu.[3]

Vznik KonfrontáciíUpraviť

V roku 1958 mal prvú samostatnú výstavu v Galérii Cypriána Majerníka v Bratislave, ktorú vtedajšia cenzúra pre nevhodnosť po niekoľkých hodinách zatvorila. Táto udalosť však umelca neodradila od ďalšieho hľadania. Viac ako s prvou generačnou vlnou mladých autorov sa názorov stotožňoval s ďalšou, ktorá organizovala neverejné Konfrontácie v petržalskom ateliéri sochára Jozefa Jankoviča. Snahu tohto neformálneho zoskupenia považujú niektorí kritici výtvarného umenia, napríklad Tomáš Štraus, za ohlas vtedajšieho pražského výtvarného pohybu smerom k štrukturálnej nefigurácii, kým iní, napríklad Oskár Čepan, za pomerne autentickú reakciu na globálnu stredoeurópsku snahu začleniť umenie vtedajšieho sociálneho bloku do širšieho medzinárodného, ideologickými hranicami rozdeleného kontextu.

V rokoch 1958 – 1959 vznikli Architektonické figúry, ktoré predstavovali ženské alebo mužské postavy zobrazené ako vertikály s vystavanou architektúrou geometrických plôch. Akoby sa pomaly roztápal, či rozsypával pevný tvar zobrazených postáv na jednotlivé segmenty. Dôležitým účinkom sú aj farebné hodnoty malieb, v tomto prípade technikou gvašu. V rozsiahlom cykle Archaických figúr (1959 – 1961) už dochádza k úplnému roztaveniu tvarov na abstraktný obraz plný emócií, hravých neurčitých a nedopovedaných tvarov prekladaných farebnými akcentmi (Archaická figúra, 1961). V nich po prvýkrát Marián Čunderlík vo svojej tvorbe uplatnil postupy informelu v maľbe – odtlačky, zásahy do plochy, uplatnenie rôznych štruktúr a materiálov. A práve tieto diela sú spojené so začiatkom Konfrontácií na Slovensku, ktoré etablovali nepredmetné umenie v našom prostredí. Čunderlíka v období neverejných Konfrontácií (1961 – 1963) charakterizovali voľné cykly Kvadráty a Korpusy (1961), Zrkadlá (1961 – 1962) a Kože (1963). Vo všetkých štyroch cykloch tohto obdobia sa Marián Čunderlík venoval analyzovaniu nepredmetného umenia, jeho diela majú skôr meditatívne a lyrické hodnoty, než tlmočia existenciálne problémy (Orišková). Tie sú skôr prítomné v neskorších cykloch (Kože a Zrkadlá).

Za vrchol Čunderlíkovej tvorby je považovaný už spomínaný cyklus Zrkadlá, ktorý odkrýva tvárne úsilie, ako klbko zmyslových aj emotívnych významov, citlivosť voči prírodným stavom stekania, odtláčania, vrypovania, rozmývania, preškrabovania, sypania, zasychania, ako správa o procese ustalovania.[4] Napr. dielo Biele zrkadlo (1962), v centre dramaticky pôsobiacej kompozície je umiestnená biela oválna plocha nepresných tvarov, zrkadlia sa v nej a vzájomne spolupôsobia odtlačky rôznych štruktúr a rytmy iných menších kruhovitých plôch. Výraznú reliéfnosť štruktúr a uplatnenie rôznorodých nájdených materiálov na ploche obrazu od piesku až po kovový odpad nájdeme už v niektorých dielach z cyklu Zrkadlá (Zrkadlo II., 1962) a tiež z viacerých diel s názvom Objekt (1964). Asambluje v nich nájdené objekty (elektrónky, kovové skrutky, vrchnáky od konzerv, obruče a pod.) svojím charakterom sa blížia k obrazu-reliéfu a objektu. Zjednocujúcim prvkom sa stáva monochrómny základ a farebnosť, autor siaha po šedých a strieborných tónoch, ktoré dokazujú fundamentálnu nereálnosť a až kozmickosť obrazových skladieb. Okrem objektov-obrazov, či tiež asamblážových objektov sa tento trend uplatnil aj v autorových kolážach, grafikách z roku 1965. Tento prechod od abstrakcie k vecnosti, možno charakterizovať aj ako autorov hold technickému pokroku zasahujúci aj do oblasti umenia a kultúry. Chladnosť a racionalita geometricky riešených Topografií (1967), slepotlačí z cyklov Variácií a Satelitov (1969 – 1970) sú v rozmedzí konkretizmu, ku ktorému sa Marián Čunderlík prihlásil a viackrát s týmto hnutím vystavoval (Grafická slepotlač II., 1970).

V rokoch 1961 – 1965 bol Čunderlík organizátor a účastník (najskôr neverejných a potom verejných) výstav skupiny Bratislavské konfrontácie, orientovanej na abstraktné výtvarné umenie. V druhej polovici 60-tych rokov sa Marián Čunderlík stal členom zoskupenia a účastníkom výstav Klubu konkrétistov zameraného na geometrickú a konštruktivistickú tvorbu. V rokoch 1972 – 1980 mal pozastavené členstvo v Zväze slovenských výtvarných umelcov, až na malé výnimky prestal umelecky tvoriť, realizoval len umelecké dotvorenie exteriérových a interiérových architektonických stavieb. V rokoch 1981 – 1983 začal opätovne tvoriť diela komorného charakteru.[3]

Tvorba na sklonku životaUpraviť

Tvorba na začiatku 70. rokov je už záverečnou a autor odchádza do ústrania a takmer prestáva systematicky tvoriť. Neskorší cyklus Kože (1963) je charakteristický absolútnym prechodom k problematike informelu, v ktorom je prvoradá matéria a forma sekundárnou hodnotou. V nich sa zrkadlia odtlačené nájdené predmety a rôzny materiál umožňujúci esteticky pôsobiť štruktúrami a rôznymi textúrami. V predchádzajúcich Čunderlíkových cykloch bola dôležitou dominantná časť – stred vo forme oválu, či iného kruhového vytvarovania, ktorý určoval dynamiku a rytmus kompozície (Kruhy V., 1967). V cykle sa centrála ruší a celá plocha obrazu je plnohodnotným a demokratickým polom. Čunderlíkova tvorba je síce zaradená medzi informel, avšak má odlišné vlastnosti ako jeho tradičná európska podoba. Jej vyznenie je na hraniciach chápania tohto názoru, kde estetické prevláda nad akčnosťou výtvarnej filozofie v umení 60. rokov 20. storočia. Dielo Mariána Čunderlíka bolo však predčasne uzavreté smrťou. Komplexnejšiemu spracovaniu jeho súborného diela a zároveň k rozsiahlejšiemu prezentovaniu tvorby došlo takmer až po dvadsiatich rokoch po Čunderlíkovom tragickom odchode zo života (1983).[3]

DielaUpraviť

Marián Čunderlík v prvej fáze svojej tvorby využíval najmä techniku maľby olejom, neskôr tempery, kvalitatívne ojedinelý bol v technike monotypie a neskôr vytváral komorné objekty kombinovanou technikou.[5]

Maľby (výber)Upraviť

  • Viola, 1949, olej, preglejka, 825x555 mm, Galéria mesta Bratislavy
  • Nevesta, 1957, kombinovaná technika, olej/preglejka, Galéria Nedbalka
  • Polfigúra z cyklu Neviest, 1957-58, olej, sololit, 1090 x 793 mm, majetok dedičov
  • Žena s džbánom, 1958, plátno, olej, 1310 x 837 mm, SNG, inv. č.: O 2749
  • Postava, 1958, kombinovaná technika, 810 x 540 mm, majetok dedičov
  • Bez názvu (Z cyklu nevesty), 1958, olej, plátno, 800 x 704 mm, majetok dedičov
  • Archaická postava, 1958 -59, kombinovaná technika, 1000 x 690 mm, zbierka významného zberateľa
  • Architektonická figúra II., 1960, kombinovaná technika, Galéria Nedbalka
  • Architektonická figúra III., 1960, olej, tempera/papier na preglejke, Galéria Nedbalka
  • Kvadrát I., 1961, olej, plátno, 1150 x 1000 mm, súkromná zbierka v Ploštíne
  • Ovál, 1961, monotyp, 740 x 615 mm, súkromná zbierka
  • Archaická figúra, 1961, plátno, olej, 1430 x 870 mm, SNG, inv. č.: O 6691
  • Zrkadlo II., 1962, plátno, kombinovaná technika, 970 x 414 mm, SNG, inv.č.: O 2771
  • Zrkadlo VI., 1962, plátno, olej, 1400 x 815 mm, SNG, inv. č.: O 6693
  • Biele zrkadlo, 1962, plátno, olej, 1390 x 1000 mm, majetok dedičov
  • Ovál, 1963, kombinácia techník, sololit, 580 x 400 mm, majetok dedičov
  • Z cyklu koža, 1963, kombinácia techník, 860 x 600 mm, majetok dedičov
  • Kruhy, 1967 – 1970, sololit, kombinovaná technika, 770 x 115 mm, SNG, inv. č.: O 6692[3]

Grafiky (výber)Upraviť

Od roku 1949 sa ako študent VŠVÚ venoval grafickým realizáciám, a to plagátom, ilustráciám a grafickej úprave kníh.[3] Po absolvovaní VŠVÚ sa venoval úžitkovej grafike a začal vystavovať so Spolkom slovenských umelcov. Od roku 1957 organizačne aj výstavne spolupracoval na akciách mladej generácie a spolu s E. Špitzom sa zaslúžil o založenie Galérie C. Majerníka v Bratislave.[4]

  • Hlava, 1947-48, tuš na papieri, 240 x 160 mm, SOGA
  • 1. máj, 1957, papier, tlač, ofset, 585 x 845 mm, SNG, inv.č.: UP-P 722
  • Nevesta, 1958, papier, lavírovanie, štetec, tuš, 524 x 418 mm, SNG, inv.č.: K 4758
  • Čierna nevesta, 1958, papier, tuš, štetec, 500 x 350 mm, SNG, inv. č.: K4761
  • Dedinské dievčatko, 1958, plátno, olej, 600 x 504 mm, SNG, inv. č.: O2770
  • Archaická figúra, 1961, plátno, olej, 1430 x 870 mm, SNG, inv. č.: O 6691
  • Quadrat, 1961, monotypia na papieri, 720 x 550 mm, súkromná zbierka
  • Ľud a krása, 1962, papier, tlač, ofset, 865 x 610 m, SNG, inv. č.: UP-P 680
  • Kryštál z Istambulu (reprodukcia), 1966, papier, tlač, ofset, 800 x 590 mm, SNG, inv. č.: UP-P 3054
  • Kruh I., 1967, tangíra, monotypia, koláž, papier, 309 x 238 mm, SNG, inv.č.: G 7347
  • Kruh II., 1967, tangíra, monotypia, koláž, papier, 309 x 238 mm, SNG, inv.č.: G 7336
  • Kruh III., 1967, tangíra, monotypia, koláž, papier, 306 x 238 mm, SNG, inv. č.: G 7345
  • Kruhy V., 1967, papier, biely, monotypia, koláž, 298 x 238 mm, SNG, inv.č.: G 7333
  • Grafická slepotlač II., 1970, papier, biely, kov, umelá hmota, slepotlač, perforovanie, montáž, 401 x 306 mm, SNG, inv. č.: G 7350[3]
  • Žena s džbánom – poštová známka k.č. 13, 31. 5. 1993 , oceľotlač z plochých platní[6]
  • slovenský filmový plagát v Berlíne, 2008:
12. Kryštál z Istanbulu A3 (autor: Marián Čunderlík)
14. Kým sa skončí táto noc A1 (autor: Marián Čunderlík)
20. Prípad Barnabáš Kos A1 (autor: Marián Čunderlík)
21. Senzi mama A1 (autor: Marián Čunderlík)
27. Tvár v okne A3 (autor: Marián Čunderlík)
33. Zmluva s diablom A1 (autor: Marián Čunderlík)[7]

