Wikipédia

Maxim Pavlovič Kovtun

ruský krasokorčuliar

Maxim Pavlovič Kovtun (rus. Максим Павлович Ковтун; * 18. jún 1995, Jekaterinburg, Rusko) je ruský krasokorčuliar súťažiaci v sólovej mužskej kategórii. Je víťaz Finále Grand Prix juniorov 2012 a majster Ruska pre rok 2014. Od roku 2013 je držiteľom najvyššieho ruského štátneho športového vyznamenania „Majster športu Ruska medzinárodného stupňa“ (rus. Мастер спорта России международного класса).[1]

Maxim Pavlovič Kovtun
Максим Павлович Ковтун
Maxim Kovtun počas súťažného vystúpenia v roku 2012
Osobné informácie
Reprezentuje krajinuRusko Rusko
Dátum narodenia 18. jún 1995 (28 rokov)
Miesto narodenia Jekaterinburg, Rusko Rusko
Bydlisko Moskva, Rusko
Výška176 cm
Tréner Jelena Vodorezovová - Bujanovová
Tatiana Tarasovová
Bývalí tréneri Nikolaj Morozov
Marina Vojcechovská
Choreograf Irina Tagajevová
Korčuliarsky klub CSKA Moskva
ISU Osobné rekordy
Celkové skóre 240,34 (Rostelecom Cup 2013)
Krátky program 92,53 (Rostelecom Cup 2013)
Voľný program 164,32 (Finále Grand Prix 2013)

Osobný život upraviť

Kovtun sa narodil v športovej rodine - jeho otec Pavel Alexejevič Kovtun je bývalý krasokorčuliar, ktorý vystupoval v kategórii „športové dvojice“.[2][3] Napriek aktívnej trénerskej činnosti však otec syna nikdy netrénoval.[4] Maxim Kovtun má dvoch starších bratov, ktorí sa takisto venovali súťažnému krasokorčuľovaniu a v súčasnosti pôsobia v ľadových revue.[4]

Kovtun začal korčuľovať ako štvorročný,[2][3] do krasokorčuliarskej školy v rodnom Jekaterinburgu začal chodiť vo veku 7 rokov, venoval sa aj ľadovému hokeju, ale ako desaťročný sa rozhodol venovať iba krasokorčuľovaniu.[5]

Kariéra upraviť

Začiatky a juniorská kariéra upraviť

Kovtun začal korčuľovať ako štvorročný v roku 1999 v jeho rodnom meste Jekaterinburg v športovom klube „Lokomotiv“, kde pôsobí aj jeho otec ako krasokorčuliarsky tréner, pod vedením trénerky Mariny Vojcechovskej.[2][3] V apríli 2007 vyhral svoje prvé veľké preteky staršieho dorastu „Krištáľový koník 2007“ („Хрустальный конёк 2007“) v ruskom Odincove[6] a v roku 2009 prvú etapu Ruského pohára medzi juniormi v Perme.[7] V priebehu roka 2010 sa Kovtun naučil skákať trojitý axel a už vo februári 2011 bol druhý na Európskom olympijskom festivale mládeže. Na jeseň 2011 sa Kovtun presťahoval z Jekaterinburgu do Moskvy, kde trénoval pod vedením Mariny Vojcechovskej a Nikolaja Morozova a zaradil do svojich programov štvoritý toeloop. V septembri 2011 Kovtun vyhral svoju prvú súťaž série Grand Prix juniorov v Brašove a bol druhý na súťaži v Tallinne, vďaka čomu postúpil do finále, kde skončil na štvrtom mieste. V apríli 2012 sa Kovtun zúčastnil ako súčasť ruského národného družstva na Majstrovstvách sveta družstiev v krasokorčuľovaní 2012 v Tokiu.

V lete pred začiatkom sezóny 2012/2013 sa Kovtun rozhodol zmeniť trénera a od Morozova prešiel k Jelene Vodorezovovej Bujanovovej a Tatiane Tarasovovej.[5] Zmena Kovtunovi pomohla zlepšiť výsledky a už v aktuálnej sezóne vyhral obe etapy juniorskej Grand Prix (v Chorvátsku a Nemecku). Vo Finále Grand Prix juniorov v ruskom Soči predviedol najťažšie kaskády skokov - štvoritý toeloop-trojitý toeloop a trojitý axel-trojitý toeloop, vďaka čomu zvíťazil s náskokom 11 bodov pred strieborným Joshuom Farrisom a vytvoril si nový osobný rekord s celkovým skóre 222,31 bodu.[8][9]

