Matej Kocák

Seržant Námornej pechoty Spojených štátov amerických a dvojnásobný držiteľ Medaily cti

Matej Kocák (angl. Matej Kocak, * 3. december 1882, Gbely, Uhorsko – † 4. október 1918, Argonnský les, Champagne, Francúzsko) bol príslušník Námornej pechoty USA počas prvej svetovej vojny, ako jeden z 19 vojakov v histórii USA bol dvakrát ocenený Kongresovou Medailou cti, pričom získal námornú aj armádnu verziu tejto medaily za zásluhy v boji 18. júla 1918.[2]

Matej Kocák
Mathias Kocak[1]
Seržant Námornej pechoty Spojených štátov amerických
Seržant Námornej pechoty Spojených štátov amerických
Narodenie 3. december 1882
Gbely
Úmrtie 4. október 1918 (35 rokov)
Argonnský les, Champagne, Francúzsko
Miesto pochovania americký vojenský cintorín v Romagne
Rodičia Matej Kocák
Rozália rod. Vlková
Súrodenci Pavol, Alžbeta
Vojenská kariéra
Ozbrojené sily USA (1912-1959) U.S. Armed Forces
Zložka U.S. Marine Corps
Hodnosť Sergeant
V službe 1907 – 1918
Vyznamenania Medaila cti
Strieborná hviezda
Purpurové srdce
Účasť v bojoch
Vojny Prvá svetová vojna

Život upraviť

Narodil sa v obci Gbely na Slovensku v rodine Mateja Kocaka a jeho manželky Rozálie rod. Vlkovej. V roku 1906 emigroval do USA a 16. októbra 1907 vstúpil do Námornej pechoty v meste Pittsburgh v Pensylvánii. Slúžil na League Islande v Pennsylvánii. 16. októbra 1911 odišiel po skončení svojej služby zo zboru námornej pechoty, ale už 26. decembra 1911znovu nastúpil do služby, teraz do Navy Yard v štáte New York. Žil v Binghamtone v štáte New York, na mieste, kde žila veľká slovenská komunita. Bol členom slovenského Katolíckeho sokola.

Od 30. apríla do 23. novembra 1914 slúžil spolu s jednotkami armády v mexickom štáte Veracruz. Po skončení druhej služby sa znovu zapísal do jednotiek námornej pechoty. Bol vyslaný do Santo Domingo v Dominikánskej republike, kde sa zúčastnil bojov s miestnymi banditmi. 23. marca 1917 získal hodnosť desiatnika (corporal). Následne sa vrátil do USA a slúžil v 12. rote v Quanticu vo Virgínii.

31. decembra 1917 bol prepravený do francúzskeho St. Nazaire. 23. januára 1918 nastúpil k 66. rote 5. pluku námornej pechoty. 1. júna 1918 bol povýšený do hodnosti seržanta (čatára). Zúčastnil sa bojov v okolí Bois De Belleau Bouresches severozápadne od Château-Thierry. 18. júla 1918 sa zúčastnil útoku na Villers-Cotterêtský les južne od Soissons. Za odvahu počas týchto bojov bol neskôr vyznamenaný. V citáciách k jeho námornej aj armádnej medaile cti sa uvádzalo, že sám a neskôr s pomocou ďalších vojakov vyradil dve nepriateľské guľometné hniezda.

Padol v boji 4. októbra 1918 počas bitky o Argonnský les vo francúzskej Champagne. Bol pochovaný na vojenskom cintoríne Meuse-Argonne v Romagne-sous-Montfaucon vo Francúzsku.

Referencie upraviť

  1. FamilySearch. Gbely - Matrika narodených 1869-1884 - obrázok 277 - riadok 151 [online]. ident.familysearch.org, [cit. 2021-07-03]. Dostupné online.
  2. Slovák Matej Kocák dostal dve Medaily cti. Denník N (Bratislava: N Press). Dostupné online [cit. 2021-07-03]. ISSN 1339-844X.

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Matej Kocak na anglickej Wikipédii.