Otvoriť hlavné menu

Martin Kukučín

slovenský prozaik, dramatik a publicista

Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr (* 17. máj 1860, Jasenová –  † 21. máj 1928, Pakrac, Chorvátsko), bol slovenský lekár, známejší ako prozaik, dramatik a publicista. Bol najvýznamnejším predstaviteľom slovenského literárneho realizmu, zakladateľ modernej slovenskej prózy. Je po ňom pomenovaná planétka (23444) Kukučín, poliklinika a operačná sála v Punta Arenas a jeho meno nesie viacero ulíc v slovenských mestách.

Martin Kukučín
slovenský prozaik, dramatik a publicista
slovenský prozaik, dramatik a publicista
Rod. menoMatej Bencúr
Narodenie17. máj 1860
Jasenová, Rakúske cisárstvo
Úmrtie21. máj 1928 (68 rokov)
Pakrac, Chorvátsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Martin Kukučín
Bronzová plastika Martina Kukučína v Medickej záhrade v Bratislave

ŽivotopisUpraviť

Narodil sa v zemianskej rodine Bencúrovcov z Jasenovej[1], v obci Jasenová ako syn Jána Bencúra Juriša a Zuzany, rodenej Paškovej. Mal dvoch bratov a jednu sestru. Vzdelanie získal na vyššom evanjelickom gymnáziu v Revúcej (1871-1874), Martine a v Banskej Bystrici (1875), gymnázium navštevoval v Kežmarku a dokončil v Šoproni (1884-1885). Chcel sa prihlásiť na teologickú fakultu v Bratislave, no kvôli protislovenskej atmosfére, ktorá na fakulte vládla, sa napokon rozhodol pre štúdium na lekárskej fakulte v Prahe (1885-1893).

 
Pamätná tabuľa v Selci

Po skončení školy a absolvovaní praxe v Bratislave, Innsbrucku a vo Viedni sa neúspešne pokúšal zamestnať na Slovensku, preto sa prihlásil na súbeh a v roku 1893 dostal miesto obecného lekára v obci Selca na ostrove Brač (dnešné Chorvátsko, 1893-1906). Spolu s lekárskou ordináciou si zriaďuje i lekáreň a stáva sa aktívnym členom a neskôr (v roku 1904) aj predsedom čitateľského a kultúrneho spolku „Hrvatski Sastanak“. V rokoch 1896 – 1897 sa pokúsil vrátiť na Slovensko, no tento pokus sa mu nevydaril.

V roku 1904 sa oženil s Pericou Didolićovou. V roku 1908 odchádzajú do Južnej Ameriky do Čile. V Santiagu úspešne absolvoval nostrifikačné skúšky a koncom roka 1908 odišiel do Punta Arenas, najjužnejšieho čilského mesta na pevnine, kde sa usadilo mnoho chorvátskych vysťahovalcov. Tam pôsobil najmä ako lekár. Stal sa prvým lekárom Medzinárodného Červeného kríža v Patagónii. V celom Čile ho dodnes vnímajú ako humanistu a ľudomila. Podľa "Mateja Bencura" je pomenovaná poliklinika vo východnej časti Punta Arenas a jeho meno nesie aj najmodernejšia operačná sála v tamojšej novej mestskej nemocnici.

V rokoch 1922 – 1924 žil opäť na Slovensku, v rokoch 1922-1923 žil v Považskej Teplej, v rokoch 19241925 zas väčšinou v Chorvátsku. V roku 1925 sa ešte raz vracia nakrátko do Južnej Ameriky, aby vysporiadal svoje majetkové záležitosti, a na jar v roku 1926 sa definitívne vracia i so svojou chorou manželkou do kúpeľov Lipik v Chorvátsku. O dva roky nato zomrel v slavónskom Pakraci v náručí svojej manželky Perice.

Pochovaný bol dočasne v Záhrebe, v roku 1928 boli jeho telesné pozostatky prevezené do Martina na Národný cintorín, kde ho pochovali 29. októbra 1928. Manželka Perica Kukučína prežila o 43 rokov. Zomrela 7. augusta 1971 ako 93 ročná a je spolu s manželom pochovaná na Národnom cintoríne v Martine.

