Mikuláš I. Gorjanský

Mikuláš I. Gorjanský (staršie Mikuláš I. Garay/Garai) alebo Mikuláš Gorjanský starší († 25. júl 1386) bol uhorský palatín (1375-1385) a bratislavský župan.

Meno je odvodené od rodinného sídla Gorjani/Gorjany, po maďarsky Gara. V rôznych prameňoch sa uvádza pod rôznym znením, napríklad, pôvodne lat./maď. de Gara alebo len Gara, poslovenčené na z Gorjan, alebo pôvodne maď. Garay, Garai poslovenčené na Garaj.

Ako uhorský palatín sa po smrti Ľudovíta I. z Anjou stal radcom a milencom jeho vdovy Alžbety, ktorá nechala za uhorskú kráľovnu korunovať svoju desaťročnú dcéru Máriu a vládla v jej mene. Ľudovít prisľúbil Máriu za manželku Žigmundovi Luxemburskému, avšak Alžbeta ju pod vplyvom Mikuláša Gorjanského chcela vydať za Ľudovíta Orleánskeho. Tým spôsobili rozštiepenie uhorskej šľachty na prívržencov Žigmunda a prívržencov Alžbety a na tretí tábor, ktorý podporoval v nároku na trón Karla Malého z neapolskej vetvy Anjouovcov.

Alžbeta sa spoliehala na Karolov sľub, ktorý dal ešte Ľudovítovi I., že neohrozí práva jeho dcér na uhorský trón. Napriek tomu sa však dal Karol v roku 1385 korunovať za uhorského kráľa. Alžbeta sa mu pomstila tak, že na neho pripravila atentát, ktorý vykonal Blažej Forgáč.

Stúpenci Karla Malého 25. júla 1386 zajali Alžbetu, Máriu, Mikuláša I. Gorjanského a Blažeja Forgáča cestou na hrad Gorjany patriaci Mikulášovi I. Gorjanskému. Zatknutie sa uskutočnilo pravdepodobne na žiadosť Máriinho sedemnásťročného manžela Žigmunda Luxemburského. Mikuláša I. Gorjanského spolu s Blažejom sťali v Gorjanoch a ich hlavy poslali vdove po Karolovi Malom do mesta Neapol.

Pozri aj

upraviť