Mikuláš Černák
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Mikuláš „Miki“ Černák (* 9. december 1966, Brezno) je odsúdený slovenský podnikateľ, mafiánsky boss a spoluzakladateľ zločineckej skupiny Černákovci, ktorý si odpykáva doživotný trest s podmienečným prepustením. O podmienečné prepustenie požiadal v roku 2023.
| Mikuláš Černák | |
| slovenský odsúdený podnikateľ, mafiánsky boss a spoluzakladateľ zločineckej skupiny černákovci | |
| Iné mená | Miki |
|---|---|
| Štát pôsob. | Slovensko |
| Narodenie | 9. december 1966 (58 rokov) Brezno, ČSSR |
| Bydlisko | Švermovo/Telgárt (1966–1995) Brezno-Mazorníkovo (1995–1997) Ilavská väznica (1997–) |
| Národnosť | slovenská |
| Štátna príslušnosť | Slovensko |
| Profesia | automechanik |
| Aktívne roky | 1992 – 1997 (výkon trestu) |
| Rodičia | Žofia Černáková, Mikuláš Černák († 1992) |
| Súrodenci | Vladimír Černák († 1996) |
| Manželka | Iveta Černáková (1986–2007) |
Životopis
upraviťAko tínedžer dostal podmienku za krádež magnetofónu a vyučil sa za automechanika. Vo svojich 19 rokoch sa oženil s manželkou Ivetou. Na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia bol vodičom družstevného terénneho vozidla a linkového autobusu v Švermove. Po otcovej smrti v roku 1992 sa s bratom Vladimírom vrátil z Nemecka, kde si privyrábali prácou v lese. Pôvodný gang mal len troch členov vrátane Černáka a jeho lídrom bol Martin Láboš. Rozhodujúcim pre jeho vznik bolo stretnutie s Milošom Kaštanom a členom sa stal aj Ján Kán.
Od roku 1993 bol Černák živnostníkom. V roku 1995 spolu s kumpánmi založili prvú spoločnosť Sargon Fit Studio Shark spol. s r. o. Trojčlenná zločinecká organizácia, v ktorej sa Černák nachádzal, spočiatku páchala len faktoringové podvody, daňové podvody, úverové podvody, obchody s kradnutými autami, tovarom atď. Neskôr civilnú bezpečnostnú službu Security 3M a SBS Security 3. Černákovci ju založili na legalizáciu výpalníctva a zamestnali tam svojich tzv. „pešiakov“.
Po smrti Láboša v roku 1995 sa lídrom gangu stal Ján Kán.
Mikuláš Černák bol zadržaný v roku 1997 a počas výkonu trestu v ilavskej väznici sa priznal k 16 vraždám. Bývalí členovia podsvetia však tvrdili, že ich bolo až 20.
Dňa 5. októbra 2001 senát Krajského súdu v Banskej Bystrici oslobodil Mikuláša Černáka a jeho spoločníkov – Jána Kána a Andreja A., spod obžaloby z vraždy a brania rukojemníka.
V roku 2015 vydal knihu Prečo som prelomil mlčanie.
Vraždy
upraviťPrvá vražda, ktorej bol len spolupáchateľom, bola vražda Ladislava Bojkúna, ktorého v roku 1992 zastrelil Alojz Házy. Černák sa priznal, že len zakopával jeho telo.
Prvú nájomnú vraždu vykonal samotný Černák až v roku 1993. Obeťou bol Ukrajinec žijúci v Banskej Bystrici. Vraždu si objednal jeden podnikateľ po tom, čo Ukrajinec žiadal od neho peniaze a vyhrážal sa jemu aj jeho rodine.
Neskôr si Černák objednal vraždu krčmára Miroslava Vlčeka, ktorý mal na súde svedčiť proti Černákovmu bratovi Vladimírovi. Ten bol spolu s komplicom obžalovaný za zbitie hosťa pohostinstva Fermina, kde Vlček pracoval, na smrť.
Ďalšími zavraždenými z tzv. „zoznamu smrti“ boli bratia Jozef „Papas“ a Vladimír „Tuti“ Danišovci (výbuch auta), známi kulturisti bratia Grolmusovci či bývalý prednosta Vladimír Bachleda z Popradu. Bachledovu vraždu si objednal Peter Steinhübel, ktorého mali záujem zavraždiť aj černákovci.
Bývalému policajtovi Gustávovi Slivenskému a Rudolfovi Hodossymu (pomsta za smrť černákovca Michala Csemyho) odrezali hlavy a verejne ich vystavili.
Bývalý boss podsvetia Róbert Holub žijúci pri Košiciach bol zrejme pri demonštratívnej poprave Poliaka Gregorza Szymaneka v roku 1997. Černák sa však neskôr dohodol s bossom sýkorovcov Róbertom Lališom, že Holuba zabije sýkorovské vražedné komando a strelcom bude Jozef Roháč. Holub najprv prežil streľbu 22. septembra na čerpacej stanici na Sídlisku KVP v Košiciach, potom 24. septembra aj v bare Amadeus v hoteli Danube v Bratislave, kam ho vylákal Černák a počas streľby s ním a zastreleným Štefanom Fabiánom sedel za jedným stolom. Na tretí pokus, v noci z 4. na 5. októbra, ho Roháč zastrelil zo strechy priľahlej budovy ležiaceho na ARO vo Fakultnej nemocnici akademika Ladislava Dérera v Bratislave. Za vraždu Holuba dostal Roháč od Černáka 500 000 Sk. Černák na pozíciu bossa Košíc dosadil Karola Kolárika.
Bratia Ivan a Karol Mellovci z Prievidze si u Černáka objednali vraždu Petra Novotného z Partizánskeho, lebo sa báli, že ich zlikviduje.
Počas bojov o ovládnutie juhovýchodného Slovenska sa Černák zapojil do odstránenia miestnych bossov Júliusa Tótha a Petra Muzsku. Kontrolu nad okolím Čiernej nad Tisou prebral Karol Szátmary z gangu černákovcov.
Publikácie
upraviť- Prečo som prelomil mlčanie (2015)
V populárnej kultúre
upraviťV rokoch 2024 a 2025 vyšli o Černákovi filmy Miki a Černák režiséra Jakuba Kronera.
Zdroje
upraviť- SITA. Chronológia: Kauza Mikuláš Černák [online]. domov.sme.sk, 2001-10-05, [cit. 2025-02-03]. Dostupné online.
- AKTUALITY.SK. Darebácka česť a zoznam smrti Mikuláša Černáka [online]. Aktuality.sk, 2017-09-05, [cit. 2025-02-02]. Dostupné online.
- Vraždy v podsvetí [online]. domov.sme.sk, 2004-09-09, [cit. 2025-02-03]. Dostupné online.
- Mikuláš Černák opísal, ako s Lališom pripravovali likvidáciu Róberta Holuba [online]. SITA.sk, 2020-01-29, [cit. 2025-02-03]. Dostupné online.