Otvoriť hlavné menu

Michael Kocáb

český hudobný skladateľ, inštrumentalista, spevák, občiansky aktivista a politik

Michael Kocáb (* 28. júl 1954, Praha)[1] je český hudobný skladateľ, inštrumentalista, spevák, občiansky aktivista a politik.[1] V rokoch 2009 – 2010 bol ministrom pre ľudské práva a národnostné menšiny Českej republiky (nestraník nominovaný Stranou zelených).[1]

Michael Kocáb
Michael Kocáb
Michael Kocáb, podpis
3. minister pre ľudské práva a
národnostné menšiny
Česka
V úrade
23. január 2009 – 29. marec 2010
PrezidentVáclav Klaus
PremiériMirek Topolánek (2009)
Jan Fischer (2009 – 2010)
Predchodca Džamila Stehlíková Jiří Dienstbier Nástupca
Biografické údaje
Narodenie28. júl 1954 (64 rokov)
Praha, Česko-Slovensko
Politická strananestraník za Stranu zelených
Rodina
Manželka
Marsha Kocábová
DetiNatália Kocábová, Michael Kocáb, Jessica Kocábová
Odkazy
Michael Kocáb na michaelkocab.cz
Spolupracuj na CommonsMichael Kocáb
(multimediálne súbory)

Obsah

Hudobná kariéraUpraviť

Michael Kocáb vyštudoval konzervatórium v Prahe (odbor organ a skladba). V roku 1977 založil skupinu Pražský výběr, ktorá výrazne ovplyvnila vývoj českej rockovej hudby v 80. rokoch minulého storočia. Činnosť skupiny v roku 1997 spolu s gitaristom Michalom Pavlíčkom obnovil. Po rozpadu pôvodnej zostavy skupiny Pražský výběr Kocáb vytvoril v roku 2006 projekt „Pražský Výběr II“ (Michael Kocáb – klávesy a spev, Klaudius Kryšpínbicie, Zlata Emily Kinská – spev, vokály, perkusie, Glenn Proudfoot – sólová gitara, vokály, Richard Scheuflerbasgitara, spev, vokály).[1]

Michael Kocáb je autorom piesní, komorných skladieb, scénického oratória Odysseus a filmovej hudby (zložil hudbu k takmer dvadsiatim filmom, napr. Vlčí bouda). Za rok 2004 získal ocenenie Český lev za hudbu k filmu Kráľ zlodejov.

Politika a podnikanieUpraviť

V novembri 1989 spoluzakladal Občianske fórum a stal sa jedným z jeho popredných predstaviteľov. V rokoch 1990 – 1991 bol poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR. Ako predseda parlamentnej komisie pre dohľad na odsun Strednej skupiny sovietskych vojsk v ČSFR sa významne zasadil o odchod sovietskych vojsk.[2] V októbri 1991 rezignoval na poslanecký mandát a odišiel z politiky. V nasledujúcich rokoch pôsobil ako poradca a spolupracovník prezidenta Václava Havla, zároveň podnikal.[1]

Diskografia sólovej tvorbyUpraviť

LPUpraviť

Štúdiové:

Výberové:

EPUpraviť

  • Bílá velryba / Zkameněliny / Včelí královna / Tamtam (1985) – s Michalom Pavlíčkom

SPUpraviť

  • Já rasisty nikdy neměl rád / No a co ti schází (1987)
  • S cizí ženou v cizím pokoji / Stáří (1988) – s Libušou Márovou a Josefom Kemrom
  • V penziónu Svět (1989)* – na obale je nesprávne uvedené meno Richard Müller
  • Vítejte v Absurdistánu (1990)* – s Petrom Hapkom
  • So Changes Go (Radio Edit) / Kapka lásky (Radio Edit) (2000) – s Natáliou Kocábovou
  • Mayday (Alesh Radio Remix) / Mayday (Album Version) (2000) – s Natáliou Kocábovou
  • Léta běží (2002)**
  • Život je nářez (Radio Edit) / Tak to přece nejde říct (2002)

(*) Druhá strana singla patrí inému interpretovi
(**) Jednoskladbový singel

Diskografia so skupinou Pražský výběrUpraviť

LPUpraviť

Štúdiové:

Koncertné:

Výberové:

  • Komplet (1995) – obsahuje aj koncertné skladby
  • Habaděj (1999)
  • Best of Michael Kocáb (2007) – obsahuje aj tvorbu Pražského výběru, interpret: Michael Kocáb

Remixové:

EPUpraviť

SPUpraviť

  • Vyznání / Ondřej (1977)
  • Komu se nelení, tomu se ženění / Jó, já se mám, že je Olda přítel můj (1982)
  • Pražákům, těm je tu hej / Mám ji rád a jsem jako slepý (1984) – ako skupina Elektrovox, interpret: František Ringo Čech
  • Karel nese asi čaj / Nejdřív je tréning (1985) – ako Studiová skupina pod vedením Michaela Kocába, interpret: Jiří Korn
  • S.O.S. (Sono Radio Edit) / Magdaléna (Sono Radio Edit) / Nekonečnej mejdan (Sono Radio Edit) (1998)

VHS, DVDUpraviť

Filmová hudbaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b c d e Michael Kocáb [online]. Praha : Vláda České republiky, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
  2. ŠEDIVÝ, Jiří. Odchod sovětských vojsk z Československa. Mezinárodní vztahy (Praha: Ústav mezinárodních vztahů), 1993, roč. 28, č. 3, s. 47. Dostupné online [cit. 2019-05-03].

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť