Matej Markovič
Matej Markovič (* 27. február 1707, Dobrá Niva – † 14. apríl 1762, Sarvaš) bol slovenský evanjelický kňaz, filozof, básnik, jeden z priekopníkov nášho osvietenstva.
Matej Markovič | |
slovenský evanjelický kňaz, filozof a básnik | |
Narodenie | 27. február 1707 Dobrá Niva, Uhorsko (dnes Slovensko) |
---|---|
Úmrtie | 14. apríl 1762 (55 rokov) Sarvaš, Uhorsko (dnes Maďarsko) |
ŽivotopisUpraviť
Študoval v Banskej Štiavnici, vo Dvorníkoch, v Banskej Bystrici (1722 – 1725) a teológiu v Jene (1731 – 1733). Od roku 1734 pôsobil v Sarvaši ako evanjelický kňaz, od roku 1754 ako senior.
TvorbaUpraviť
Je autorom náboženských aj náučných spisov písaných vo veršoch i v próze. Veršovanými učebnicami zemepisu a dejepisu Uhorska a knižkou modlitieb sa usiloval šíriť slovenskú národnosť a vychovávať k národnému povedomiu. Jeho umelecky nenáročné literárne práce tvoria predstupeň slovenského osvietenského klasicizmu. Časť jeho diela ostala v rukopise, ako napr. veršovaná latinská kronika Sarvaša.
Kratičká hystorya království uherského we werších.
O Marotowi a Swatoplugovi.
Marotus muž Slowák, znamenitě živ jest,
Jemužto Ranzanus dáwá takowou čest,
Že byl moudrý, zběhlý w kunštu bojování,
Kterémuž rowného nebylo v zemi,
Marotus tento měl Swatopluga syna,
Jehožto rozličná w krajině chamovina,
Za krále zwoluje, moudře krajinu řídí,
Až mu mnohý mrzák zlobivě záwidí,
Tak sa Slováčkové slovenského krále,
Jednou též dožili w Slovenské krajině.......
LiteratúraUpraviť
Externé odkazyUpraviť
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Markovicovci na Dolnej zemi a v Česku