Komorné objekty (výber)Upraviť

  • Objekt, 1963-64, kombinovaná technika, 340 x 340 mm, zbierka významného zberateľa
  • Objekt, 1964, kombinácia techník, plech, 340 x 237 mm, majetok dedičov
  • Objekt, 1964, kombinácia techník, kartón, 205 x 197 mm, súkromná zbierka v Bratislave
  • Objekt, 1964, kombinácia techník, kov, drevo, 528 x 400 / 450 x 240 mm, majetok dedičov
  • Objekt, 1964, kombinácia techník, plech, 340 x 237 mm, majetok dedičov
  • Variácia I., 1970, slepotlač, perforácia, montáž, papier, kov, umelá hmota, 401 x 506 mm, SNG, inv. č.: G 7349
  • Variácia II., 1970, slepotlač, perforácia, montáž, papier, kov, umelá hmota, 401 x 306 mm, SNG, inv. č.: G 7350
  • Variácia III., 1970, slepotlač, perforácia, montáž, papier, kov, umelá hmota, 397 x 550 mm, SNG, inv. č.: G 7765
  • Variácia IV., 1970, slepotlač, perforácia, montáž, papier, kov, umelá hmota, 396 x 525 mm, SNG, inv. č.: G 7766

VýstavyUpraviť

Počas svojho života mal Marián Čunderlík niekoľko samostatných výstav, svojimi dielami sa zúčastňoval na všetkých významnejších kolektívnych výstavách doma i v zahraničí. Po smrti mu súbornú výstavu zorganizovali Slovenská národná galéria (1992) a Štátna galéria v Banskej Bystrici (2000).

Samostatné výstavy (výber)Upraviť

  • 2010 – Marián Čunderlík, AP Gallery, Bratislava (SK)
  • 2000 – Marián Čunderlík, Stredoslovenská galéria (Štátna galéria), Banská Bystrica (SK)
  • 1997 – Marián Čunderlík, Galéria Z v Zichyho paláci, Bratislava (SK)
  • 1992 – Marián Čunderlík, SNG, Bratislava (SK)
  • 1986 – Marián Čunderlík, Bratislava (SK)
  • 1962 – Marián Čunderlík, Klub výtvarníkov: Mánes, Praha (CZ)
  • 1958 – Marián Čunderlík, Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava (SK)[3][8][9]

