Kernov dom v Bratislave
Dom U dobrého pastiera

Tento článok je o meštianských domoch.

StredovekUpraviť

V období stredoveku boli domy drevené (typologicky veľmi blízke ľudovej architektúre), ojedinele pri solventnejších majiteľoch, murované. Typy domov boli ovplyvnené hlavne:

  • materiálom, z ktorého bol dom vyhotovený
  • spôsobom vykurovania
  • solventnosťou majiteľa
  • spôsobom obrany

Vežový dom – bola to bloková viacpodlažná stavba, situovaná na parcele s vysokým kamenným múrom spravidla ako jeho súčasť v línii stavebného bloku, ulice, námestia. Hospodársky objekt bol z hygienických dôvodov situovaný na opačnom konci parcely. Vežové domy spolu tvorili účinný obranný systém.

Komorový dom - dispozične sa nelíšil od roľníckeho domu, mal jednoduchý pozdĺžny pôdorys. K priečeliu bola situovaná predná izba, do dvora orientovaná komora a medzi nimi v strednej časti bola umiestnená čierna kuchyňa. Mohol byť situovaný kdekoľvek na parcele, do dvora sa vchádzalo bránou. Bol mimoriadne výhodný na rozšírenie zástavby na prevažne úzkych stredovekých parcelách. Prejazd umožnil rozšírenie obytnej plochy pri nadstavbe ďalšieho podlažia. Zrušením prednej izby vznikol súvislý priestor v šírke celej parcely, tzv. sieň, ktorá bola využiteľná najmä ako prevádzkový priestor pri vykonávaní remesla. Funkčná náplň prízemia domu sa zmenila z obytnej na výrobnú či obchodnú.

Sieňový dom - v dispozícii opakoval priestor siene aj na poschodí. Neskôr bola sieň situovaná podľa orientácie domu v meste na slnečnú stranu. Preto sa nachádza nielen na strane námestia či ulice, ale aj v dvorovej časti domu. Dom s prejazdom – bol mimoriadne dobre funkčne využiteľný a na veľmi dlhé obdobie sa stal najfrekventovanejším dispozičným typom mestského obytného domu.

Dom s výškou - bol jednoduchším typom prejazdového domu, dispozične obohatený o znížené podkrovie- výšku, ktorá slúžila na uschovávanie obilia alebo tovarov, citlivých na vlhko. Výška sa mohla nachádzať aj nad dvorovým krídlom. Na fasáde sa prejavovala radom malých okien, ktoré osovo nadväzovali na okná obytného podlažia. Mali vonkajšie okenice alebo kované záklopky z vnútornej strany s mechanickým zatváraním z úrovne dvora.

Obdobie barokaUpraviť

V 17. a najmä v 18. storočí nastal zvýšený záujem šľachty o pobyt v meste, čo súviselo s jej funkciami v župnej, príp. vojenskej administratíve. Šľachta skupovala vedľa seba stojace domy- niekedy dve až tri parcely- a prebudovávala ich na reprezentačné sídla.

Mestský palác- hlavným znakom bolo upravené predné nádvorie. V prednej časti poschodia boli spoločenské priestory, ku ktorým viedli pohodlné, architektonicky aj výtvarne zvýraznené schodiská.

Obdobie 19. storočiaUpraviť

Narastal počet obyvateľov v mestách. Obytné nájomné domy zabezpečili oveľa vyššiu mieru hustoty osídlenia. Nadväzovali na tradície mestského paláca tektonikou, tvaroslovím a vstupmi do prejazdov, ktoré bývali často opatrené honosnými kovovými bránami. Pôsobili dojmom mestských palácových stavieb.

Pavlačové domy- boli charakteristické uzatvorenou dispozíciou štvorkrídlového bloku s centrálnym dvorom, prístupným cez dva protiľahlé prejazdy, do ktorého boli otvorené troj- až štvorpodlažné fasády s obiehajúcimi pavlačami, sprístupňujúcimi jednotlivé byty. Na konci pavlače boli umiestnené spoločné hygienické zariadenia. Domy chudoby, železiarske domy - boli na okraji mesta, často tvorili súčasť priestoru pri hradbách. Predstavovali existenčné minimum.

Architektúra 19. a 20. storočiaUpraviť

Pôvodné objekty sa modernizovali najmä v parteri. Mnohé si zachovali pôvodné funkčné využitie ( obchod ), spôsob predaja sa však viac orientoval na reklamu. Funkcia bývania sa v pôvodne obytných meštianskych domoch zachovala dodnes, zmenili sa len požiadavky na štandard bývania.

Príklady meštianskych domovUpraviť

Mestský dom, Ulica Andreja Kmeťa 5, Banská Štiavnica

Meštianske domy v Banskej Štiavnici zahŕňali do výstavby aj staršiu neorganizovanú zástavbu, medzi objektmi nechávali úzke uličky. Pivnice, hĺbené do skalného podložia prechádzali v niektorých domoch do štôlní, ktoré boli pozostatkom predchádzajúcej činnosti. Osobitou črtou banskoštiavnických domov je situovanie v prudkej terénnej konfigurácii ( zo strany Námestia Sv. Trojice sú troj- až štvorpodlažné, pričom posledné podlažie je zároveň prízemím v zadnej uličke ). Neskoršími úpravami, rozširovaním domov a zastavaním susedských uličiek vznikla radová zástavba.

Mestský dom má výrazný postavenie vzhľadom na pôvodné urbanistické aspekty. Fixuje staršiu urbanistickú situáciu v súvislosti na pôvodnú komunikačnú trasu a bočnú komunikáciu. Je situovaný v mikronámestí ako koncový nárožný objekt. Reprezentuje typ meštianskeho domu obdobia neskorej renesancie a baroka. Má zachovaný celkový výraz a pôdorysno - priestorovú skladbu. Jeho architektonická koncepcia fasády je čiastočne zmenená úpravou parteru. Hmotový výraz narúša odstránenie časti objemu bočného krídla.

ZdrojeUpraviť