Milena Hübschmannová
Doc. PhDr. Milena Hübschmannová, CSc. (* 10. jún 1933, Praha – † 8. september 2005, Kameeldrift, Južná Afrika) bola česká indologička a vysokoškolská pedagogička, zakladateľka českej romistiky na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.[1]
| Milena Hübschmannová | |
| česká indologička a romistka | |
 Milena Hübschmannová v roku 2004 | |
| Narodenie | 10. jún 1933 Praha, Česko-Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 8. september 2005 (72 rokov) Kameeldrift, Južná Afrika |
| Alma mater | Filozofická fakulta Karlovej univerzity |
| Manžel | Josef Melč |
| Deti | Tereza Hrabovská (* 1963) |
| Odkazy | |
| Commons |  Milena Hübschmannová |
Životopis
upraviťPo maturite na pražskom gymnáziu Howarda Fasta v roku 1951, vyštudovala v rokoch 1951 – 1956 hindčinu, urdčinu a bengálčinu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.[1][2]
V roku 1956 nastúpila ako redaktorka do hlavnej redakcie literárneho a divadelného vysielania Československého rozhlasu. V rokoch 1957 – 1958 bola vážne chorá, v roku 1959 podnikla svoju prvú cestu do Indie, na ďalších študijných pobytoch v Indii bola potom v rokoch 1969, 1990 a 1998. V školskom roku 1968 – 1969 pracovala ako učiteľka materskej školy v rómskej osade v obci Rakúsy v okrese Kežmarok, kde nadobudla skúsenosti so životom v rómskej komunite. V liberálnejšej atmosfére po Pražskej jari pomáhala zakladať Zväz Cigánov-Rómov, kde potom v rokoch 1969 – 1973 pôsobila ako predsedníčka spoločensko-vednej komisie až do jeho zrušenia v dôsledku prebiehajúcej normalizácie.[1][3] Zároveň v rokoch 1968 – 1974 pôsobila v Ústave pre filozofiu a sociológiu ČSAV, v rokoch 1974 – 1975 na Pedagogickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.[1] V rokoch 1975 – 1982 bola bez stáleho zamestnania a nesmela publikovať, externe vyučovala rómčinu a hindčinu na Štátnej jazykovej škole v Prahe, kde bola potom v roku 1982 prijatá do pracovného pomeru.[1][4] V roku 1991 stála pri zrode novootvorenéhp odboru romistiky na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity,[5] kde viedla výuku rómčiny až do svojej tragickej smrti pri autonehode neďaleko mesta Kameeldrift v Juhoafrickej republike.[4][6]
Milena Hübschmannová bola tiež zakladateľkou časopisu Romano džaniben,[7] spoluautorkou Rómsko-českého a česko-rómskeho slovníka, viacerých kníh a množstva odborných článkov o Rómoch.[8] Prekladala z rómčiny a urdčiny. Editorsky pomáhala vydávať publikácie rómskych spisovateliek, okrem iných aj Eleny Lackovej[9][10] a Tery Fabiánovej,[11][12] priekopníčok písanej tvorby v rómčine.
Je po nej tiež pomenovaná Literárna cena Mileny Hübschmannovej, udeľovaná od roku 2006 rómsky píšucim spisovateľom za poéziu a prózu.[1][13] V tom istom roku o nej vznikla kniha Milena Hübschmannová ve vzpomínkách.[14]
S manželom, rozhlasovým režisérom Josefom Melčom[15] mali dcéru Terezu, vyd. Hrabovskú (* 1963), ktorá je prekladateľka.[16]
Knižné publikácie (výber)
upraviť- Cikánské písně. Praha : Mladá Fronta, 1960. 85 s.
- Spokojení lidé. Praha : Československý spisovatel, 1965. 105 s.
- Romské pohádky. 1. vyd. Praha : Odeon, 1973. 318 s.
- Základy romštiny. 1. vyd. Praha : Academia, 1974. 120 s.
- Romsko-český a česko-romský kapesní slovník. 1. vyd. Praha : Státní pedagogické nakladatelství, 1991. 651 s. ISBN 80-04-21768-0. (spoluautorky: Hana Šebková, Anna Žigová)
- Romane giľa : zpěvník romských písní. 1. vyd. Praha : Fortuna, 1999. 63 s. ISBN 80-7168-734-0.
- Šaj pes dovakeras. 3. vyd. Olomouc : Univerzita Palackého, 1999. 129 s. ISBN 80-7067-905-0.
- Romské hádanky. 2. preprac. vyd. Praha : Fortuna, 2003. 143 s. ISBN 80-7168-842-8.
- Po Židoch Cigáni : svědectví Romů ze Slovenska 1939–1945. 1. vyd. Praha : Triáda, 2005. 898 s. ISBN 80-86138-14-3.
Ocenenia
upraviť- 1994: Cena Františka Kriegla od Nadácie Charty 77 za dlhoročnú službu rómskej kultúre a vzájomnému porozumeniu medzi Rómami a ostatnou populáciou[1][17]
- 1998: diplom predsedu Rómskej občianskej iniciatívy Emila Ščuku za presadzovanie programu ROI v oblasti vzdelávania a rómskej kultúry[1][18]
- 2000: ďakovná plaketa piateho medzinárodného kongresu International Romani Union[1]
- 2002: medaila Za zásluhy tretieho stupňa od prezidenta ČR Václava Havla[1]
- 2003: medaila Za zásluhy prvého stupňa od Ministerstvá školstva, mládeže a telovýchovy ČR za významný podiel na uchovaní a rozvoji rómskeho jazyka a rómskej kultúry[1][18]
Referencie
upraviť- ↑ a b c d e f g h i j k HÜBSCHMANNOVÁ, MILENA. In: Amari Luma – rómska internetová encyklopédia [online]. Bratislava: Romano kher – Rómsky dom, [cit. 2025-02-09]. Dostupné online.
- ↑ HOUDEK, Lukáš. Milena Hübschmannová - žena s velkou tolerancí a respektem ke každému člověku [online]. Praha: Romea, 2012-09-07, [cit. 2025-02-10]. Dostupné online.
- ↑ GROSS, Tom. Milena Hubschmannova. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2005-09-18. Dostupné online [cit. 2025-02-09]. ISSN 0261-3077.
- ↑ a b MANN, Arne B. Zomrela česká romistka Milena Hübschmannová. SME (Bratislava: Petit Press), 2005-09-12. Dostupné online [cit. 2025-02-09]. ISSN 1335-4418.
- ↑ KOMÁREK, Michal. Na pražské filosofické fakultě se po čtyřech letech otevírá studijní obor romistika [online]. Praha: Romea, 2015-12-09, [cit. 2025-02-10]. Dostupné online.
- ↑ MÁLEK, Tomáš. Při nehodě v Africe zemřela romistka Hübschmannová. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2005-09-09. Dostupné online [cit. 2025-02-09].
- ↑ Časopis romistických studií. Romano džaniben (Praha: Romano džaniben). Dostupné online [cit. 2025-02-10]. ISSN 2788-3809.
- ↑ NEČAS, Ctibor. Poslední dílo docentky Mileny Hübschmannové. Host (Brno), 2006, roč. XXII, čís. 4, s. 78 – 79. Dostupné online. Archivované 2017-08-08 z originálu.
- ↑ Elena Lacková. In: Amari Luma – rómska internetová encyklopédia [online]. Bratislava: Romano kher – Rómsky dom, [cit. 2025-02-10]. Dostupné online.
- ↑ LACKO, Pavol. Rómska intelektuálka Elena Lacková o holokauste písala v čase, keď sa reflexia v Európe ešte len začínala. Denník N : Romano fórum (Bratislava: N Press), 2023-04-11. Dostupné online [cit. 2025-02-10].
- ↑ FABIÁNOVÁ, TERA. In: Amari Luma – rómska internetová encyklopédia [online]. Bratislava: Romano kher – Rómsky dom, [cit. 2025-02-10]. Dostupné online.
- ↑ MICHALOVÁ, Maruša. Psík Tulák ako symbol slobody Rómov. Po rokoch opäť vychádza klasika rómskej literatúry. Denník N : Romano fórum (Bratislava: N Press), 2023-07-13. Dostupné online [cit. 2025-02-10].
- ↑ Literární soutěž Mileny Hübschmannové a její almanach [online]. iliteratura.cz, [cit. 2025-02-09]. Dostupné online.
- ↑ Milena Hübschmannová ve vzpomínkách [online]. iliteratura.cz, [cit. 2025-02-09]. Dostupné online.
- ↑ Melč Josef [online]. Praha: Český rozhlas, [cit. 2025-02-10]. Dostupné online.
- ↑ HRABOVSKÁ, Tereza; HORVÁTHOVÁ, Agnes. Vzpomínaní na Milenu Hübschmannovou. Romano džaniben (Praha: Romano džaniben), 2015, čís. 2, s. 160 – 164. Dostupné online.
- ↑ Cena Františka Kriegla [online]. Praha: Nadace Charty 77 : Konto Bariéry, [cit. 2025-02-10]. Dostupné online.
- ↑ a b Milena Hübschmannová 10. 6. 1933 – 8. 9. 2005 : [samostatná príloha časopisu]. Romano voďi (Praha: Romea), 2005, čís. 10. Dostupné online.
Literatúra
upraviť- Milena Hübschmannová 10. 6. 1933 – 8. 9. 2005 : [samostatná príloha časopisu]. Romano voďi (Praha: Romea), 2005, čís. 10. Dostupné online.
- Milena Hübschmannová ve vzpomínkách. Praha : Romea, 2006. 120 s. ISBN 978-80-239-9085-0.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Milena Hübschmannová
Externé odkazy
upraviť- Zoznam diel Mileny Hübschmannovej v súbornom katalógu Národnej knižnice ČR
- Zoznam diel Mileny Hübschmannovej v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
- Romano džaniben – časopis romistických štúdií
- Už neviete, kto postavil pražské metro? – rozhovor s Milenou Hübschmannovou v denníku SME (2004)
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Milena Hübschmannová na českej Wikipédii.