Matej Markovič

Matej Markovič (* 27. február 1707, Dobrá Niva – † 14. apríl 1762, Sarvaš) bol slovenský evanjelický kňaz, filozof, básnik, jeden z priekopníkov nášho osvietenstva.

Matej Markovič
slovenský evanjelický kňaz, filozof a básnik
Narodenie27. február 1707
Dobrá Niva, Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie14. apríl 1762 (55 rokov)
Sarvaš, Uhorsko (dnes Maďarsko)

ŽivotopisUpraviť

Študoval v Banskej Štiavnici, vo Dvorníkoch, v Banskej Bystrici (1722 – 1725) a teológiu v Jene (1731 – 1733). Od roku 1734 pôsobil v Sarvaši ako evanjelický kňaz, od roku 1754 ako senior.

TvorbaUpraviť

Je autorom náboženských aj náučných spisov písaných vo veršoch i v próze. Veršovanými učebnicami zemepisu a dejepisu Uhorska a knižkou modlitieb sa usiloval šíriť slovenskú národnosť a vychovávať k národnému povedomiu. Jeho umelecky nenáročné literárne práce tvoria predstupeň slovenského osvietenského klasicizmu. Časť jeho diela ostala v rukopise, ako napr. veršovaná latinská kronika Sarvaša.

Kratičká hystorya království uherského we werších.


O Marotowi a Swatoplugovi.

Marotus muž Slowák, znamenitě živ jest,

Jemužto Ranzanus dáwá takowou čest,

Že byl moudrý, zběhlý w kunštu bojování,

Kterémuž rowného nebylo v zemi,

Marotus tento měl Swatopluga syna,

Jehožto rozličná w krajině chamovina,

Za krále zwoluje, moudře krajinu řídí,

Až mu mnohý mrzák zlobivě záwidí,

Tak sa Slováčkové slovenského krále,

Jednou též dožili w Slovenské krajině.......

LiteratúraUpraviť

Externé odkazyUpraviť