Medzilaborce

mesto na Slovensku
Disambig.svg O rovnomennom okrese pozri Medzilaborce (okres).

Medzilaborce (rusín. Міджілaбірцї, maď. Mezőlaborc) je mesto na Slovensku ležiace v Prešovskom kraji.

Medzilaborce
mesto
Medzilaborce main street.jpg
Medzilaborce
Coat of arms of Medzilaborce.png
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Medzilaborce
Región Zemplín
Vodné toky Laborec, Vydranka
Nadmorská výška 326 m n. m.
Súradnice 49°16′15″S 21°54′14″V / 49,270833°S 21,903889°V / 49.270833; 21.903889
Rozloha 47,48 km² (4 748 ha) [1]
Obyvateľstvo 6 531 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 137,55 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1543[3]/1557[4]
Primátor Vladislav Višňovský[5] (SMER-SD)
PSČ 068 01
ŠÚJ 520471
EČV ML
Tel. predvoľba +421-57
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Mierová 326/4
068 01 Medzilaborce
E-mailová adresa poslať email
Telefón 057 / 732 12 06
Fax 057 / 732 10 68
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Medzilaborce
Webová stránka: www.medzilaborce-urad.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

PolohopisUpraviť

Poloha a rozlohaUpraviť

Územie mesta Medzilaborce sa nachádza na Hornom Zemplíne, v severnej časti Laboreckej vrchoviny, na sútoku riek Laborec a Vydranka. Leží vo výške 326 m n. m. a jeho rozloha je 32,92 km². Mestom vedie cesta II/559 a II/575, ako aj železničná trať Michaľany – Łupków. Humenné je vzdialené 43 km južne, Stropkov 32 km západne a poľský Sanok 55 km severovýchodne.

Geologický vývoj a stavba regiónuUpraviť

Geologická stavba je pomerne jednotvárna. Laborecká vrchovina, v ktorej sa nachádza celé územie, je typom flyšového pásma s prikrovovo-vrásovou stavbou. Na vnútornej juhozápadnej strane ju budujú prvky magurského flyšu račianskej jednotky, tvorené vrchnokriedovými až oligocennými ílovcami a pieskovcami. Vonkajšia pohraničná časť pohoria patrí k vonkajšiemu flyšu, k dukelským vrstvám. Pohraničný chrbát budujú vrchnokriedové až paleocénne inoceramové vrstvy. Reliéf Laboreckej vrchoviny sa vyznačuje silnou koreláciou s odolnosťou hornín.

Geologický podklad väčšiny územia tvoria paleogénne sedimenty flyšového pásma, iba v najsevernejšej pohraničnej časti zasahujú mezozoické horniny centrálneho bradlového a flyšového pásma.

V geologicky pomerne chudobnej oblasti územia sa nenachádzajú nerastné suroviny. Miestne malé zdroje štrkopieskov na nive Laborca a tehliarske hliny sa priemyselne nevyužívajú. Miestami je zaznamenaný nevýznamný výskyt ropy sprevádzaný i výskytom zemného plynu.

ReliéfUpraviť

Laboreckú vrchovinu na východe ohraničujú Bukovské vrchy, na juhu Beskydské predhorie a Ondavská vrchovina, ktorá tvorí juhozápadné a západné hranice. Povrch má intenzívne rozčlenený do sústavy chrbtov a eróznych brázd pretiahnutých zo severozápadu na juhovýchod. Nadmorská výška chrbtov sa pohybuje od 500 – 700 m, povrch brázd kolíše medzi 200 – 500 m n. m. Výnimku tvorí len východná časť pohraničného chrbta, ktorá vystupuje až nad 700 – 800 m n. m. Tu leží najvyšší bod pohoria Vysoký Grúň vysoký 910 m. Najvyšší bod okresu meria 883 m n. m., je na chrbte, ktorý hraničí s Poľskom v katastrálnom území obce Svetlice. Od severu smerom na juh sa územie znižuje a najnižšie, 180 m n. m. je pri výtoku Laborca v katastrálnom území obce Brestov nad Laborcom.

