Maria Curieová-Skłodowská
Maria Curieová-Skłodowská[1], rodená Maria Salomea Skłodowska,[2] (* 7. november 1867, Varšava, Ruská ríša – † 4. júl 1934, Passy, Francúzsko) bola významná francúzsko-poľská vedkyňa, chemička a fyzička. Hoci sa narodila v Poľsku, väčšinu života a vedeckej kariéry prežila vo Francúzsku. V roku 1903 získala prvú Nobelovu cenu za fyziku, v roku 1911 druhú za chémiu.
| Maria Curieová-Skłodowská rod. Maria Salomea Skłodowska | |
| francúzsko-poľská chemička a fyzička | |
.jpg) | |
| Dielo | |
|---|---|
| Vedecké pôsobenie | Parížska univerzita |
| Alma mater | Parížska univerzita ESPCI |
| Významní profesori | Gabriel Lippmann |
| Významní študenti | André-Louis Debierne, Óscar Moreno, Marguerite Catherine Perey |
| Ocenenia | |
| Nobelova cena za fyziku (1903) Davyho medaila (1903) Matteucciho medaila (1904) Medaila Elliotta Cressona (1909) Albertova medaila (1910) Nobelova cena za chémiu (1911) Cena Willarda Gibbsa (1921) | |
| Osobné informácie | |
| Narodenie | 7. november 1867 Varšava,Ruská ríša |
| Úmrtie | 4. júl 1934 (66 rokov) Passy, Francúzsko |
| Štátna príslušnosť | Poľsko (narodením) Francúzsko (sobášom) |
| Manžel | Pierre Curie (∞ 1895 – † 1906) |
| Deti | Irène Joliotová-Curieová (* 1897 – † 1956) Ève Curieová (* 1904 – † 2007) |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Maria Curieová-Skłodowská (plné texty diel autora) |
 | Maria Curieová-Skłodowská (multimediálne súbory na commons) |
Meno
upraviťJej rodné meno sa písalo aj ako Maria Skłodowska. V súčasnosti je medzinárodne známa ako Marie Curie-Skłodowska, občas sa však používa aj tvar s inverzným priezviskom, teda Maria Skłodowska-Curie. Občas sa na jej označenie využíva aj tvar Madam Curie. V slovenčine sa zvykne používať aj podoba Marie/Maria/Mária Curie (prípadne Curieová), respektíve Curie-Sklodowská (Curieová-Sklodowská) (bez písmena ł a s dlhým a [á] na konci), preklad krstného mena do slovenčiny, na Mária, tu však nemá nijaké opodstatnenie.
Úspechy
upraviťK jej najväčším úspechom patrí:
- teória rádioaktivity
- technika delenia rádioaktívnych izotopov
- objav dvoch nových chemických prvkov: rádia a polónia.
Pod jej osobným vedením boli taktiež uskutočnené vôbec prvé výskumy liečby rakoviny pomocou rádioaktivity.
Dvakrát získala Nobelovu cenu za dosiahnuté vedecké výsledky: prvýkrát v roku 1903 za fyziku spolu s manželom Pierrom Curiem za výskumy rádioaktivity, ktorú objavil Antoine Henri Becquerel, a druhýkrát v roku 1911 za chémiu za izoláciu čistého rádia a za objavenie dvoch chemických prvkov – rádia a polónia.
Štúdiá na Sorbonne
upraviťV roku 1891 Curieová-Skłodowská urobila ako prvá žena v histórii prijímacie skúšky parížskej Sorbonny na fakultu fyziky a chémie. Cez deň študovala a po večeroch doučovala, pričom si tak zarábala na živobytie. V roku 1893 získala licenciát a začala vedecky pracovať vo fyzikálnom laboratóriu, ktoré viedol Gabriel Lippmann. Súčasne ďalej študovala na Sorbonne a druhý licenciát, z matematiky, získala v roku 1894.
Rádium a polónium
upraviťV roku 1894 tiež spoznala svojho manžela Pierra Curieho, ktorý bol v tej dobe doktorandom v laboratóriu Becquerela. Po Pierrovom doktoráte sa v roku 1895 vzali. Pierre bol bez vyznania a Maria bola nábožensky vlažná, preto mali civilnú svadbu, čo na nejaký čas viedlo k roztržke s jej poľskou katolíckou rodinou. V roku 1897 sa im narodila dcéra Irène (tiež neskoršia nositeľka Nobelovej ceny).
Pierre odporučil Mariu Becquerelovi, ktorý jej ponúkol doktorandské štúdium pod svojím vedením. Becquerel jej navrhol zdanlivo neatraktívnu a dosť namáhavú tému – zistiť, prečo je rádioaktivita niektorých druhov uránovej rudy omnoho vyššia, ako to vyplývalo z podielu čistého uránu v rude.