Kolektívne výstavy (výber)Upraviť

  • 2012 – 2013 – Českoslovesnký filmový plagát 1959 – 1989, Alšova jihočeská galerie: Wortenův dům, České Budějovice (CZ)[10]
  • 2011 – Bratislavské konfrontácie, Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava (SK)
  • 2011 – Alternatívna slovenská grafika, Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava (SK)
  • 2010 – Hranice geometrie, Dom umenia, Bratislava (SK)
  • 2010 – Slovenská grafika 20. století, Galerie moderního umění, Hradec Králové (CZ)
  • 2007 – Slovenský filmový plagát, Župný dom, Dolný Kubín (SK)[11]
  • 2006 – Slovenská grafika 20. storočia, Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica (SK)
  • 2005 – Súčasné slovenské umenie 1960 – 2000, Ernst Museum Budapest, Budapešť (HU)
  • 2004 – Súčasné slovenské umenie 1960 – 2000, Medzinárodné kultúrne centrum / Międzynarodowe Centrum Kultury, Krakov (PL)
  • 2003 – Súčasné slovenské umenie, Gallery Art Factory, Praha (CZ)
  • 2002 – Nové slovenské umenie (1936 – 2001), Kunsthalle Exnergasse, Viedeň (A)
  • 2001 – Zeitgenössische slowakische Kunst, Kunstverein Passau, Passau (DE)
  • 1999 – Klub konkretistov, SNG, Bratislava (SK)
  • 1992 – Slovenský informel (1960-66), Mestská galéria Bratislava, Považská galéria-Žilina, Bratislava (SK)
  • 1991 – Český informel, Mestská galéria, Praha (CZ)
  • 1971 – Actual Grabado Eslovaco, Havana (CUBA)
  • 1971 – Slovenské výtvarné umenie 1945 – 1970, SNG, Bratislava (SK)
  • 1970 – Slovenské výtvarné umenie 1945 – 1970, Valdštejn, Palác Kinských, Praha (CZ)
  • 1970 – Súčasná československá grafika, Cabinet des estampes Musée et histoire, Ženeva (CH)
  • 1969 – Klub konkretistov, Výstavná sieň na Dostojevského rade, Bratislava (SK)
  • 1969 – Súčasné tendencie v slovenskej maľbe, Dom umenia, Bratislava (SK)
  • 1969 – 50 rokov českého a slovenského umenia, Teherán (IR)
  • 1968 – Klub konkretistov a hostia, Jihlava (CZ)
  • 1968 – Československé grafické umenie, Instituta Universitario Orientale Gallerie dela Campania,Neapol (I)
  • 1968 – 50 rokov československej maľby. Zo zbierok galérií, SNG, Bratislava (SK)
  • 1967 – Československá grafika, Kiel (DE)
  • 1967 – Slovenská medzivojnová grafika, Museum Folkwang, Essen (DE)
  • 1967 – Súčasné slovenské grafické umenie, Penelope gallery, Rím (I)
  • 1966 – Tvorba strednej a mladej generácie zo zbierok SNG pri príležitosti kongresu AICA, SNG, Bratislava (SK)
  • 1966 – Wspolszesna plastyka slowacka, Spoty, Poznaň (PL)
  • 1966 – Sedem mladých umelcov z Bratislavy, Viedeň (A)
  • 1966 – Slovenská knižná grafika 1945 – 1945, Výstavní sín Národního musea, Praha (CZ)
  • 1965 – 5. Konfrontácie, Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava (SK)
  • 1963 – Čunderlik, Ovčáček, Urbásek, Gallery Sztuki Nowoczesnej, Varšava (PL)
  • 1963 – Súčasné slovenské umenie, Jazdiareň Pražského hradu, Praha (CZ)
  • 1963 – 3. Konfrontácie (neformálna výstava), byt hudobného teoretika I. Mačáka, Bratislava (SK)
  • 1962 – 2. Konfrontácie (neformálna výstava), Ateliér A. Rudavského, Podunajské Biskupice (SK)
  • 1957 – Výstava mladej generácie maliarov-sochárov, Bratislava (SK)
  • 1957 – Mladé slovenské umenie, Praha (CZ)[3][8][9]

OceneniaUpraviť

  • 1971 pamätnou medailou ZSVU.
  • 1963 – cena vydavateľstva Smena za antológiu Krásne volanie
  • 1961 – cena vydavateľstva Smena za ilustrácie
  • 1956 – I. cena za návrh plagátu k 1. máju v celoštátnej súťaži
  • 1955 – I. cena za plagát k 10. výročiu oslobodenia Československej republiky
  • 1953 – III. cena v Súťaži 29. augusta, ktorú vypísal Ústredný výbor Zväzu protifašistických bojovníkov za návrh fresky Partizáni na holi.

Najvyššie dosiahnuté ocenenieUpraviť

  • 1993 – in memoriam Cena Martina Benku od Slovenskej výtvarnej únie (bola vydaná novoročenka – reprodukcia diela Topografia kruhov, 1967)[3]

ZbierkyUpraviť

Zastúpenie v štátnych zbierkach (výber)Upraviť

Diela Mariána Čunderlíka sú zastúpené vo všetkých významnejších slovenských verejných galériách.

Zastúpenie v súkromných zbierkach (výber)Upraviť

BibliografiaUpraviť

Knižné publikácie, periodikum (výber)Upraviť

  • JANKOVIČOVÁ, S., MOJŽIŠ, J. 2010. Bratislavské konfrontácie. Bratislava : PETUM
  • BELOHRADSKÁ, Ľ., TROJANOVÁ, E. 2009. Hranice geometrie. Bratislava : PETUM
  • BARTOŠOVÁ- PINTEROVÁ, Z. 2008 Súčasné slovenské výtvarné umenie 1960 – 2000. Bratislava: Prvá slovenská investičná skupina, ISBN 80-9696-754-1
  • ALTMANN, L. 2006. Lexikón maliarstva a grafiky. s. 121 Bratislava: Ikar, ISBN 80-551-1296-7
  • MOJŽIŠ, J. 2004. Galandovci – Galandovci po roku 1970. Trenčín : Q-EX
  • MOJŽIŠ, J. 2003. Galandovci – Skupina Mikuláša Galandu. Trenčín : Q-EX
  • RUSINOVÁ, Z. 2000. 20.storočie. Bratislava : SNG, ISBN 80-8059-031-1
  • BARTOŠOVÁ, Z. 1991. Marián Čunderlík. In Slovenské pohľady, r. 107, č. 3, s. 2.
  • KOSTROVÁ, Z. 1969. Marián Čunderlík. In. Matuštík – Nové slovenské výtvarné umenie. Bratislava :Tatran, 1969
  • DIEMER, K. 1968. Prager Club der Konkrestisten. In Stuttgarter Nachrichten, č./nr. 90, s. 17.
  • ŠEFČÁKOVÁ, E. 1967. Moderná slovenská kresba. Bratislava : Tatran
  • MATUŠÍK, R. 1966. Grafika 66. In Kultúrny život, r. 21, č. 42, s. 6.
  • ŠTRAUS, T. 1966. Depatetizácia, racionalizácia, mýtus moderny. In Výtvarný svet, r. 11, č. 6 – 7, s. 258 – 263.
  • KOSTROVÁ, Z. 1965. Marián Čunderlík. In Mladá tvorba, r. 10, č. 4, s. 2.
  • ČEPAN, O. 1965. Konfrontácie 5. In Slovenské pohľady, r. 81, č. 1, s. 123 – 128
  • MATUŠÍK, R. 1964. Moderné slovenské maliarstvo 1945 – 1963. Bratislava : SVKL
  • ŠEFČÁKOVÁ, E. 1964. Konfrontácie. In Mladá tvorba. r. 9, č. 11, s. 38.
  • MOJŽIŠ, J. 1964. Konfrontácie. In Slovenské pohľady. r. 80, č. 6, s. 142.
  • MOJŽIŠ, J. 1964. Štrukturálna grafika. In Slovenské pohľady. r. 80, č. 10, s. 146.
  • ŠETLÍK, J. 1964. Spoznávajme sa – zbližujme sa. In Výtvarný život. r. 8, č. 2 – 3, s. 68.

Autorské monografie a katalógy (výber)Upraviť

  • MOJŽIŠ, J. 2001 Marián Čunderlík. Bratislava : Slovart, 2001, ISBN 80-7145-495-8
  • KISS-SZEMÁN, Z., OBUCHOVÁ, V., PAŠKO, P. 2012. Slovenské moderné umenie. In Katalóg výstavy Galéria Nedbalka. Bratislava: Calder s. r. o., s. 87
  • KISS-SZEMÁN, Z. 2011. Galandovci – Legendy slovenskej moderny 1969 – 1989. In Katalóg výstavy. Bratislava : Galéria mesta Bratislavy
  • MOJŽIŠ, J. 2010. Galandovci – Legendy slovenskej moderny 1957 – 1968. In Katalóg výstavy. Bratislava : Galéria mesta Bratislavy
  • JANČÁR, I., KISS-SZEMÁN, Z. 2009. Fenomény v slovenskom výtvarnom umení v druhej polovici 20. storočia. In Katalóg výstavy. Bratislava : Galéria mesta Bratislavy
  • BOČKAY, M. 1995. Marián Čunderlík. In Katalóg výstavy. Bratislava : SAPAC
  • ORIŠKOVÁ, M. 1993. Dokumentácia diela Mariána Čunderlíka spracovala pre Sorosovo centrum súčasného umenia v Bratislave dokumentáciu diela Mariána Čunderlíka
  • HRABUŠICKÝ, A., ORIŠKOVÁ, M. 1992. Marián Čunderlík. In Katalóg výstavy. Bratislava : SNG
  • MATUŠTÍK, R. 1991. Informel – Slovenská abstrakcia 1960 – 1966. In Katalóg výstavy. Žilina: Považská galéria umenia
  • ČEPÁN, O. 1986. Od človeka na prah univerza. In Čunderlík. Katalóg výstavy. Bratislava : ObKaSS, 1986

ReferencieUpraviť

Externé odkazyUpraviť