Z hľadiska geomorfologického členenia Laborecká vrchovina patrí do oblasti Nízke Beskydy, subprovincie Vonkajšie Východné Karpaty, provincie Východné Karpaty, subsystému Karpaty a systému Alpsko-himalájskeho.

VodstvoUpraviť

  • Pozemné vody

Laborecká vrchovina a teda i celé územie patrí k úmoriu Čierneho mora. Laboreckú vrchovinu odvodňuje Laborec a čiastočne Ondava. Laborec má významnejšie prítoky ľavostranné, než pravostranné. Ľavostranné prítoky sú Čertižnianka, Norisný potok, Habura, Sližov, Borovský potok, Vydranka, Olšava, Belianka. Pravostranné prítoky sú Rakytovec, Sukovský potok a Stredná.

Laborec je 135 km dlhý pravostranný prítok Latorice. Pramení v Nízkych Beskydách nad obcou Čertižné vo výške približne 730 m n. m., tečie južným smerom a pod obcou Oborín vo výške 94 m n. m. ústi do Latorice. Väčšie prítoky z ľavej strany Udava a Cirocha, vytvárajú s hlavným tokom nad Humenným vejár. Po prechode Brekovskou bránou preteká Laborec Východoslovenskou nížinou a 16 km nad ústím do Latorice priberá z ľavej strany veľký prítok Uh. Plocha povodia je 4 522 km. Sklon hornej časti toku až po Humenné, pohybujúci sa v rozmedzí 7-9 % sa v dolnej časti toku podstatne znižuje až na 0,7 %.

  • Podzemné vody

Územie má malé zásoby podzemnej vody, čo vyplýva z vlastností paleogénu. Významnejšími zdrojmi vody sú podzemné vody blízkeho kvarteru. Sú viazané najmä na nivné sedimenty štrkov a pieskov. V priepustných flyšových vrstvách sa zachovali zásoby vody morského pôvodu, medzi ktorými prevládajú naftové soľanky. Soľanky sú minerálne vody silne mineralizované s obsahom rozpustných pevných látok viac ako 10 g/l. Prirodzené pramene tejto vody sú veľmi zriedkavé a sú vždy studené. Teplé soľanky sú známe len z hlbinných vrtov. Naftové soľanky boli objavené pri vŕtaní v okolí Medzilaboriec. V katastrálnom území obce Výrava a Radvaň nad Laborcom sa nachádzajú nevýznamné sírovodíkové pramene (ľudovo volané vajcovky), ktoré využíva miestne obyvateľstvo.

DejinyUpraviť

Stredoveká osada bola založená pravdepodobne v druhej polovici 15. storočia, kedy zásluhou humenských Drugetovcov sa uskutočnila druhá fáza valašskej kolonizácie. Obyvateľstvo, ktoré stálo pri jej zrode, pozostávalo prevažne z rusínskeho, ale aj poľského a v menšej miere i valašského obyvateľstva, ktoré sa síce venovalo aj pastierstvu, ale v tejto fáze kolonizácie malo už prevahu obyvateľstvo roľnícke. Najstaršia zmienka v listinných dokumentoch je až z roku 1543 ( Kis Laborcz ). Vo vlastníctve Drugetovcov sa nachádzali do roku 1684, keď sa stali majetkom grófskej rodiny Csákiovcov a od prvej polovice 19. storočia patrili rodine Andrásiovcov.

Medzilaborce patria spolu so Svidníkom k tým obciam založeným vo valašskom práve, ktoré charakter mestečiek nadobudli postupným vývojom a nie získaním výsad.

Predpokladom pre takúto postupnú transformáciu z poddanskej obce na mestečko bola okrem iného i poloha na starej obchodnej ceste z Potisia do Haliče, ktorá sa v strede Medzilaboriec rozvetvovala dvoma smermi – cez Čertižné a cez Vydraň.

V roku 1557 pozostávali Medzilaborce z 10 usadlostí a v roku 1715 už mali 18 obývaných, 39 opustených usadlostí a dva mlyny. Do roku 1787 sa Medzilaborce rozrástli na 106 domov a 719 obyvateľov.

