Mikuláš III.

Mikuláš III. (rodným menom Giovanni Gaetano Orsini, * 1210/1220, Rím, Taliansko - † 22. august 1280, Viterbo) bol 188. pápež rímskokatolíckej cirkvi.

Mikuláš III.
188. rímsky biskup
Mikuláš III.
Erb Mikuláš III.
Funkcie a tituly
Pontifikát
25. november 1277 – 22. august 1280
Predchodca Ján XXI. Martin IV. Nástupca
Biografické údaje
Narodenie1210/1220
22. august 1280
ÚmrtieViterbo, Taliansko
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Pápež
Voľba25. november 1277
Odkazy
Mikuláš III. na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Mikuláš III.
Emblem of the Papacy SE.svg Kompletný zoznam pápežov Emblem of the Papacy SE.svg

Pápežský úrad zastával od 25. novembra 1277 do svojej smrti.

ŽivotopisUpraviť

Mikuláš bol rímsky šľachtic, ktorý slúžil pod ôsmimi pápežmi; Inocent IV. (1243-1254) ho menoval kardinálom, Alexander IV. (1254-61) protektorom františkánov, Urban IV. (1261-1264) generálnym inkvizítorom. Nasledovníkom Jána XXI. (1276-1277) na pápežskom stolci po šesťmesačnom období bez pápeža sa stal najmä vďaka veľkému rodinnému vplyvu.

Počas jeho krátkeho potifikátu došlo k niekoľkým dôležitým udalostiam. Ako rodený politik Mikuláš výrazne posilnil pozíciu pápeža vo vtedajšom Taliansku. V máji 1278 uzavrel konkordát s Rudolfom I. Habsburským podľa ktorého mu bola garantovaná Romagna a ravennský exarchát. Podľa talianskeho kronikára Bartolomeja z Luccy Mikuláš s Rudolfom, aspoň všeobecne, diskutovali o rozdelení Svätej ríše rímskej do štyroch oddelených kráľovstiev - Lombardie, Burgundska, Tuscie a Nemecka, kde by bolo Rudolfovo dedične prisúdené kráľovstvo a navyše by sa stal cisárom. V júli 1278 vydal Mikuláš pre rímsku vládu prevratnú konštitúciu, ktorá zakazovala cudzincom používať civilné úrady.

Cirkevné počinyUpraviť

Mikulášov otec bol osobným priateľom svätého Františka z Assisi, čo ho primälo zamerať viac pozornosti na františkánsky poriadok. 14.augusta 1279 Mikuláš vydal bulu Exiit qui Semin, ktorá vyrovnala spory vnútri poriadku medzi prísnejšou a benevolentnejšou stranou. Mikuláš taktiež vynaložil obrovské prostriedky na opravu Lateránskeho paláca a Vatikánu. Navyše vybudoval prekrásne vidiecke sídlo v Soriane blízko Viterba, kde nakoniec zomrel na srdcovú príhodu (zdroje sa líšia v tom, či išlo o infarkt alebo mŕtvicu).

RodinkárstvoUpraviť

Hoci bol Mikuláš vzdelaný muž známy svojim silným charakterom, bol taktiež známy pre nadmerné protežovanie svojich príbuzných. Troch zo svojich najbližších príbuzných povýšil na kardinálov a ostatným dal dôležité pozície.

OdkazUpraviť

Dante vo svojom Inferne (Božská komédia) hovorí krátko o Mikulášovi III., ktorý bol odsúdený na trávenie večnosti na mieste určenom pre tých, čo spáchali hriech simónie, tzn. snahu získať za peniaze určité cirkevné postavenie, či privilégiá. V Danteho príbehu sú títo ľudia umiestnení hlavou napred v dierach, s plameňmi na pätách ich chodidiel. V tomto mieste je Mikuláš hlavným z hriešnikov, čo demonštruje výška plameňov na jeho chodidlách. Najskôr si ho Dante pomýli s pápežom Bonifácom VIII. Keď sa vec vyjasní, Mikuláš oznamuje Dantemu, že očakáva zatratenie (kvôli simónii) nielen Bonifáca, ale i Klementa V., oveľa viac úplatného pápeža.

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mikuláš III. na českej Wikipédii.



Predchodca:
Ján XXI.
  Pápež
Mikuláš III.
(zoznam)
  Nástupca:
Martin IV.