Martin Kukučín

slovenský prozaik, dramatik a publicista

Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr (* 17. máj 1860, Jasenová –  † 21. máj 1928, Pakrac, Chorvátsko), bol slovenský lekár, známejší ako prozaik, dramatik a publicista. Bol najvýznamnejším predstaviteľom slovenského literárneho realizmu, zakladateľ modernej slovenskej prózy. Je po ňom pomenovaná planétka (23444) Kukučín, poliklinika a operačná sála v Punta Arenas a jeho meno nesie viacero ulíc v slovenských mestách.

Martin Kukučín
slovenský prozaik, dramatik a publicista
slovenský prozaik, dramatik a publicista
Rod. menoMatej Bencúr
Narodenie17. máj 1860
Jasenová, Rakúske cisárstvo
Úmrtie21. máj 1928 (68 rokov)
Pakrac, Chorvátsko
ManželkaPerica Bencúrová, rod. Didolićová
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Martin Kukučín
Bronzová plastika Martina Kukučína v Medickej záhrade v Bratislave

ŽivotopisUpraviť

Narodil sa v zemianskej rodine Bencúrovcov z Jasenovej[1], v obci Jasenová ako syn Jána Bencúra Juriša a Zuzany, rodenej Paškovej. Mal dvoch bratov a jednu sestru. Vzdelanie získal na vyššom evanjelickom gymnáziu v Revúcej (1871-1874), Martine a v Banskej Bystrici (1875), gymnázium navštevoval v Kežmarku a dokončil v Šoproni (1884-1885). Chcel sa prihlásiť na teologickú fakultu v Bratislave, no kvôli protislovenskej atmosfére, ktorá na fakulte vládla, sa napokon rozhodol pre štúdium na lekárskej fakulte v Prahe (1885-1893).

 
Pamätná tabuľa v Selci

Po skončení školy a absolvovaní praxe v Bratislave, Innsbrucku a vo Viedni sa neúspešne pokúšal zamestnať na Slovensku, preto sa prihlásil na súbeh a v roku 1893 dostal miesto obecného lekára v obci Selca na ostrove Brač (dnešné Chorvátsko, 1893-1906). Spolu s lekárskou ordináciou si zriaďuje i lekáreň a stáva sa aktívnym členom a neskôr (v roku 1904) aj predsedom čitateľského a kultúrneho spolku „Hrvatski Sastanak“. V rokoch 1896 – 1897 sa pokúsil vrátiť na Slovensko, no tento pokus sa mu nevydaril.

V roku 1904 sa oženil s Pericou Didolićovou. V roku 1908 odchádzajú do Južnej Ameriky do Čile. V Santiagu úspešne absolvoval nostrifikačné skúšky a koncom roka 1908 odišiel do Punta Arenas, najjužnejšieho čilského mesta na pevnine, kde sa usadilo mnoho chorvátskych vysťahovalcov. Tam pôsobil najmä ako lekár. Stal sa prvým lekárom Medzinárodného Červeného kríža v Patagónii. V celom Čile ho dodnes vnímajú ako humanistu a ľudomila. Podľa "Mateja Bencura" je pomenovaná poliklinika vo východnej časti Punta Arenas a jeho meno nesie aj najmodernejšia operačná sála v tamojšej novej mestskej nemocnici.

V rokoch 1922 – 1924 žil opäť na Slovensku, v rokoch 1922-1923 žil v Považskej Teplej, v rokoch 19241925 zas väčšinou v Chorvátsku. V roku 1925 sa ešte raz vracia nakrátko do Južnej Ameriky, aby vysporiadal svoje majetkové záležitosti, a na jar v roku 1926 sa definitívne vracia i so svojou chorou manželkou do kúpeľov Lipik v Chorvátsku. O dva roky nato zomrel v slavónskom Pakraci v náručí svojej manželky Perice.

Pochovaný bol dočasne v Záhrebe, v roku 1928 boli jeho telesné pozostatky prevezené do Martina na Národný cintorín, kde ho pochovali 29. októbra 1928. Manželka Perica Kukučína prežila o 43 rokov. Zomrela 7. augusta 1971 ako 93 ročná a je spolu s manželom pochovaná na Národnom cintoríne v Martine.

