Wikipédia

Masoretský text

hebrejský text Starého zákona, ktorého konsonantná predloha je doplnená masorou tiberiadskej školy

Masoretský text (značka MT, TM, 𝕸) je hebrejský text Starého zákona, ktorého konsonantnú predlohu neskôr doplnili masorou tiberiadskej školy.[1]

Leningradský kódex

V najširšom význame je to: „akýkoľvek text hebrejskej Biblie, ktorý vznikol činnosťou učencov známych ako masoreti alebo kópia takéhoto textu“.[2]
V užšom význame (ktorý je bežne používaný): „štandardný text hebrejskej Biblie, ktorý je odvodený z tradície tiberiadskej masory“.[2]

Takýto text pozostáva z troch hlavných častí[2]:

Väčšina rukopisov ešte obsahuje štvrtú časť: (v istom rozsahu) poznámky masory.[2]

Prvý stupeň k vzniku masoretského textu bolo ustálenie konsonantného textu, ktoré trvalo asi 500 rokov a bolo ukončené na konci 1. storočia po Kr.[3]:14

Po nej nasledovalo (omnoho zložitejšia) štandardizácia punktácie, kde masoreti (od. 5. storočia) začali označovať spoluhlásky v hebrejskom texte znamienkami, ktoré umiestňovali nad a pod jednotlivé písmená. Väčšinou sú tieto znamienka bodky (lat. puncta), preto sa hovorí o punktácii.[3]:19-20 Existujú tri systémy: babylonský, palestínsky a tiberiadský. Presadil sa najmladší a najrozvinutejší tiberiadský systém.[4]:31

Prízvuky sú znamienka na slovách biblického textu, ktoré slúžia na kantiláciu (spevný prednes textu v liturgii) a rozdeľovanie slov.[5][6]:978[7]:611 Vznikli v 8. – 11. storočí, no odrážajú staršiu tradíciu.[8] Podľa Ernesta Revella[5] vznikli medzi rokmi 500 – 700.

Posledná časť masoretského textu sú poznámky masory na okrajoch (masora v užšom zmysle).[3]:22 Tá „obsahuje návrhy niektorých zmien a opráv, ktoré masoreti úplne moderným spôsobom neuskutočnili priamo v texte, ale rozlíšiteľnou formou v komentári. Je tu tiež množstvo štatistických údajov (počet výskytov rôznych tvarov a miesta ich výskytu) a informácie, ktoré dovoľujú pisárovi uskutočniť kontrolu správnosti nového exemplára (počet slov danej biblickej knihy, ktoré slovo stojí uprostred textu a i.).“[9] Napr. k Gn 1,1 je uvedený počet výskytov slova „berešit“ (päť; berešit znamená počiatok/na počiatku a je to hebrejský názov Prvej knihy Mojžišovej), informáciu, že trikrát je to na začiatku verša a ďalej uvádza zoznam týchto miest[3]:23

Významné rukopisy masoretského textu sú Aleppský a Leningradský kódex.[2]

Medzi významné kritické edície Starého zákona podľa masoretského textu patria: Biblia Hebraica Stuttgartensia, Biblia Hebraica a Biblia Polyglotta Matritensia.[10]

Referencie

upraviť
  1. ↑ masoretský text. In: HERIBAN, Jozef. Príručný lexikón biblických vied. 3. opr. a dopl. vyd. Bratislava : Don Bosco, 1998. 1366 s. (Biblica; zv. 4.) ISBN 80-88933-07-2. S. 674.
  2. ↑ a b c d e REVELL, E. J. MASORETIC TEXT. In: The Anchor Bible Dictionary. Ed. David Noel Freedman. Vol. 4. K – N. New York : Doubleday, 1992. 1162 s. ISBN 0-385-19362-9. S. 597 – 599.
  3. ↑ a b c d KUBÁČ, Vladimír. Úvod do hebrejského textu Starého zákona. 1. vyd. Praha : Karolinum, 1991. 88 s. ISBN 80-7066-434-7.
  4. ↑ SCHENKER, Adrian. Dějiny textu Starého zákona. In: Úvod do Starého zákona. Ed. Thomas Römer, Jean-Daniel Macchi, Christophe Nihan; preklad Jiří Bureš et al. Vyd. 1. Jihlava : Ml‎‎ýn, 2020. 929 s. ISBN 978-80-86498-71-3. S. 27 – 36.
  5. ↑ a b REVELL, E. J. MASORETIC ACCENTS. In: The Anchor Bible Dictionary. Ed. David Noel Freedman. Vol. 4. K – N. New York : Doubleday, 1992. 1162 s. ISBN 0-385-19362-9. S. 594 – 596.
  6. ↑ Star‎ý zákon. In: NOVOTN‎Ý, Adolf. Biblick‎ý slovník. 2. zcela přepracované a rozšířené vyd. Praha : Kalich v Ústředním církevním nakladatelství, 1956. 1404 s. S. 970 – 983.
  7. ↑ DOTAN, Aron. MASORAH. In: Encyclopaedia Judaica. Ed. Fred Skolnik. 2nd ed. Vol. 13. Lif – Mek. Detroit : Macmillan Reference USA, 2007. 799 s. ISBN 978-0-02-865941-1. S. 603 – 656.
  8. ↑ ta’amim. In: SLÁDEK, Pavel. Malá encyklopedie rabínského judaismu. 1. vyd. Praha : Libri, 2008. 255 s. ISBN 978-80-7277-379-4. S. 222 – 223.
  9. ↑ masora. In: SLÁDEK, Pavel. Malá encyklopedie rabínského judaismu. 1. vyd. Praha : Libri, 2008. 255 s. ISBN 978-80-7277-379-4. S. 145.
  10. ↑ HERIBAN, Jozef. Bibliografická príručka pre štúdium Svätého písma. Rím : Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda, 1986. 263 s. (Biblica; zv. 1.) S. 34 – 35.

ֿĎalšia literatúra

upraviť
  • EISSFELDT, Otto. Einleitung in das Alte Testament : unter Einschluss der Apokryphen und Pseudepigraphen sowie der apokryphen- und pseudepigraphenartigen Qumrān-Schriften. 3., neubearb. Aufl. Tübingen : J. C. B. Mohr (Paul Siebeck), 1964. 1129 s. S. 919 – 940.
  • BIČ, Miloš. Ze světa Starého zákona. 1. vyd. Diel II. Praha : Kalich v Ústředním církevním nakladatelství, 1989. S. 514 – 524.
  • OLSZOWY-SCHLANGER, Judith. The Hebrew Bible. In: The New Cambridge History of the Bible. Ed. Richard Marsden, E. Ann Matter. Vol. 2 : From 600 to 1450. Cambridge : Cambridge University Press, 2012. ISBN 978-0-521-86006-2. S. 19 – 40.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť
  Tento článok týkajúci sa židovských dejín a náboženstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Masoretský_text&oldid=7979788“