TvorbaUpraviť

Svoju literárnu tvorbu odštartoval v roku 1883 poviedkou „Na hradskej ceste“. Spočiatku sa venoval hlavne písaniu poviedok a noviel, v ktorých sa vracia do svojej mladosti a k svojim prvým zamestnaniam, no taktiež takmer fotograficky podáva obraz dedinského života a sedliackeho zmýšľania. Svojim dielom „Dom v stráni“ založil tradíciu dedinského románu. V začiatkoch tvorby bola pre jeho diela charakteristická groteskno-humoristická štylizácia príbehov, no po roku 1918 sa jeho diela napĺňajú skôr tragicko-nostalgickými a existencionálnymi starosťami o osud vlastného národa a ľudstva. Pre Kukučínovo dielo je charakteristická viera v človeka – i keď sa Kukučín často posmieva nad obyčajným človekom, či kritizuje spoločenské pomery, stále verí v možnosť nápravy svojich postáv.

Jeden z najvýznamnejších slovenských spisovateľov, ako predstaviteľ realizmu už od prvých prác smeroval k novému stupňu vo vývine slovenskej realistickej prózy. Aktívne pracoval v mnohých organizáciách, bol členom Českej akadémie vied a umení. Jeho literárna tvorba presiahla rámec národnej literatúry a bola preložená do viacerých jazykov. Niektoré diela boli zdramatizované a sfilmované.

PamiatkyUpraviť

 
Rodný dom Martina Kukučína v Jasenovej
  • rodný dom (múzeum od roku 1960) v Jasenovej
  • pamätné tabule v Jasenovej, v Revúcej, v Soproni, v Prahe, v Selce (ostrov Brač, Chorvátsko)
  • busta od F. Štefunku (1959)
  • pomenovanie ulíc v slov. mestách

DieloUpraviť

PrózaUpraviť

  • 1883 – Na hradskej ceste, poviedka
  • 1885 – Rysavá jalovica
  • 1886 – Neprebudený
  • 1890 – Keď báčik z Chochoľova umrie, poviedka
  • 1891 – Na podkonickom bále
  • 1892 – Koniec a začiatok
  • 1892 – Dve cesty
  • 1894 – Dies irae
  • 1899 – Hody, poviedka
  • 1911 / 1912 – Dom v stráni, román z prostredia Brača
  • 1922 – Črty z ciest. Prechádzky po Patagónii, cestopis
  • 1922 – Mladé letá, spomienky na štúdium
  • 1926 – Mať volá, román o chorvátskych vysťahovalcoch v Čile
  • 1927 – Bohumil Valizlosť Zábor, historický román
  • 1927 – Lukáš Blahosej Krasoň, historický román
  • 1928 – Košútky. Klbká. Rozmarínový mládnik.
  • Čas tratí – čas platí, poviedka
  • Máje, poviedka
  • Pán majster Obšíval, poviedka
  • Na jarmok, poviedka
  • Na Ondreja, poviedka
  • Hajtman, poviedka
  • Obecné trampoty, poviedka
  • Z teplého hniezda
  • Veľkou lyžicou
  • Panský hájnik
  • O Michale
  • Na svitaní
  • Ako sa kopú poklady
  • Pozor na čižmy
  • Sviatočné dumy
  • Tri roje cez deň
  • Svadba
  • Parník
  • Štedrý deň

DrámaUpraviť

  • 1907 – Komasácia, prvá realistická divadelná hra so sociálnou tématikou
  • 1922 – Bacuchovie dvor
  • 1924 – Obeta

ZdrojeUpraviť

  1. Bencúr z Jasenovej. In: VÍTEK, Peter; MAŤUGOVÁ, Soňa. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok III : Oravská stolica : zemianske a šľachtické rody Oravy. Bratislava : Hajko & Hajková, 2007. 183 s. ISBN 978-80-88700-69-2. S. 15-16.

LiteratúraUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť