Mauzóleum v Halikarnasse

Mauzóleum v Halikarnasse/Halikarnase alebo Mausóleion alebo Maussólleion je jeden zo siedmich divov starovekého sveta. Dal ho postaviť v Halikarnase kráľ Mausólos II. (377 – 353 pred Kr.) spolu so svojou manželkou ako symbol svojej moci.

Mauzóleum v Halikarnasse, obraz zo 16. storočia
Mauzóleum v Halikarnasse
V súčasnosti sú na jeho mieste archeologické vykopávky a múzeum

Stavba bola taká veľkolepá, že pojem mauzóleum, pôvodne označujúci len hrobku kráľa Mausola II., sa stal synonymom pre hrobku všeobecne. Budí úžas svojou architektonickou koncepciou. Bolo spojením pyramídy, zikkuratu a gréckeho chrámu.

Základom celej stavby bol obrovský podstavec z prokonnéskeho mramoru. V skutočnosti bol mramor iba obložený a jadro tvoril masívny kváder z nepálených tehál. Podstavec mal obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 19 x 42 x 11 metrov.

Podľa maximálnych údajov meral 66 x 77 x 30 metrov. Na podstavci stál náhrobný chrám obklopený 36 iónskymi stĺpmi, ktoré niesli strechu v podobe 24-stupňovej pyramídy. Na jej vrchole bola plošina so súsoším vládcov Mausola a manželky Artemidy na voze so štvorzáprahom. Celková výška bola asi 46 metrov.

Plán mauzólea vypracovali architekti Pytheos a Satyros. Mauzóleum zdobili významní grécki sochári, napr.: Leóchares, Bryaxis, Skopas a Praxiteles.

Stavba sa nakoniec po stáročiach zrútila a v roku 1581 kamene z ruín použili na stavbu opevnenia.

Literatúra

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť