Metod I.

	Svätý ; Metod I.
	konštatinopolský patriarcha
	; Ikona z konca 14. storočia zobrazujúca „Víťazstvo Pravoslávia“ Metod je zobrazený v pravom hornom rohu spolu s Teodorou a jej synom Michalom III. (Britské múzeum)
Biografické údaje
Narodenie	788/800?; Syrakúzy
Úmrtie	14. jún 847; Konštantinopolis
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka cirkev, pravoslávna cirkev
Odkazy
	Metod I.
	Biografický portál

Svätý Metod I. alebo Methodios I. (gr. Μεθόδιος), (* 788/800 – † 14. jún 847) bol konštatinopolský ekumenický patriarcha v období od 4. marca 843 do 14. júna 847. Ortodoxnými cirkvami a katolíckou cirkvou je oslavovaný ako svätý, jeho pamiatka je spomínaná 14. júna.^[1]

Život upraviť

Metod sa narodil v Syrakúzach na Sicílii do bohatej rodiny. Ako mladý muž odišiel študovať do Konštantinopola, neskôr ale vstúpil do kláštora Chenolakkos v Bitýnii^[2], kde sa sa nakoniec stal igumenom (opátom). V tomto období sa spoznal s konštatinopolským patriarchom Nikeforom I. Po tom, čo sa byzantským cisárom stal Lev V. Arménsky, bol patriarcha Nikeforos zosadený a začala sa nová vlna prenasledovania ikonoklastov. V roku 815 preto Metod, pravdepodobne ako sprievod zosadeného patriarchu odišiel do Ríma, kde zostal až do roku 821.^[3] Krátko po jeho návrate z exilu bol novým cisárom Michalom II. ako prívrženec ikonodúlie uväznený a poslaný do vyhnanstva na ostrov Antigonis v Propontise.^[1] Vrátiť sa smel až po nástupe syna Michala II. Teofila na byzantský trón v roku 829. V tomto období sa Metod venoval písaniu a napísal niekoľko homílií, poetických kánonov a hagiografických diel^[3], mimo iné napríklad biografiu Theofana Vyznávača, či mučeníka Euthymia zo Sárd.^[2] Býva mu pripisované aj autorstvo diel o živote sv. Mikuláša.^[1]^[2]

Po smrti cisára Teofila bol Metod cisárovnou-regentkou Theodorou na radu ministra Theoktista zosadený predchádzajúci patriarcha Ján VII. Grammatikos a Metod bol v roku 843 ustanovený konštatinopolským patriarchom. Zároveň sa sa na prvú pôstnu nedeľu (11. marec 843) v Konštantínopole uskutočnila cirkevná synoda, ktorej cieľom a výsledkom bolo obnovenie kultu obrazov.^[2] Udalosť je dodnes v ortodoxnom svete oslavovaná ako „Deň triumfu ortodoxie“ alebo Nedeľa pravoslávia.

Samotný Metod bol voči predstaviteľom obrazoborcov zhovievavý, čo však vyvolalo odpor radikálnych skupín v tábore ikonodúlov, najmä medzi mníchmi v Studionskom kláštore. Problematickí mnísi boli preto exkomunikovaní a vyhostení z Konštantinopola.

Referencie upraviť

↑ ^a ^b ^c Methodius I In: Catholic Encyclopedia [online]. [Cit. 2019-07-06]. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d METHODIOS I. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1355.
↑ ^a ^b Methodios. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 314.

Pozri aj upraviť

obrazoborectvo

Iné projekty upraviť

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Metod I.

Konštatinopolskí patriarchovia
Predchodca Ján VII. Grammatikos	Metod I. 843 – 847	Nástupca Ignatios I.

[:2-1] Methodius I In: Catholic Encyclopedia [online]. [Cit. 2019-07-06]. Dostupné online.

[:1-2] METHODIOS I. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1355.

[:0-3] Methodios. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 314.

[1]

[2]

[3]