Martin Čulen (* 31. máj 1823, Brodské – † 24. január 1894, Čaka) bol slovenský pedagóg a matematik.

Martin Čulen
slovenský pedagóg a matematik
Martin Čulen
Narodenie31. máj 1823
Brodské, Slovensko
Úmrtie24. január 1894 (70 rokov)
Čaka, Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Martin Čulen

Jeho otec bol Štefan Čulen a matka Katarína rod. Hladíková.

Životopis

upraviť

Narodil sa v Brodskom. Študoval na gymnáziách v Skalici a v Bratislave, filozofické ročníky absolvoval v Trnave a teológiu na Pázmaneu vo Viedni, kde založil slovanskú knižnicu. Počas revolúcie v roku 1848 vydali naňho zatykač, ušiel do Prahy, kde sa zúčastnil na Slovanskom zjazde.

Svoju dráhu začal ako kaplán v Majcichove a vo Veľkých Levároch, čoskoro sa však stal stredoškolským učiteľom. Pôsobil na gymnáziách v Banskej Bystrici (1851 – 1856, ako profesor matematicky a fyziky), Bratislave (1856 – 1859), ako riaditeľ v Satu Mare (Rumunsko, 1859 – 1861) a v rovnakej funkcii opäť v Banskej Bystrici (1862 – 1867). Roku 1867 po obvinení z panslavizmu ho preložili do Levoče a o rok neskôr penzionovali. V tom čase už pracoval na prípravách otvorenia slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom, zostavil jeho moderný učebný plán a počas existencie školy v r. 1869 – 1874 bol jej riaditeľom. Po násilnom zatvorení gymnázia pôsobil ako farár v Čake. Bol aktívnym účastníkom slovenského národného hnutia od 40. rokov 19. storočia, spoluzakladateľom Matice slovenskej, členom jej pripravovaného matematicko-prírodovedného vedeckého odboru. Zomrel 24. januára 1894 v Čake, kde vedľa rímskokatolíckej fary mu postavili pamätnú bustu.

Riaditeľom Vyššieho kráľovského katolíckeho gymnázia v Levoči

Toto gymnázium patrilo medzi najväčšie stredné školy na Slovensku. Martin Čulen riaditeľovanie v Levoči pokladal za prechodnú stanicu, neprestával aj v tomto meste aktívne pracovať v slovenskom národnom hnutí a ďalej vykonával aj funkcie v rámci Matice slovenskej. Ak sa osobne nemohol pre veľkú vzdialenosť zúčastnovať na zasadnutí výboru Matice slovenskej, posielal písomne správy, návrhy a rady pre jej predstaviteľov, vysvetľoval politickú situáciu na Slovensku a určoval program riešenia najaktuálnejších otázok slovenského národného hnutia.

Okrem svojich publicistických aktivít bol autorom dvoch matematických učebníc. Prvú vydal ešte v češtine (Viedeň, 1854), druhá však vošla do dejín ako prvá slovenská stredoškolská učebnica matematiky s názvom: Počtoveda čili arithmetika pre I., II. a III. triedu nižšieho gymnasia, pre nižšie reálky a obecný život (Banská Bystrica 1866, tlačou Fr. X. Škarnicla Synov. v Skalici). Predlohou Čulenových diel boli učebnice Františka Močnika, mimoriadne rozšírené v celej monarchii.

Literatúra

upraviť

Externé odkazy

upraviť