Melichar Grodecki

rímskokatolícky kňaz a mučeník

Svätý Melichar Grodecki (poľ. Melchior Grodziecki) (* 1584, Tešín (Cieszyn) (dnešné Poľsko) – † 7. september 1619, Košice) bol rímskokatolícky kňaz, jezuita. Je jedným z troch košických mučeníkov, spolu s Markom Križinom a Štefanom Pongrácom.

Melichar Grodecki
kňaz Spoločnosti Ježišovej
mučeník
Melichar Grodecki
Biografické údaje
Narodenie1584
Tešín (Cieszyn) (dnešné Poľsko)
Úmrtie7. september 1619 (34 – 35 rokov)
Košice
Svätenia
Rehoľník
RehoľaSpoločnosť Ježišova
Kňaz
Kňazská vysviacka1614
Svätec
Blahorečenie15. január 1905
Pius X.
Kanonizácia2. júl 1995
Košice
Ján Pavol II.
Sviatok7. september
Odkazy
Spolupracuj na Commons Melichar Grodecki

Životopis upraviť

Narodil sa okolo roku 1584 v sliezskom Tešíne v šľachtickej rodine. Z rodiny Grodzieckych pochádza viacero cirkevných hodnostárov. Melicharov strýko Ján bol od roku 1582 biskupom v Olomouci a založil jezuitské kolégium v Brne. Biskupov mladší brat Václav bol prepoštom. Ďalší Melicharov príbuzný P. Stanislav Grodziecki bol rektorom krakovského kolégia Spoločnosti Ježišovej. Melicharovým príbuzným bol aj svätý Ján Sarkander, umučený v Olomouci 17. marca 1620.

Stredoškolské vzdelanie získal na jezuitskom kolégiu vo Viedni. 23. mája 1603 vstúpil do jezuitského noviciátu v Brne. 22. mája 1605 zložil rehoľný sľub.

Istý čas ostáva v Brne kde vyučuje v nižších triedach tamojšieho kolégia. Neskôr odchádza študovať rétoriku do Jindřichovho Hradca. Od roku 1608 študoval v Prahe filozofiu. Po ukončení štúdia v roku 1610 vyučoval gramatiku na kolégiu v Kladsku (Kłodzko). V roku 1614 bol vysvätený za kňaza. Pôsobil ako riaditeľ výchovného ústavu sv. Václava (ubytovňa pre chudobných študentov) v Prahe, súčasne bol duchovným správcom pražskej farnosti Kopaniny. Keď sa na začiatku tridsaťročnej vojny v roku 1618 ujali v Čechách vlády protestanti, vypovedali jezuitov. Melichar Grodecki preto opúšťa Čechy a prichádza do Košíc, kde začal pôsobiť spolu so Štefanom Pongrácom.

V noci zo 6. na 7. septembra 1619 bol umučený spolu s Markom Križinom a Štefanom Pongrácom potom, čo sa odmietol vzdať katolíckej viery.

Jeho ostatky sa dostali v roku 1635 do Trnavy, kde boli do roku 1905 v uršulínskom kostole sv. Anny. Pri príležitosti blahorečenia bola časť jeho ostatkov poslaná do Ríma, lebka a časť kostí bola prenesená do jezuitského kostola v Trnave a časť bola prenesená do novopostavenej kaplnky v kostole sv. Magdalény v jeho rodnom Tešíne, ktorá mu bola zasvätená.

Cirkevný proces blahorečenia košických mučeníkov začal krátko po ich smrti, za blahoslavených ich však vyhlásil až 15. januára 1905 pápež Pius X. Za svätých boli vyhlásení pápežom Jánom Pavlom II. dňa 2. júla 1995 na košickom letisku.

Literatúra upraviť

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Zdroj upraviť

  • ONDRUŠ, Rajmund. Košickí mučeníci. Trnava : Dobrá kniha, 1994. ISBN 8071410519.