TvorbaUpraviť

Svoju literárnu tvorbu odštartoval v roku 1883 poviedkou „Na hradskej ceste“. Spočiatku sa venoval hlavne písaniu poviedok a noviel, v ktorých sa vracia do svojej mladosti a k svojim prvým zamestnaniam, no taktiež takmer fotograficky podáva obraz dedinského života a sedliackeho zmýšľania. Svojim dielom „Dom v stráni“ založil tradíciu dedinského románu. V začiatkoch tvorby bola pre jeho diela charakteristická groteskno-humoristická štylizácia príbehov, no po roku 1918 sa jeho diela napĺňajú skôr tragicko-nostalgickými a existenciálnymi starosťami o osud vlastného národa a ľudstva. Pre Kukučínovo dielo je charakteristická viera v človeka – i keď sa Kukučín často posmieva nad obyčajným človekom, či kritizuje spoločenské pomery, stále verí v možnosť nápravy svojich postáv.

Jeden z najvýznamnejších slovenských spisovateľov, ako predstaviteľ realizmu už od prvých prác smeroval k novému stupňu vo vývine slovenskej realistickej prózy. Aktívne pracoval v mnohých organizáciách, bol členom Českej akadémie vied a umení. Jeho literárna tvorba presiahla rámec národnej literatúry a bola preložená do viacerých jazykov. Niektoré diela boli zdramatizované a sfilmované.

PamiatkyUpraviť

 
Rodný dom Martina Kukučína v Jasenovej
  • rodný dom (múzeum od roku 1960) v Jasenovej
  • pamätné tabule v Jasenovej, v Revúcej, v Šoproni, v Prahe, v Selce (ostrov Brač, Chorvátsko)
  • busta od F. Štefunku (1959)
  • pomenovanie ulíc v slovenských mestách

DieloUpraviť

PrózaUpraviť

  • 1883 – Na hradskej ceste, poviedka
  • 1885 – Rysavá jalovica
  • 1886 – Neprebudený
  • 1890 – Keď báčik z Chochoľova umrie, poviedka
  • 1891 – Na podkonickom bále
  • 1892 – Koniec a začiatok
  • 1892 – Dve cesty
  • 1894 – Dies irae
  • 1899 – Hody, poviedka
  • 1911 / 1912 – Dom v stráni, román z prostredia Brača
  • 1922 – Črty z ciest. Prechádzky po Patagónii, cestopis
  • 1922 – Mladé letá, spomienky na štúdium
  • 1926 – Mať volá, román o chorvátskych vysťahovalcoch v Čile
  • 1927 – Bohumil Valizlosť Zábor, historický román
  • 1927 – Lukáš Blahosej Krasoň, historický román
  • 1928 – Košútky. Klbká. Rozmarínový mládnik.
  • Čas tratí – čas platí, poviedka
  • Máje, poviedka
  • Pán majster Obšíval, poviedka
  • Na jarmok, poviedka
  • Na Ondreja, poviedka
  • Hajtman, poviedka
  • Obecné trampoty, poviedka
  • Z teplého hniezda
  • Veľkou lyžicou
  • Panský hájnik
  • O Michale
  • Na svitaní
  • Ako sa kopú poklady
  • Pozor na čižmy
  • Sviatočné dumy
  • Tri roje cez deň
  • Svadba
  • Parník
  • Štedrý deň

DrámaUpraviť

  • 1907 – Komasácia, prvá realistická divadelná hra so sociálnou tématikou
  • 1922 – Bacuchovie dvor
  • 1924 – Obeta

ZdrojeUpraviť

  1. Bencúr z Jasenovej. In: VÍTEK, Peter; MAŤUGOVÁ, Soňa. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok III : Oravská stolica : zemianske a šľachtické rody Oravy. Bratislava : Hajko & Hajková, 2007. 183 s. ISBN 978-80-88700-69-2. S. 15-16.

LiteratúraUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť