Otvoriť hlavné menu

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

ministerstvo Slovenskej republiky

Súradnice: 48°08′43″S 17°06′34″V / 48,145272°S 17,109562°V / 48.145272; 17.109562

Bankový palác (v strede), sídlo ministerstva

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (medzi 1. júlom 2010 a 31. októbrom 2010 Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu Slovenskej republiky)[1][2] je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre oblasť kultúry.

Obsah

Pôsobnosť ministerstvaUpraviť

  • štátny jazyk,
  • ochrana pamiatkového fondu, kultúrne dedičstvo a knihovníctvo,
  • umenie,
  • autorské právo a práva súvisiace s autorským právom,
  • osvetová činnosť a ľudová umelecká výroba,
  • podpora kultúry národnostných menšín,
  • podpora kultúry Slovákov žijúcich v zahraničí,
  • prezentácia slovenskej kultúry v zahraničí
  • vzťahy s cirkvami a náboženskými spoločnosťami,
  • médiá a audiovízia.

Minister kultúryUpraviť

Ministerstvo kultúry riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister kultúry, ktorého vymenúva prezident Slovenska na návrh predsedu vlády Slovenska.

Súčasnou ministerkou kultúry je od 22. marca 2018 Ľubica Laššáková, ktorá pôsobí vo vláde Petra Pellegriniho.

Štátny tajomník ministerstva kultúryUpraviť

Ministra kultúry v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností štátny tajomník. Minister môže poveriť aj v iných prípadoch štátneho tajomníka, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností. Štátny tajomník má pri zastupovaní ministra na rokovaní vlády poradný hlas. Štátneho tajomníka vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra kultúry.

HistóriaUpraviť

Od 1. júla 2010 podľa zákona č. 37/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov prešli kompetencie v oblasti cestovného ruchu z Ministerstva hospodárstva SR na nový ústredný orgán štátnej správy pre oblasť cestovného ruchu a to Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu SR.

ReferencieUpraviť

  1. Zákon č. 37/2010 Z.z.
  2. Zákon č. 403/2010 Z.z.

Externé zdrojeUpraviť