Mastos (starogr. μαστός – mastos, doslova „prsník“) je typ starogréckej nádoby.[1]

Čiernofigúrový mastos, cca 530 pred Kr., Walters Art Museum

Mastos (mn. č. mastoi), čašu v tvare ženského prsníka s dvomi uchami (môžu byť orientované horizontálne, ale podobne ako atický štandardný skyfos typu B jedno horizontálne a druhé vertikálne[2]), používali ako bežné poháre na pitie alebo na votívne účely.[3] Aby sa z neho pilo čo najpohodlnejšie, držali mastos za zvislú rúčku, keď sa nepoužíval, zavesili ho za horizontálnu rúčku na stenu.[4] Ich výzdoba bola najmä čiernofigúrová (od začiatku 6. stor. pred Kr.) a neskôr aj červenofigúrová.[5]

Pilo sa z nich zrejme hlavne pri symposiach (alebo rituálne pri dionýziach[3]),[1] ktoré boli obľúbenou formou súkromných zábav gréckych mužov (mohli na nich byť prítomné aj hetéry, ktoré obstarávali zábavu).[6] Pili z nich víno, a to väčšinou miešané s vodou a umelo prisladzované. Pitie piva a nezriedeného vína považovali za barbarský zvyk. Lúhované nápoje ako čaj a káva a ani žiadne destilované liehoviny ešte neexistovali.[7]

Atický čiernofigúrový mastoid, Herakles a krétsky býk, cca 500475 pred Kr.

V dávnych gréckych, rímskych a etruských tradíciách boli používané tiež rituálne alebo ako votívne dary. Piť mlieko z mastosu mohlo symbolizovať potenciálne znovuzrodenie po smrti.[8] V gréckej mytológii nesmrteľnosť získal hrdina Hérakles, keď sa ako dojča napil božského mlieka z prsníka Diovej manželky Héry.[8][9]

Verziou mastosu bol mastoid, beznohá čaša (pohár) s plochým dnom a vyhnutým ústím. Mastoid bol podobný ako mastos, len dno mal širšie. Hrnčiar na hrnčiarskom kruhu najprv vytvoril z hliny telo budúcej čaše a jej vrchné ústie ohol smerom von. Dokončil ju buď bez rúčok, alebo pridal k jej ramenám horizontálne rúčky pripevnené kúsok pod okraj.[10] Ikonograficky výzdoba mastoidov častejšie súvisela s ich funkciou ako čaše na víno.[4] Tvar tejto keramickej čaše (podobný ženskému prsníku) sa začal objavovať v Atike koncom 6. stor. pred Kr., ale predpokladá sa, že jeho pôvod pochádza z kovových pohárov podobného tvaru používaných na Blízkom východe, najmä v Perzii.[11]

Referencie a bibliografia upraviť

  1. a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 381.
  2. Miloš Šolle. Počátky helénské civilisace. Praha : Filosofická fakulta University Karlovy, 1949. S. 27.
  3. a b Meredith Martin. Dairy Queens. Cambridge : Harvard University Press, 2011. ISBN 978-06-7405-947-4. S. 240.
  4. a b The J. Paul Getty Museum. Greek Vases in the J. Paul Getty Museum. Los Angeles : Getty Publications, 1989. ISBN 978-08-9236-150-2. S. 80.
  5. The J. Paul Getty Museum. Greek Vases in the J. Paul Getty Museum. Malibu : Getty Publications, 1989. ISBN 978-08-9236-150-2. S. 80-81.
  6. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 439.
  7. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 432.
  8. a b Alan Tardi. Champagne, Uncorked: The House of Krug and the Timeless Allure of the World's Most Celebrated Drink. New York : Hachette UK, 2016. ISBN 978-16-1039-689-9. [1]
  9. Hemleben Johannes. Onen svět. Praha : Grada Publishing a.s., 2011. ISBN 978-80-2473-162-9. S. 26-27.
  10. Toby Schreiber. Athenian Vase Construction. Los Angeles : Getty Publications, 1999. ISBN 978-08-9236-465-7. S. 195.
  11. Mark D. Stansbury-O'Donnell. A History of Greek Art. Hoboken : Mark D. Stansbury-O'Donnell, 2015. ISBN 978-14-4435-015-9. S. 381.

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mastos

Pozri aj upraviť