Neudržateľné sociálne a hospodárske pomery tu žijúceho rusínskeho obyvateľstva spôsobili, že od 16. storočia sa mená medzilaborských poddaných objavujú v zoznamoch zbojníckych družín, pôsobiacich na obidvoch stranách uhorsko – poľskej hranice ( na panstve humenskom a sanockom ). Ďalšou formou odporu voči zosilnenému útlaku zemepána boli časté úteky poddaných z pôdy. Po skončení stavovských povstaní Františka II. Rákociho nachádzame v Medzilaborciach roku 1720 až 39 opustených usadlostí. Obyvatelia najčastejšie utekali do južných stolíc Uhorska, ale i do Poľska. Opustené usadlosti si od panstva prenajímali Židovskí nájomníci.

Za takýchto pomerov bolo zrušenie poddanstva nesporne veľkým revolučným činom. Od poddanských povinností boli oslobodení aspoň urbariálni poddaní. Politicky sa priebeh revolúcie v rokoch 1848 – 1849 dotkol i Medzilaboriec, a to v máji 1849, keď sa na území chotárov Medzilaboriec, Borova a Habury stretli vojská ruského cára s uhorskými honvédmi.

K staršej nekodifikovanej tradícii trhov v Medzilaborciach pribudlo od roku 1859 povolenie na konanie krajinských jarmokov, ktorým sa urýchlil mestotvorný proces. K výraznejšiemu napredovaniu Medzilaboriec prispelo i odovzdanie železničnej trate Humenné – Medzilaborce do užívaní dňa 12. júna 1873. Posledným činom dotvárajúcim mestský charakter Medzilaboriec bolo zriadenie slúžnovského úradu koncom 19. storočia. Tieto pozitívne kroky vo vzťahu k mestečku a jeho obyvateľstvu sa čiastočne odrazili i v jeho demografickom rozvoji. Ak v roku 1851 mali Medzilaborce 724 obyvateľov, do roku 1910 ich počet vzrástol na dvojnásobok (1561). V roku 1880 tu bolo 143 domov, v roku 1910 už 226.

Relatívne priaznivý rozvoj začiatkom 20. storočia prerušili vojnové udalosti v zimných mesiacoch 19141915. Začiatkom februára 1915 bolo mestečko dobyté ruskými vojskami, ktoré sa tu zdržali až do začiatku mája 1915. Ostalo po nich zničené mesto a tisíce mŕtvych vojakov na obidvoch stranách. Vojenské cintoríny sú dodnes svedectvom tejto hrôzy. Na vojnovom pohrebisku z prvej svetovej vojny v Medzilaborciach je pochovaných 1 692 vojakov. Z pochovaných štyria vojaci boli ríšski Nemci, zvyšných 1 688 padlých slúžilo v Rrakúsko-Uhorskej cisársko-kráľovskej armáde a Cárskej ruskej armáde.

Obdobie prvej Československej republiky (1918-1938) bolo obdobím rozvoja.

V období Slovenskej republiky (1939-1945) sa Medzilaboriec významne dotkli protižidovské opatrenia. Tunajšia židovská komunita patrila medzi najväčšie na Slovensku. V roku 1942 v Medzilaborciach žilo 825 Židov, ktorí dominovali v obchode a službách mesta i okresu Medzilaborce. Absolútnu väčšinu z nich deportovali slovenské úrady v jarných mesiacoch roku 1942 do vyhladzovacích táborov na území dnešného Poľska.

Záverečná etapa druhej svetovej vojny, najmä boje medzi Červenou armádou a ustupujúcou nemeckou armádou o Medzilaborce na jeseň r. 1944, priniesli so sebou veľké škody.

Mestečko sa až do roku 1960 udržalo ako sídlo okresu. Rozsiahla stavebná činnosť v období komunistického režimu zmenila architektonickú tvár mesta a dala mestu súčasnú podobu. Najvýznamnejšou zmenou prešlo centrum mestečka, z ktorého prakticky zmizli staré historické budovy a nahradili ich nevzhľadné obchodné domy (OD Jednota, OD Kamjana).

Ruku v ruke s výstavbou mesta išlo založenie priemyselnej výroby. V meste vznikli dva priemyselné závody - strojársky (Transporta, neskôr premenovaná na Vihorlat) a sklársky. Po spoločenských zmenách v roku 1989 a nástupe trhovej ekonomiky však obidva závody upadli a v celom regióne vzrástla nezamestnanosť.

Medzilaborce sú aj v súčasnosti okresným mestom (bez Okresného úradu).

ObyvateľstvoUpraviť

V meste Medzilaborce žije 6 639 obyvateľov (k 31. 12. 2015). Mesto je rôznorodé z pohľadu národnostného zloženia, z náboženského hľadiska v ňom výrazne dominujú kresťania náležiaci k byzantskému obradu. Z historického hľadiska bolo mesto zložené väčšinou z Rusínov a Židov.

Národnostné zloženieUpraviť

Medzilaborce SODB 2011
Slováci
  
37,60 %
Rusíni
  
35,53 %
Rómovia
  
9,49 %
Ukrajinci
  
3,08 %
ostatní, nezistení
  
14,30 %

Náboženské zloženieUpraviť

Medzilaborce SODB 2011
Pravoslávna cirkev
  
36,70 %
Gréckokatolícka cirkev
  
35,50 %
Rímskokatolícka cirkev
  
8,20 %
bez vyznania
  
3,40 %
ostatní, nezistení
  
16,20 %

Hospodárstvo a infraštruktúraUpraviť

V meste Medzilaborce má najväčšiu tradíciu sklársky a strojársky priemysel.

V sklárstve to bola od roku 1970 pobočka českých Jabloneckých sklární, ktorá zamestnávala do 600 ľudí. Po privatizácii podnik zanikol. Glass LPS je pokračovateľom 45 ročnej sklárskej tradície v Medzilaborciach a naďalej vyrába krištáľové svietidlá a brúsi lustrové ovesy.

V strojárskom priemysle v Medzilaborciach začínala Transporta , neskôr Vihorlat, ktorý mal 1200 zamestnancov. Privatizácia a kríza v strojárstve fabriku zlikvidovala. Teraz v strojárskom priemysle pokračuje Kovostroj a Strojlab.

Od roku 1870 je mesto napojené na železničnú sieť.[6] Na trati Michaľany – Łupków leží Železničná stanica Medzilaborce.[7]

Významní zamestnávateliaUpraviť

  • Glass LPS s.r.o.
  • Kovostroj a.s. Medzilaborce
  • Strojlab s.r.o.

ŠkolstvoUpraviť

  • Materské školy: Materská škola na ul. Duchnovičová, Materská škola na ul. Gen. Svobodu
  • Základné školy: Základná škola Komenského, Základná škola Duchnovičová, Základná umelecká škola Alexandra A. Ljubimova
  • Stredné školy: Gymnázium Medzilaborce na ul. Duchnovičová, Stredná odborná škola Andyho Warhola

ZamestnanosťUpraviť

Úrad práce v Stropkove v roku 2009 informoval, že v okrese Medzilaborce dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti 20,10 %. V októbri 2017 nezamestnanosť dosahuje hodnotu 16,84 %.

Zaujímavosti a pamiatkyUpraviť

Múzeum moderného umenia Andyho WarholaUpraviť

 
Múzeum moderného umenia Andyho Warhola
Bližšie informácie v hlavnom článku: Múzeum moderného umenia Andyho Warhola

V meste sa nachádza unikátne Múzeum moderného umenia Andyho Warhola.

ChrámyUpraviť

V meste sa nachádzajú tri chrámy a to: Gréckokatolícky chrám sv. Bazila Veľkého z roku 1878, pravoslávny chrám Sv. Ducha a rímskokatolícky kostol Panny Márie.

OkolieUpraviť

Neďaleko od mesta, pri obci Krásny Brod, sa nachádza monastier Zostúpenia Svätého Ducha (známy tiež ako Krásnobrodský monastier) založený v 15. storočí, ktorý je významným pútnickým miestom Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku a najstarším monastierom v okolí.

Partnerské mestáUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. www.obce.info
  4. Štatistický úrad SR: Mestská a obecná štatistika
  5. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  6. História mesta [online]. Mesto Medzilaborce, [cit. 2017-07-18]. Dostupné online.
  7. Medzilaborce [online]. vlaky.net, [cit. 2017-07-17]. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Medzilaborce

Externé odkazyUpraviť

Panoráma Medzilaboriec.