Seniorská kariéra upraviť

Sezóna 2012/2013 upraviť

Kovtun sa prvýkrát zúčastnil seniorských súťaží v sezóne 2012/2013. V decembri 2012 sa na Majstrovstvách Ruska umiestnil na piatom mieste v súťaži mužov seniorov (kým prvé dve miesta zaručovali priamu nomináciu na nadchádzajúce majstrovstvá Európy, o treťom reprezentantovi mala právo rozhodnúť špeciálna komisia). Na základe rozhodnutia Rady trénerov Ruskej krasokorčuliarskej federácie však Kovtun získal jednu z troch miesteniek na Majstrovstvá Európy 2013 namiesto Konstantina Meňšova (ktorý na ruskom šampionáte skončil tretí). Toto kontroverzné rozhodnutie vyvolalo medzi niektorými krasokorčuliarmi a trénermi nesúhlasné reakcie.[10][11][12] Rozhodnutie sa však nakoniec ukázalo ako správne. Na majstrovstvách Európy Kovtun vo voľnej jazde predviedol dva štvorité toeloopy,[13] vylepšil si osobný rekord (226,57 bodu) a umiestnil sa najvyššie zo všetkých ruských reprezentantov, obsadil piate miesto. V marci 2013 Kovtun debutoval na seniorských majstrovstvách sveta, kde obsadil 17. miesto. Prvú seniorskú sezónu zakončil na tímovej súťaži „2013 ISU World Team Trophy in Figure Skating“ v Tokiu, kde skončil ôsmy, pričom tím Ruska skončil na štvrtom mieste.

Sezóna 2013/2014 upraviť

Pre sezónu 2013/14 pripravili Vodorezovová s Tarasovovou svojmu zverencovi rekordne náročné programy obsahujúce až päť štvoritých skokov, v krátkom programe štvoritý toeloop a štvoritý salchov, vo voľnej jazde štvoritý toeloop a dva salchovy. To všetko s úmyslom získať jedinú ruskú miestenku do súťaže mužov na Zimné olympijské hry 2014 v Soči.

V tejto sezóne absolvoval svoje prvé súťaže v seniorskej sérii „Grand Prix“ („Cup of China 2013“ a „Rostelecom Cup 2013“). Jeho prvou seniorskou súťažou Grand Prix bol „Cup of China 2013“, na ktorej v dvoch programoch predviedol štyri štvorité skoky[14][15] a získal striebornú medailu pred Číňanom Jen Chan. Aj na druhej súťaži „Rostelecom Cup 2013“ obsadil celkové druhé miesto a vylepšil svoje osobné rekordy (krátky program 92,53 bodu, celkové skóre 240,34 bodu). Týmito výsledkami sa kvalifikoval do svojho prvého seniorského Finále Grand Prix 2013 v japonskej Fukuoke, kde dosiahol nový osobný rekord vo voľnej jazde (164,32 bodu) a celkovo skončil piaty.

Na Majstrovstvách Ruska 2014, ktoré sa konali v decembri 2013 v Soči Kovtun zvíťazil, čím si zabezpečil jedinú miestenku na nadchádzajúce zimné olympijské hry v Soči. V krátkom programe bol druhý, ale predviedol najlepšiu voľnú jazdu a porazil aj trojnásobného olympijského medailistu Jevgenija Pľuščenka.[16]

Programy upraviť

Sezóna Krátky program Voľná jazda Exhibícia
2013 – 2014
[17]
  • „Summertime“
2012 – 2013
[4]
  • „Lawrence z Arábie“
    (soundtrack k filmu)
    hudba: Maurice Jarre
  • „Casablanca“
    (soundtrack k filmu)
    hudba: Max Steiner
  • „Ain't no sunshine when she's gone“
    hudba: Bill Withers
2011 – 2012
[18]
  • „Murka“
    hudba: Nesčastnyj slučaj
  • „Austin Powers“
    (hudba z filmovej série „Austin Powers“)
    hudba: George S. Clinton

Prehľad výsledkov upraviť

Výsledky[19]
Medzinárodné súťaže
Podujatie 2010 – 11 2011 – 12 2012 – 13 2013 – 14
ZOH
Majstrovstvá sveta 17
Majstrovstvá Európy 5
Finále GP 5
GP Cup of China 2
GP Cup of Russia/Rostelecom Cup 2
Medzinárodné juniorské súťaže
Finále Grand Prix juniorov 4 1
JGP Croatia 1
JGP Estonia 2
JGP Germany 1
JGP Romania 1
EOFM 2 J.
Národné súťaže
Majstrovstvá Ruska 11 12 5 1
Majstrovstvá Ruska juniorov 5 3
Tímové súťaže
World Team Trophy 5T / 12P 4T / 8P
GP = súťaž série „Grand Prix“; JGP = súťaž série „Grand Prix juniorov“;
WD = odstúpil; J. = juniorský level
T = tímový výsledok; P = osobný výsledok (medaily boli udeľované iba za tímový výsledok)

Referencie upraviť

  1. ↑ Приказ «О присвоении спортивного звания «Мастер спорта России международного класса» № 8-нг от 11 марта 2013 г. [Vyhláška „o udelení športového ocenenia „Majster športu Ruska medzinárodného stupňa“ č.8-ng z 11. marca 2013“], Ministerstvo športu Ruskej federácie
  2. ↑ a b c ХОДОРОВСКИЙ, Борис. Юность Максима. Фигурное катание. Официальное издание Федерации Фигурного катания на коньках России, 2013, čís. 1. Dostupné online [cit. 2014-01-01]. Archivované 2014-01-01 z originálu.
  3. ↑ a b c Новости ФК - Юность Максима [online]. Трибуна Блог, 04.04.2013, [cit. 2014-01-01]. Dostupné online. Archivované 2014-01-01 z originálu. (v ruštine)
  4. ↑ a b c Maxim KOVTUN: 2012/2013 [online]. Lausanne: ISU, 13.04.2013, [cit. 2014-01-01]. Dostupné online. Archivované 2013-06-20 z originálu. (v angličtine)
  5. ↑ a b LUCHIANOV, Vladislav. New coaches raise Kovtun's skating to next level [online]. icenetwork.com, 17.12.2012, [cit. 2014-01-01]. Dostupné online. Archivované 2014-01-01 z originálu. (v angličtine)
  6. ↑ Хрустальный конёк 2007 (Одинцово, Россия) — Результаты [online]. fskate.ru, [cit. 2014-01-01]. Dostupné online. Archivované 2014-01-01 z originálu. (v ruštine)
  7. ↑ II этап Кубка России 2009 (Пермь, Россия) — Результаты [online]. fskate.ru, [cit. 2014-01-01]. Dostupné online. Archivované 2014-01-01 z originálu. (v ruštine)
  8. ↑ ISU Grand Prix Final 2012. Junior Men Free Skating. Judges Details Per Skater [online]. ISU, 07.12.2012, [cit. 2014-01-01]. Dostupné online. (v angličtine)
  9. ↑ KONDAKOVOVÁ, Anna. Kovtun captures Junior Men’s title in Sochi [online]. goldenskate.com, 07.12.2012, [cit. 2014-01-01]. Dostupné online. Archivované 2014-01-01 z originálu. (v angličtine)
  10. ↑ Ковтун включен в состав сборной России на чемпионат Европы вместо Меньшова [online]. sport-express.ru, 28.12.2012, [cit. 2014-01-01]. Dostupné online. Archivované 2014-01-01 z originálu. (v ruštine)
  11. ↑ Russian figure skaters revolt against national team’s coaches [online]. RussiaToday (www.rt.com), 28.12.2012, [cit. 2014-01-01]. Dostupné online. Archivované 2014-01-01 z originálu. (v angličtine)
  12. ↑ Фигурист Ковтун все-таки заменил Меньшова в составе сборной на ЧЕ [online]. rsport.ru, 10.01.2013, [cit. 2014-01-01]. Dostupné online. Archivované 2014-01-01 z originálu. (v ruštine)
  13. ↑ . Dostupné online.
  14. ↑ ISU GP LEXUS Cup of China 2013. Men Short Program. Judges Details Per Skater [online]. ISU, 01.11.2013, [cit. 2014-01-01]. Dostupné online. (v angličtine)
  15. ↑ ISU GP LEXUS Cup of China 2013. Men Free Skating. Judges Details Per Skater [online]. ISU, 01.11.2013, [cit. 2014-01-01]. Dostupné online. (v angličtine)
  16. ↑ БЕЛЯКОВ, Кирилл. Победила молодость. 18‑Летний Максим Ковтун отобрал титул чемпиона России у 31‑летнего Евгения Плющенко [online]. sovsport.ru (Sovetskij sport), 25.12.2013, [cit. 2014-01-01]. Dostupné online. Archivované 2014-01-01 z originálu. (v ruštine)
  17. ↑ Maxim KOVTUN: 2013/2014 [online]. Lausanne: ISU, 31.10.2013, [cit. 2014-01-01]. Dostupné online. Archivované 2013-10-31 z originálu. (v angličtine)
  18. ↑ Maxim KOVTUN: 2011/2012 [online]. Lausanne: ISU, 18.04.2012, [cit. 2014-01-01]. Dostupné online. Archivované 2012-04-19 z originálu. (v angličtine)
  19. ↑ Oficiálna výsledková listina Maxima Kovtuna na stránke ISU

Iné projekty upraviť

  Športový portál
Biografický portál

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Ковтун, Максим Павлович na ruskej Wikipédii a Maxim Kovtun na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Maxim_Pavlovič_Kovtun&oldid=7650641“