Melvin Calvin
Melvin Calvin (* 8. apríl 1911, Saint Paul, Minnesota, USA – † 8. január 1997, Berkeley, Kalifornia, USA) bol americký chemik a biochemik známy objavením Calvinovho-Bensonovho cyklu (spolu s Andrewom Bensonom), za čo bol ocenený v roku 1961 Nobelovou cenou.
Melvin Calvin | |
americký chemik | |
Narodenie | 8. apríl 1911 Saint Paul, Minnesota, USA |
---|---|
Úmrtie | 8. január 1997 (85 rokov) Berkeley, Kalifornia, USA |
Odkazy | |
Commons | Melvin Calvin |
Životopis
upraviťNarodil sa v Saint Paul, Minnesota. Bol synom židovského imigranta z Litvy. Calvin vyštudoval na Minnesotskej univerzite v roku 1935 a neskôr tam získal aj titul PhD. Niekoľko rokov potom strávil prácou na svojom postdoktoráte na Manchesterskej univerzite. V roku 1942 sa oženil s Genevieve Jemtegaardovou, mali spolu 3 deti, dve dcéry a syna.
Calvin prišiel na Kalifornskú univerzitu v Berkeley, v roku 1937 nastúpil ako inštruktor a v roku 1947 bol povýšený na profesora chémie. V roku 1963 mu bol pridelený ďalší titul profesora molekulovej biológie. Založil a riadil Laboratory of Chemical Biodynamics a súčasne riadil Berkeley Radiation Laboratory, kde viedol mnoho zo svojich výskumov až do dôchodku v roku 1980.
Použitím izotopu uhlíka-14 ako stopovača, Calvin a jeho tím zmapovali kompletnú cestu ako uhlík cestoval cez rastlinu počas fotosyntézy, začínajúc absorbovaním atmosférického oxidu uhličitého až na premenu na uhľohydráty a iné organické zlúčeniny. Počas skúmania, Calvinova skupina prezentovala, že slnečné svetlo vplýva na chlorofyl a podporuje tvorbu organických zlúčenín lepšie ako oxid uhličitý, čo sa dovtedy predpokladalo. V jeho posledných rokoch štúdia študoval použitie olejových rastlín ako obnoviteľný zdroj energie. Takisto strávil mnoho rokov testovaním chemickej evolúcie a života, napísal aj knihu o danej téme. Tá bola publikovaná v roku 1969. Calvin takisto študoval organickú geochémiu, chemické karcinogény a analyzoval mesačné kamene.
V roku 1958 bol zvolený za zahraničného člena Kráľovskej holandskej akadémie umení a vied v Amsterdame a o rok neskôr za člena Nemeckej akadémie vied Leopoldina.
Okrem Nobelovej ceny za chémiu, ktorou bol ocenený v roku 1961, dostal ocenenia ako National Medal of Science, ktorú získal v roku 1989, Priestleyho medailu od Americkej chemickej spoločnosti, Davyho Medailu od Kráľovskej spoločnosti v Londýne a Gold Medal od Amerického inštitútu chémie.