Markušovce

obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves

Markušovceobec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.

Markušovce
obec
Panoráma obce
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Spišská Nová Ves
Región Spiš
Vodné toky Hornád, Levočský potok
Nadmorská výška 435 m n. m.
Súradnice 48°54′57″S 20°37′24″V / 48,9158°S 20,6233°V / 48.9158; 20.6233
Rozloha 18,51 km² (1 851 ha) [1]
Obyvateľstvo 4 796 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 259,1 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1289
Starosta Peter Fulla[3] (nezávislý)
PSČ 053 21
ŠÚJ 543331
EČV (do r. 2022) SN
Tel. predvoľba +421-53
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Markušovce
Michalská 51
053 21 Markušovce
E-mailová adresa poslať email
Telefón 449 81 37
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Markušovce
Webová stránka: markusovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Polohopis

upraviť

Obec sa nachádza v južnej časti Hornádskej kotliny na sútoku Levočského potoka s Hornádom.

Susedné obce

upraviť

Lieskovany, Matejovce nad Hornádom, Odorín, Rudňany, Spišská Nová Ves, Teplička, Závadka

Komenského, Školská, SNP, Michalská, Sv. Jána Nepomuckého, Za Hornádom, Bystrá, Odorínska cesta, Podhradová, Pod horou, Slovenská, Brezová, Poľná, Krátka, Železničná, Banícka, Za Tehelňou, Jareček

Vodné toky

upraviť

Hornád, Levočský potok, Odorica, Markušovský potok

Symboly obce

upraviť
Erb obce Markušovce tvorí

V modrom štíte v zelenej pažiti stojaci striebrovlasý vľavo hľadiaci rozkrídlený anjel v striebornom rúchu a zlatom kabátci, v pravici so zlatou ratolesťou, v ľavici so zlatým vencom.[4]

Vlajka obce

Pozostáva zo štyroch pruhov vo farbách zelenej, žltej, bielej a modrej. Vlajka je ukončená tromi cípmi.[4]

Cudzie názvy obce

  • Nemecký názov: Marksdorf
  • Maďarský názov: Márkusfalva

Politika

upraviť

Starostovia obce

upraviť
  • 1990 – 1994 Michal Čuchran (VPN)
  • 1994 – 1998 Michal Čuchran (SZS)
  • 1998 – 2002 Michal Čuchran (SOP)
  • 2002 – 2006 Ing. Ján Šofranko (HZDS + SDĽ)
  • 2006 – 2010 Ing. Ján Šofranko (SMER-SD + ĽS-HZDS + SNS)
  • 2010 – 2014 Michal Čuchran (SDKÚ-DS)
  • 2014 – 2018 Marek Virág (SRÚS)
  • 2018 – 2022 Marek Virág (NEKA)
  • 2022 – 2026 Peter Fulla (NEKA)

Obecné zastupiteľstvo

upraviť

Obyvateľstvo

upraviť
Vývoj obyvateľstva od roku 1869
Rok sčítania Počet obyvateľov Počet domov
1869 -
1880 1 606 195
1890 1 510 182
1900 1 613 216
1910 1 670 213
1921 1 521 185
1930 1 946 265
1950 2 204 274
1961 2 425 346
1970 2 650 407
1980 2 623 479
1991 2 698 535
2001 3 243 450
2007 3 738 450
2009 3 896 ?
2011 3 988 ?
2015 4 252 ?
2021 4 624 786
Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2021)
Počet obyvateľov %
Rímskokatolícka cirkev 3 751 81,12
Evanjelická cirkev a. v. 51 1,10
Gréckokatolícka cirkev 45 0,97
Pravoslávna cirkev 3 0,06
Bez vyznania 472 10,21
Ostatné a nezistené 302 6,53
Zloženie obyvateľstva podľa najčastejšie používaného jazyka v domácnosti (2011)
Počet obyvateľov %
slovenský 1 612 40,4
rómsky 2 076 52,1
nemecký 5 0,1
anglický 4 0,1
ostatné a nezistené 291 7,3

Kultúra a zaujímavosti

upraviť

Pamiatky

upraviť

Centrum obce s farským kostolom, hradom a súborom kaštieľov a kúrií bolo pre svoje pamiatkové hodnoty v roku 1993 vyhlásené za pamiatkovú zónu.[5]

  • Rímskokatolícky Kostol sv. Michala archanjela, jednoloďová románsko-gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, bočnými kaplnkami a predstavanou vežou, z obdobia po roku 1260.[6] Išlo o rodový chrám pánov z Markušoviec, ktorí boli jeho donátormi. Úpravami prešiel v 14. storočí, keď bolo zbúrané pravouhlé presbytérium a nahradené súčasným polygonálnym. Severná kaplnka sv. Kozmu a Damiána bola pristavaná v rokoch 1486 – 1490. Južná kaplnka sv. Anny je z roku 1500, donátorom oboch kaplniek bol Štefan Mariáši. V roku 1773 bol kostol poškodený požiarom, po ktorom bol barokovo upravený a veža bola zvýšená. V roku 1818 prešiel obnovou. V roku 1882 bol kostol opäť poškodený požiarom, po ktorom bola v roku 1891 obnovená veža. Tá dostala súčasnú podobu po úpravách na začiatku 20. storočia v duchu neogotiky. V tomto období boli rozšírené aj obe bočné kaplnky. Z primárnej románskogotickej stavby sa zachoval okrem obvodových múrov lode ústupkový portál s archivoltou s lomeným oblúkom, dnes osadený do západnej steny južnej kaplnky. Hlavice stĺpov portálu sú dekorované reliéfnymi rastlinnými motívmi. Loď je zaklenutá neskorogotickou sieťovou klenbou z 15. storočia. Loď od presbytéria nie je oddelená víťazným oblúkom. Južná kaplnka je zaklenutá gotickou krížovou klenbou s konzolami a svorníkmi v podobe ľudských tvárí a zvierat. Súčasťou interiéru sú epitafy členov rodiny Mariáši, zo 16.-17. storočia.[7] Hlavný oltár je barokový z roku 1731, lemovaný sochami sv. Jána Krstiteľa a sv. Jána Nepomuckého, s centrálnym obrazom archanjela Michala. Kazateľnica je rokoková z druhej polovice 18. storočia. Bočné oltáre v kaplnkách sú neogotické z konca 19. storočia. Krstiteľnica je ranorenesančná kamenná z prvej polovice 16. storočia. Kazateľnica je rokoková z roku 1760. V presbytériu je ešte umiestnená patronátna lavica a biskupské kreslo, rokokové z druhej polovice 18. storočia. V severnej bočnej kaplnke je luisézna patronátna lavica z konca 18. storočia.[8] Organ s neogotickou skriňou od firmy Rieger je z roku 1906.[9] Fasády kostola sú hladké s oknami s lomeným oblúkom a opornými piliermi. Okná bočných kaplniek majú gotické kružby. Veža so združenými románskymi oknami a kordónovou rímsou má neogotickú nadstavbu ukončenú trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.
  • Markušovský hrad, pôvodne stredoveký hrad z druhej polovice 13. storočia.[10] Nachádza sa v tesnej blízkosti kostola sv. Michala na skalnom návrší. Vybudoval ho Mikuláš, predok rodu Mariášiovcov, okolo roku 1284. Pred rokom 1516 Štefan Mariáši hrad opevnil a rozšíril západným smerom o nádvorie s bránou lemovanou dvoma baštami. V bojoch o uhorský trón medzi Ferdinandom Habsburským a Jánom Zápoľským sa Mariášiovci pridali na stranu Zápoľského, a preto im Ferdinand majetok skonfiškoval, Po vyrabovaní a podpálení Levočanmi v roku 1527 bol výrazne prestavaný už v duchu renesancie okolo roku 1550 za Pavla Mariášiho. V 17. storočí stratil svoju obrannú aj reprezentatívnu funkciu, keď sa členovia rodu Mariáši presťahovali do kaštieľov a kúrií v obci. V roku 1773 vyhorel a od tej doby bol v ruinách. V roku 1789 prešiel čiastočnou obnovou za Wolfganga Mariášiho.[11] V jednej z veží bol do roku 1935 uložený Mariášiovský archív. Pamiatková obnova bola začatá v roku 1972, obnova prebieha aj v posledných rokoch. Pôdorysne predstavuje hrad nepravideľný štvorcový komplex s troma nárožnými baštami a centrálnou dvojpodlažnou obdĺžnikovou budovou paláca a pripojeným západným nádvorím s dvoma polkruhovými baštami a centrálnou bránou.
  • Mariášiovský kaštieľ, pôvodne renesančná dvojpodlažná dvojtraktová stavba na pôdoryse obĺžnika so štyrmi nárožnými vežami a stredným rizalitom, z roku 1643.[12] Kaštieľ nechal vybudovať František Mariáši. V roku 1745 upravili jeho okolie, keď bola odstránená obranná funkcia a vznikli hospodárske objekty. V rokoch 1770 – 1775 prešiel rokokovou úpravou fasád za Wolfganga Mariášiho. Kaštieľ patril rodine Mariášiovcov až do roku 1933, keď ho odkúpil Alexander Wieland. V roku 1945 bol majetok, vrátane kaštieľa, skonfiškovaný. Pre účely múzea upravili kaštieľ v 50. rokoch a v rokoch 1986 – 1993 sa uskutočnila jeho rozsiahla obnova. Dnes je v kaštieli expozícia historického nábytku sprístupnená verejnosti od roku 1994. Expozícia prezentuje vývoj a typové zastúpenie nábytkového umenia a interiérových doplnkov od 17. storočia po začiatok 20. storočia. Miestnosti sú zaklenuté valenými klenbami s lunetami a kláštornými klenbami. Fasády kaštieľa sú členené na parter s pásovou rustikou, oddelený od poschodia kordónovou rímsou. Poschodie je členené vysokým pilastrovým rádom. Okná majú kamenné ostenia náročnú rokokovú štukovú výzdobu rokajov a volút na frontónoch a parapetoch. Fasády sú ukončené vysokými atikami so štukovými zrkadlami a slepými oknami. Vstup do kaštieľa je riešený jednoosovým polygonálnym rizalitom na ose priečelia so šindľovou zvonovitou helmicou. Rok výstavby je doložený na nápisovej tabuli osadenej nad portálom. Kaštieľ je lemovaný dvoma pozdĺžnymi hospodárskymi objektami z východnej aj západnej strany.[13] Umiestnený je uprostred francúzskeho parku tvoreného troma terasami prepojenými kamennými schodiskami. Dopĺňala ho drobná architektúra, ovídiovské sochy v životnej veľkosti, kamenné vázy, studňa a nádrže na vodu. Z pôvodnej výzdoby parku sa zachovali kamenné vázy a studňa.
  • Letohrádok Dardanely, dvojpodlažná neskorobaroková stavba z roku 1778.[14] Nachádza sa na severnej terase francúzskeho parku, naproti Mariášiovskému kaštieľu. Vybudovať ho nechal Wolfgang Mariáši pri príležitosti cisárkskej návštevy Jozefa II., ktorá sa nakoniec neuskutočnila. Pôvodne z neho bola postavená len centrálna časť s trojosovým rizalitom, krídla boli postavené až ako súčasť jeho pamiatkovej obnovy v roku 1983. V súčasnosti sa tu nachádza expozícia historických klávvesových nástrojov. Na poschodí letohrádku sa nachádza slávnostná sieň s lunetovou klenbou pokrytou rokokovou freskovou výmaľbou s mytologickými scénami. Prostredné pole zdobí girlandový veniec z kvetov, ostatné polia zdobia fresky od neznámeho autora. Zobrazujú scény z mytológie: Paridov súd, Diana na poľovačke, Bakchus a Ariadna, únos Persefóny, Neptún a Amfitrité a Galatea na delfínovi. Po stranách miestnosti sú dvere, ktoré mali viesť do nepostavených bočných krídel.[15] Fasády letohrádku sú členené vysokým pilastrovým rádom, na nárožiach so zvojenými pilastrami s bohatým štukovým dekorom. Polkruhovo ukončené okná majú profilované šambrány s klenákmi. Rizalit je ukončený trojuholníkovým štítom sa aliančným erbom Wolfganga Mariášiho v tympanóne, lemovanom dekoratívnymi vázami. Ukončený je manzardovou strechou pokrytou šindľom.
  • Kaštieľ Bocian, jednopodlažná trojtraktová neskorobaroková stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1790.[16] Bol postavený ako rodové sídlo Wielandovcov. Úpravami prešiel v druhej polovici 20. storočia. V súčasnosti zdevastovaný objekt dlhodobo chátra. V roku 2013 sa prepadla manzardová strecha, následne bolo torzo kaštieľa provizórne zastrešené. Fasáde dominuje trojosový stredný rizalit lemovaný pilastrami a ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Okná majú kamenné ostenia. Bočné jednoosové rizality mali nad oknami reliéfne festóny, ktoré však v poslednej dobe zanikli.
  • Kúria Michalská ulica č. 63, dvojpodlažná trojtraktová neskorobaroková stavba na pôdoryse písmena L, z druhej polovice 18. storočia. Úpravami prešla v 19. a 20. storočí.[17] Fasády kúrie sú členené vysokým pilastrovým rádom, okná majú profilované kamenné ostenia.
  • Mariášiovská kúria, Ulica sv. Jána Nepomuckého č. 7, jednopodlažná trojtraktová baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika, z 50. rokov 18. storočia. Úpravami prešla v 20. storočí, keď bola nevhodne upravená jej fasáda a čiastočne stratila pôvodný charakter.[18] Fasáde kúrie domuinuje stredný dvojosový rizalit ukončený segmentovým štítom s tympanónom. Ukončená je manzardovou strechou.
  • Mariásiovská kúria, Michalská ulica 67, dvojpodlažná dvojtraktová pôvodne neskororenesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika, z roku 1747. Úpravami prešla na konci 18. storočia.[19] Kúria je v súčasnosti zdevastovaná a chátra. Fasády kúrie sú hladké, na os priečelia je umiestnený kamenný reliéf s erbom Mariášiovcov. Ukončená je valbovou strechou.
  • Mariásiovská kúria, Michalská ulica 45, dvojpodlažná dvojtraktová baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika, z roku 1747. Úpravami prešla na konci 18. storočia, okolo roku 1900 a v druhej polovici 20. storočia.[20] Fasády kúrie sú hladké, ukončená je valbovou strechou.

Pomníky

upraviť

V obci sa nachádza pomník padlých Markušovčanov v druhej svetovej vojne

Prírodné pamiatky

upraviť

Markušovský skalný hríb

upraviť
 
Markušovský skalný hríb

Nachádza sa v centrálnej časti národnej prírodnej pamiatky Markušovské steny na strmom svahu vo výške 470 m n. m. Ide o najkrajší hríbovitý skalný útvar na Slovensku. Vznikol v hornádskych vrstvách. Tvorí ho 8 m vysoká noha zložená zo zlepencov, ktoré sú menej odolné voči zvetrávaniu a tak sa rozpadli skôr ako pieskovce, z ktorých je vytvorený klobúk hríba o priemere cca 3 m. Chránený objekt leží 2 km od obce Markušovce v Hornádskej kotline. Geologicky je územie budované vnútrokarpatským paleogénom. Jeho bázu tvoria zlepence. Zrnitostné pomery zlepencov sa často menia, od balvanitých až po drobnozrnné. Zlepence transgredovali na podložné triasové vápence, pričom vyplnili aj nerovnosti podkladu. Medzi okruhliakmi dominujúcou horninou sú podložné svetlé vápence rozličného stupňa opracovania. Menej sa vyskytujú úlomky fylitov a zelených bridlíc. Podmienkou utvorenia osobitého príkladu hríbovitého útvaru je petrografická rozdielnosť podložnej časti, z ktorej je utvorená „noha“, a vrcholovej časti. Kým spodné časti tvorí hrubozrnný, typický zlepenec, mechanicky menej odolný, vrchná časť má pieskovcový charakter s väčšou súdržnosťou. Na formovaní sa však uplatnili i procesy riečnej erózie rieky Hornád, nad ktorej pravým brehom sa skalný hríb vypína, a čiastočne i veterná erózia. Tento proces nerovnomerného zvetrávania vytvoril jav skutočne zriedkavý. Je vysoký viac ako 8 metrov a je situovaný do okraja zlepencovej skalnej stráne. Je sprístupnený náučným chodníkom. Markušovský skalný hríb (1976, 7,16 ha) je nepochybne najznámejši slovenský hríbovitý skalný útvar.

Markušovské steny – Národná prírodná pamiatka

upraviť
Bližšie informácie v hlavnom článku: Markušovské steny

Ide o chránené územie o rozlohe cca 13,44 ha. Leží v Hornádskej kotline na ľavom brehu rieky Hornád medzi obcami Markušovce a Matejovce nad Hornádom. Neopakovateľný obraz územiu dávajú strmé skalné steny, v ktorých príroda počas štvrtohôr zvetrávaním, činnosťou vody, ľadu, slnka a vetra vytvorila ojedinelé skalné útvary.

Markušovská dolina

upraviť

Markušovská dolina ponúka široké možnosti na relax, turistiku, cyklistiku a je veľmi populárna ako medzi mladými, tak aj staršími občanmi.

Občianska vybavenosť

upraviť

Farský úrad

upraviť
  • Rímskokatolícky – Michalská 52
  • Administrátor farnosti: Mgr. Štefan Saloka
  • Kaplán: Mgr. Roman Saniga

Doprava

upraviť

Centrom obce prechádza železničná trať Žilina – Košice, ktorá tu má zastávku. Zo Spišskej Novej Vsi tu vedie cesta III. triedy, smerujúca do Rudnian, ako aj cesta z obce Odorín. Do obce je pravidelné autobusové aj vlakové spojenie.

Školstvo

upraviť
  • Materská škola – Školská 18
  • Základná škola – Školská 18
  • Špeciálna základná škola – Michalská 39

Zdravotníctvo

upraviť

V obci sa nachádza zdravotné stredisko na ulici Banícka 212/8, kde sa nachádzajú nasledujúce služby:

  • stomatologická ambulancia (MUDr. Marián Dobranský)
  • všeobecná ambulancia pre deti a dorast (MUDr. Iveta Slivková)
  • lekáreň
  • masérske služby

Obec hrá futbalovú ligu a získava výborné umiestnenia v šachu. Podmienky na športovanie sú dobré. Nachádza sa tu futbalové, a multifunkčné ihrisko. Dobrovoľní hasiči obce Markušovce pravidelne vedú okresnú hasičskú ligu a patria medzi najlepšie družstvá v rámci Košického kraja. V poslednom období sa do súťaží zapájajú 2 družstvá mužov a 2 družstvá žien. V rokoch 2001, 2003 a 2005 vyhrali krajské kolo previerok a postúpili na národné kolo, kde sa umiestnili v kategórii dorastencov na 5. mieste (r. 2001) a v kategórii mužov na 4. mieste (r. 2003) a 6. mieste (r. 2005 Šurany).

Referencie

upraviť
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. a b http://www.markusovce.sk/index.php?kat=2&subkat=13&str=26
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Markušovce [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  8. Markušovce - Kostol sv. Michala archanjela [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  9. Markušovce, okres Spišská Nová Ves, Kostol sv. Michala archanjela [online]. Organy a organári na Slovensku. Dostupné online.
  10. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  11. Markušovce [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  12. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  13. Markušovce – Mariássyovský kaštieľ [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  14. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  15. Markušovce – Dardanely (letohrádok) [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  16. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  17. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  18. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  19. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  20. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Markušovce

Externé odkazy

upraviť
  • Sprievodca po prírodných a kultúrnych pamiatkach v okolí Markušoviec, Ing. Zuzana Krempaská