Michel Galabru
Michel Louis Edmond Galabru (* 27. október 1922, Sáfí, Maroko[1] – † 4. január 2016, Paríž, Francúzsko[2]) bol francúzsky divadelný a filmový herec, držiteľ Césara.
| Michel Galabru | |
|---|---|
.jpg) | |
| francúzsky herec | |
| Celé meno | Michel Louis Edmond Galabru |
| Narodenie | 27. október 1922 Sáfí, Maroko |
| Úmrtie | 4. január 2016 (93 rokov) Paríž, Francúzsko |
| Alma mater | Conservatoire national supérieur d'art dramatique |
| Roky pôsobenia | 1948 – 2015 |
| Ocenenia | |
| César | |
| Najlepší herec 1977 – Le Juge et l'assassin | |
Životopis upraviť
Pôvodne sa chcel stať futbalistom, ale vďaka svojej tete sa začal zaujímať o literatúru. Po maturite pracoval ako poisťovací agent v Paríži, kde začal tiež študovať herectvo na konzervatóriu Conservatoire national supérieur d'art dramatique. Štúdium ukončil ako najlepší absolvent odboru modernej a klasickej komédie.
V septembri 1950, ihneď po ukončení štúdia začal hrať v Comédie-Française, najmä v klasických drámach W. Shakespeara, G. Feydeaua, alebo Molièra. Neskôr začal v kabarete a vo filme. Najskôr hral rôzne epizódne roly, preslávil sa až ako rotmajster Gerber v žandárskej sérii s Louis de Funès. Táto komická rola do značnej miery ovplyvnila aj jeho budúce roly. V mnohých filmových komédiách hral navonok autoritatívnych mužov, ktorí sa snažia udržať morálku a zavedené tradície.
Za úlohu vo filme Le Juge et l'assassin (1976), ktorá bola jednou z mála jeho nekomických rolí, získal Césara a vážne roly mu vyniesli niekoľko ďalších nominácií na toto ocenenie. Celkom hral približne v 200 filmoch.
V roku 2008 získal divadelnú cenu Les Molières a v roku 2013 sa stal veľkodôstojníkom Ordre national du Mérite.
Od konca roku 2014 hral vo svojej poslednej hre, autobiografickej hre Lajdák (Cancre), v ktorej s humorom rozprával o svojom živote.
Dcéra Emmanuelle je herečka a syn Jean dramaturg a herec.
Filmografia (výber) upraviť
- 1949: Dernière heure, édition spéciale, réžia Maurice de Canonge
- 1953: Ma femme, ma vache et moi, réžia Jean-Devaivre
- 1954: Les Lettres de mon moulin, réžia Marcel Pagnol
- 1956: Trois de la canebière, réžia Maurice de Canonge
- 1958: Suivez-moi jeune homme, réžia Guy-André Lefranc
- 1959: Les Affreux, réžia Marc Allégret
- 1960: L' Eau à la bouche, réžia Jacques Doniol-Valcroze
- 1961: Amours célèbres, réžia Michel Boisrond
- 1962: Gombíková vojna (La Guerre des boutons), réžia Yves Robert
- 1964: Žandár zo Saint Tropez (Le Gendarme de St. Tropez), réžia Jean Girault
- 1965: Žandár v New Yorku (Le Gendarme a New York), réžia Jean Girault
- 1966: Angelika a kráľ (Angélique et le roi), réžia Bernard Borderie
- 1967: Topiaci sa stebla chytá (Le Petit baigneur), réžia Robert Dhéry
- 1968: Žandár sa žení (Le Gendarme se marie), réžia Jean Girault
- 1970: Žandár vo výslužbe (Le Gendarme en balade), réžia Jean Girault
- 1971: Jo, réžia Jean Girault
- 1972: Le Viager, réžia Pierre Tchernia
- 1973: Domovník (Le Concierge), réžia Jean Girault
- 1973: Krysy z temnôt (Les Gaspards), réžia Pierre Tchernia
- 1973: Veľký bazár (Le Grand bazar), réžia Claude Zidi
- 1974: Dve dievčatá v jednej pyžame (Deux grandes filles dans un pyjama), réžia Jean Girault
- 1976: Le Juge et l'assassin, réžia Bertrand Tavernier
- 1976: Vrátnik od Maxima (Le Chasseur de chez Maxim's), réžia Claude Vital
- 1977: Il Gatto, réžia Luigi Comencini
- 1977: Gruppenbild mit Dame , réžia Aleksandar Petrović
- 1977: Stepujúca stonožka (Le Mille-pattes fait des claquettes), réžia Jean Girault
- 1978: Láska s otáznikom (L'Amour en question), réžia André Cayatte
- 1978: La Cage aux folles, réžia Édouard Molinaro
- 1979: Žandár a mimozemšťania (Le Gendarme et les extra-terrestres), réžia Jean Girault
- 1979: Policajt alebo darebák (Flic ou voyou), réžia Georges Lautner
- 1980: La Cage aux folles II, réžia Édouard Molinaro
- 1980: Lakomec (L'Avare), réžia Jean Girault a Louis de Funès
- 1980: Les Sous-doués, réžia Claude Zidi
- 1981: Le Choix des armes, réžia Alain Corneau
- 1982: Žandár a žandárky (Le Gendarme et les gendarmettes), réžia Jean Girault
- 1983: Vražedné léto (L'Été meurtrier), réžia Jean Becker
- 1984: Náš príbeh (Notre histoire), réžia Bertrand Blier
- 1985: Subway, réžia Luc Besson
- 1985: La Cage aux folles 3 - 'Elles' se marient, réžia Georges Lautner
- 1986: Je hais les acteurs, réžia Gérard Krawczyk
- 1987: La Vie dissolue de Gérard Floque, réžia Georges Lautner
- 1989: La Révolution française, TV, réžia Richard T. Heffron a Robert Enrico
- 1990: Uranus, réžia Claude Berri
- 1992: Belle epoque, réžia Fernando Trueba
- 1996: Môj pasák (Mon homme), réžia Bertrand Blier
- 1999: Asterix a Obelix kontra Cézar (Astérix et Obélix contre César), réžia Claude Zidi
- 2000: Herci (Les Acteurs), réžia Bertrand Blier
- 2003: Les clefs de bagnole, réžia Laurent Baffie
- 2004: Nuit noire
- 2004: San-Antonio
- 2005: Les Amants de la dent blanche (TV)
- 2006: Antonio Vivaldi, un prince à Venise (TV), réžia Jean-Louis Guillermou
- 2006: Henry Dunant: Červená na kríži (Henry Dunant: Du rouge sur la croix), (TV), réžia Dominique Othenin-Girard
- 2008: La Jeune fille et les loups, réžia Gilles Legrand
- 2008: Bienvenue chez les Ch'tis, réžia Dany Boon
- 2009: Mikulášove šibalstvá (Le Petit Nicolas), réžia Laurent Tirard
- 2009: Neuilly sa mère, réžia Gabriel Laferrière
- 2010: Mumu, réžia Joël Séria
- 2010: Un poison violent, réžia Katell Quillevere
- 2011: Le Grand restaurant II, TV, réžia Gérard Pullicino
- 2012: Ce soir ils reçoivent!
- 2012: Profilage (TV)
- 2012: Bref (TV)
- 2012: La mémoire dans la chair, réžia Dominique Maillet
- 2013: Les invincibles, réžia Frédéric Berthe
- 2015: Nos chers voisins (TV)
- 2015: L'origine de la violence, réžia Élie Chouraqui
Ocenenia upraviť
- 1977: César pre najlepšieho herca za film Le Juge et l'assassin
- 2007: Prix Plaisir du théâtre
- 2008: Les Molières za predstavenie Les Chaussettes-Opus 124
- 2013: veľkodôstojník Ordre national du Mérite
Referencie upraviť
- ↑ MANDELBAUM, Jacques; SALINO, Brigitte. Le Monde.fr, 2016-1-4, [cit. 2016-01-04]. Dostupné online. (francúzsky)
- ↑ Zomrel francúzsky herec Michel Galabru, známy z filmov o žandároch [online]. ČTK, 2016-1-4, [cit. 2016-01-04]. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michel Galabru
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Michel Galabru na českej Wikipédii.