Lipkavec marinkový
Lipkavec marinkový (Galium odoratum) alebo staršie marinka voňavá (Asperula odorata) je rastlina z rodu lipkavec (Galium) z čeľade marenovité (Rubiaceae).
| Lipkavec marinkový | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Galium odoratum (L.) Scop. | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov lipkavec marinkový patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celkový trend tohoto rozšíreného druhu je klesajúci, v Stredomorí je vzácnejší.[1]
Popis a výskyt
upraviťListy sú praslenité a po okrajoch drsné (z toho bolo odvodené bývalé aj latinské rodové meno Asperula = drsňačka), a ešte príjemné vonia po kumarinu, i latinský odorata (vonná). Lipkavec marinkový je vytrvalá bylina s plazivým podzemkom a drobnými bielymi kvetmi, ktoré kvitnú v máji a júni. Je často rozšírený v takmer celej Európe a často tvorí husté porasty v listnatých lesoch. Rastie tiež v západnej Ázie a v Severnej Amerike.
Pestovanie
upraviťAk nerastú pláne v dosahu, ľahko sa dá vypestovať buď zo semien alebo z vegetatívnych výhonkov, ktoré se presádzajú v čase kvitnutia.
Spracovanie
upraviťPoužívanou častou rastliny je čerstvá alebo sušená vňať, zbieraná počas kvitnutia. Sušiť sa má pomaly pri teplote nepresahujúcej 35 °C.
Použitie
upraviťV lekárstve sa využíva predovšetkým zvonka (na drobná poranenia i hnisavé rany a pod.), v ľudovom liečiteľstve sa najčastejšie používala tiež na upokojenie a dobré zaspávanie. Nemala by sa však používať dlhodobo, nakoľko má mierne jedovatú drogu s vedľajšími účinkami (najmä bolesťami hlavy).
Čerstvá aj sušená si dlhodobo uchováva krásnu vôňu, pre ktorú je tiež veľmi obľúbená. Jej aróma sa používala tiež pri výrobe alkoholických nápojov.
Gastronómia
upraviťNemci lipkavec používali do nemeckého májového bowle (májové víno) a do piva typu Berliner Weisse, Francúzi do šampanského, v Švajčiarsku do koňaku i benediktinky. Na severe Európy bolo ňou ochutených množstvo korenín.[2]
Referencie
upraviť- ↑ a b IUCN Red list 2020.2. Prístup 2. augusta 2020.
- ↑ KYBAL, Jan; KAPLICKÁ, Jiřina. Naše a cizí koření. Praha : Státní zemědělské nakladatelství, 1988. Kapitola Mařinka vonná, s. 66.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lipkavec marinkový
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Lipkavec marinkový
Zdroj
upraviť- VOLÁK, Jan; STODOLA, Jiří; SEVERA, František. Veľká kniha liečivých rastlín. 1987. vyd. Bratislava : Príroda.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Svízel vonný na českej Wikipédii.