Marie, spočiatku s pomocou mladého chemika Andrého Louisa Debierna, ktorý robil licenciát, začala náročnú prácu na delení uránovej rudy na jednotlivé chemické zlúčeniny a hľadala zlúčeninu, ktorá spôsobovala vysokú rádioaktivitu. Debierna to rýchlo prestalo baviť a nahradil ho sám Pierre Curie. Výskumy po štyroch rokoch viedli najskôr k objavu polónia a potom omnoho rádioaktívnejšieho rádia (prvý gram rádia izolovala zo smolinca pochádzajúceho z českého Jáchymova). Výsledkom bolo aj vyjasnenie pravdepodobných príčin rádioaktivity – ako efektu pri rozpade atómových jadier.
Laboratórium na Sorbonne
upraviťPo získaní Nobelovej ceny sa Maria a Pierre náhle stali veľmi slávnymi. Sorbonna ponúkla Curiemu miesto profesora a súhlasila so založením vlastného laboratória, v ktorom sa Maria stala vedúcou výskumu. V tomto čase porodila druhú dcéru Evu (1904).[3] Dňa 19. apríla 1906 Pierra zrazil nákladný konský povoz, následkom zrážky podľahol. Curieová-Skłodowská tak stratila životného druha a spolupracovníka. Dňa 13. mája toho istého roku sa fakultná rada rozhodla zachovať katedru vytvorenú pre Pierra Curieho a jej vedenie zveriť Curieovej-Skłodowskej. V roku 1906 sa Curieová-Skłodowská stala prvou profesorkou fyziky na Sorbonne.
Ústav pre rádium
upraviťV roku 1911 získala svoju druhú Nobelovu cenu, vďaka ktorej presvedčila francúzsku vládu, aby vyčlenila prostriedky na vytvorenie nezávislého Ústavu pre rádium (Institut du radium), ktorý bol zriadený v roku 1914 a v ktorom sa uskutočňovali výskumy z oblasti chémie, fyziky a medicíny. Tento ústav sa stal liahňou nositeľov Nobelových cien – vyšli z neho ešte štyria laureáti Nobelovej ceny, medzi nimi aj Mariina dcéra Irène Joliotová-Curieová a jej zať Frédéric Joliot-Curie.
1. svetová vojna
upraviťPočas prvej svetovej vojny sa Curieová-Skłodowská stala šéfkou vojenskej lekárskej bunky, ktorá sa zaoberala organizáciou poľných röntgenografických staníc, známych ako "Petits Curies"[4], ktoré spolu vyšetrili viac ako 3 milióny prípadov zranení francúzskych vojakov. Na tomto projekte s ňou spolupracovala jej dcéra Irène.
Po vojne
upraviťPo vojne Curieová-Skłodowská naďalej viedla Ústav pre rádium v Paríži a zároveň cestovala po svete, kde pomáhala vďaka svojej nadácii zakladať lekárske ústavy pre liečbu rakoviny. V roku 1932 s pomocou poľského prezidenta Moścického bol jeden z takýchto inštitútov založený vo Varšave. Prvým vedúcim sa stala Mariina sestra Bronisława Dłuska, ktorá kedysi Mariu presvedčila, aby išla za ňou študovať do Paríža. U Marie Curieovej-Skłodowskej na ústave tiež študoval František Běhounek (v rokoch 1920 – 1922), ktorý po návrate skúmal rádioaktivitu v jáchymovských baniach. V roku 1925 Curieová-Skłodowská sfárala do bane Svornost v Jáchymove.
Marie Curieová-Skłodowská zomrela 4. júla 1934 v sanatóriu Sancellemoz v Passy (Haute-Savoie) na leukémiu, ktorá bola s najvyššou pravdepodobnosťou spôsobená radiáciou, s ktorou pracovala.
V roku 1995 bola pochovaná pod kupolou parížskeho Panteónu ako prvá žena za vlastné zásluhy.
Referencie
upraviť- ↑ Curieová-Skłodowská, Maria. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 660.
- ↑ Marie Curie na Encyclopædia Britannica
- ↑ Maria Skłodowska-Curie - pierwsza kobieta z Noblem. Polskieradio.pl, 2014-11-07. Dostupné online.
- ↑ Marie Curie the scientist [online]. [Cit. 2021-08-29]. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Maria Curieová-Skłodowská
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maria Curieová-Skłodowská
Externé odkazy
upraviťZdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marie Curie-Skłodowská na českej Wikipédii.