Lipkavec marinkový

(Presmerované z Marinka voňavá)

Lipkavec marinkový (Galium odoratum) alebo staršie marinka voňavá (Asperula odorata) je rastlina z rodu lipkavec (Galium) z čeľade marenovité (Rubiaceae).

Lipkavec marinkový
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Galium odoratum
(L.) Scop.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov lipkavec marinkový patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celkový trend tohoto rozšíreného druhu je klesajúci, v Stredomorí je vzácnejší.[1]

Popis a výskyt

upraviť

Listy sú praslenité a po okrajoch drsné (z toho bolo odvodené bývalé aj latinské rodové meno Asperula = drsňačka), a ešte príjemné vonia po kumarinu, i latinský odorata (vonná). Lipkavec marinkový je vytrvalá bylina s plazivým podzemkom a drobnými bielymi kvetmi, ktoré kvitnú v máji a júni. Je často rozšírený v takmer celej Európe a často tvorí husté porasty v listnatých lesoch. Rastie tiež v západnej Ázie a v Severnej Amerike.

Pestovanie

upraviť

Ak nerastú pláne v dosahu, ľahko sa dá vypestovať buď zo semien alebo z vegetatívnych výhonkov, ktoré se presádzajú v čase kvitnutia.

Spracovanie

upraviť

Používanou častou rastliny je čerstvá alebo sušená vňať, zbieraná počas kvitnutia. Sušiť sa má pomaly pri teplote nepresahujúcej 35 °C.

Použitie

upraviť

V lekárstve sa využíva predovšetkým zvonka (na drobná poranenia i hnisavé rany a pod.), v ľudovom liečiteľstve sa najčastejšie používala tiež na upokojenie a dobré zaspávanie. Nemala by sa však používať dlhodobo, nakoľko má mierne jedovatú drogu s vedľajšími účinkami (najmä bolesťami hlavy).

Čerstvá aj sušená si dlhodobo uchováva krásnu vôňu, pre ktorú je tiež veľmi obľúbená. Jej aróma sa používala tiež pri výrobe alkoholických nápojov.

Gastronómia

upraviť

Nemci lipkavec používali do nemeckého májového bowle (májové víno) a do piva typu Berliner Weisse, Francúzi do šampanského, v Švajčiarsku do koňaku i benediktinky. Na severe Európy bolo ňou ochutených množstvo korenín.[2]

Referencie

upraviť
  1. a b IUCN Red list 2020.2. Prístup 2. augusta 2020.
  2. KYBAL, Jan; KAPLICKÁ, Jiřina. Naše a cizí koření. Praha : Státní zemědělské nakladatelství, 1988. Kapitola Mařinka vonná, s. 66.

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť
  • VOLÁK, Jan; STODOLA, Jiří; SEVERA, František. Veľká kniha liečivých rastlín. 1987. vyd. Bratislava : Príroda.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Svízel vonný na českej Wikipédii.