JUDr. Martin Adam[1] Martinček (* 30. január 1913, Liptovský Peter – † 2. máj 2004, Liptovský Mikuláš[2]) bol významný slovenský fotograf a advokát. Venoval sa predovšetkým fotografovaniu prírody a ľudí Liptova.[3]

Martin Martinček
významný slovenský fotograf
Martin Martinček vo svojom dome (80. roky 20. storočia)
Martin Martinček vo svojom dome (80. roky 20. storočia)
Narodenie30. január 1913
Liptovský Peter, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie2. máj 2004 (91 rokov)
Liptovský Mikuláš, Slovensko
Alma materUniverzita Komenského
Profesiaprávnik
RodičiaPeter Martinček
ManželkaErika ( – z. 1945)
Ester Šimerová-Martinčeková (1947 – 2004)
DetiPeter Ľudevít, Iľja Bohuslav

Životopis

upraviť

Narodil sa v obci Liptovský Peter ako druhé dieťa v rodine staviteľa. Detstvo však prežil na Spiši, v Spišskej Starej Vsi a v Šariši. Stredoškolské vzdelanie ukončil maturitou v roku 1931 na reálnom gymnáziu v Prešove.
V roku 1937 úspešne dokončil štúdium na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[1] V roku 1947 sa oženil s akademickou maliarkou Ester Šimerovou.

 
Rodinná hrobka Martinčekovcov na Cintoríne pri Kozej bráne v Bratislave.
 
Pomník v rodnej obci.

Po druhej svetovej vojne sa spolupodieľal na vytváraní a následnom fungovaní štátnych orgánov, Povereníctva spravodlivosti a financií, ako aj Slovenskej národnej rady.
Po februári 1948 čelil rôznym falošným obvineniam a bol nútený stiahnuť sa z verejného života. Odišiel do Liptovského Mikuláša, kde pracoval najskôr ako bagrista v tehelni, neskôr na slepačej farme a v Komunálnych službách. Od roku 1952 pracoval v Dome osvety a veľkom mierou sa podieľal na zriadení Múzea Janka Kráľa, ktorého sa stal riaditeľom. Od roku 1957 bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov v Bratislave. Ako profesionálny fotograf začal pracovať, keď sa mu splnil jeho detský sen, až vo veku 48 rokov.

Martinček si bol vďaka svojím životným skúsenostiam s komunistickým režimom vedomý problémov života v totalite. Preto sa snažil ľuďom v ťažkostiach pomáhať. Keď chodil fotografovať dediny Liptova, poskytoval bezplatne právnicke konzultácie všetkým, ktorí ho požiadali. Podporoval tiež stredoslovenskú Galéru F v Banskej Bystrici. Keď jej riaditeľ Tomáš Fassati roku 1985 stratil z politických príčin možnost výkonu kvalifikovaného povolania, vybavil mu možnost práce u svojho priateľa, riaditeľa Kotalíka v Národnej galérii v Prahe.[4]

V roku 2013 sa Martinček stal Čestným občanom Liptovskej Tepličky (august). Na budove obecného úradu je inštalovaná pamätná tabuľa odhalená pri príležitosti udelenia Čestného občianstva.

Výsledky svojej tvorivej práce publikoval v knihách fotografií, či už samostatných, alebo spolu s iným významným slovenským píšucim umelcom.

  • Nezbadaný svet (1964) s veršami Laca Novomeského
  • Vám patrí úcta (1966)
  • Ľudia v horách (1969) v spolupráci s Milanom Rúfusom
  • Svetlá vo vlnách (1969)
  • Kolíska (1972) v spolupráci s Milanom Rúfusom
  • Vrchári (1975)
  • Hora (1981)
  • Chvála vody (1981)
  • Báseň o Kriváni (1988) v spolupráci s Milanom Rúfusom
  • Ako sa krúti svet (1995) v spolupráci s Mariánom Pauerom
  • Krása slnka (2001)

Jeho fotografie sú tiež súčasťou vydania esejí Dalimíra Hajka Rozpätie dňa a noci (1992) a publikácie Daniela Šimka Si sneh (2005).

Zastúpenie vo zbierkach (výber)

upraviť

Slovenská národná galéria, Bratislava

Moravská galerie, Brno

Muzeum umění a designu, Benešov u Prahy

Ocenenia

upraviť

Za svoju prácu bol niekoľkokrát ocenený, ako doma, tak aj vo svete:

Referencie

upraviť
  1. a b Graduates [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2023-12-05]. Dostupné online.
  2. TASR. Zomrel významný fotograf Martin Martinček. SME (Bratislava: Petit Press), 2004-05-02. Dostupné online [cit. 2021-01-30]. ISSN 1335-4418.
  3. HLAVÁČ, L̕udovít.. Dejiny slovenskej fotografie. Martin : Osveta, 1989. (Vyd. 1.) Dostupné online. ISBN 80-217-0086-6.
  4. Umění pro život - Tomáš Fassati. Benešov : [s.n.], 2016. Dostupné online. ISBN 978-80-87400-20-3.
  5. Prezident SR - Pribinov kríž, I. trieda [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2021-01-30]. Dostupné online. Archivované 2020-07-11 z originálu.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť