Mitra (lat. infula) je ceremoniálna či kultická pokrývka hlavy užívaná prevažne biskupmi.

Mitra latinského obradu
Vývoj mitier latinského obradu (z Catholic Encyclopedia - 1913)
Melchitský gréckokatolícky patriarcha Gregor III. Laham počas božskej liturgie s mitrou.

História

upraviť

Pôvodne to bola ceremoniálna vlnená čelenka, s ktorou boli v starovekom Grécku zobrazované niektoré bohyne (napr. Héra, Démétér) a bohovia (Dionýzos, odtiaľ nazývaný mitroforos); v Ríme ju nosili cudzinky, prostitútky a archigallus (predstavený Gallov, kňazi kultu bohyne Kybely).[1]

Na kresťanskom Západe

upraviť

V 10. storočí sa začala užívať ako pokrývka hlavy kresťanských biskupov a opátov. Pri uvedení do úradu, ju sprvu biskupovi vkladal na hlavu pápež, arcibiskupovi biskup, opátovi buď pápež alebo predstavený rádovej provincie či kongregácie (pater abbas).[chýba zdroj]

Raná kresťanská mitra mala tvar zaoblenej čiapky z vlneného súkna s podšívkou z ľanového plátna a s dvoma našitými vlnenými pruhmi voľne visiacimi na chrbát, v 12. storočí ešte s dvomi oblými výstupkami. Počas vrcholného stredoveku sa tvar menil od rovnostranného trojuholníka k stále vyššiemu trojuholníku rovnoramennému. Po reformácii sa mitra stala insígniou rímskokatolíckeho biskupa, biskupi anglikánskej cirkvi a severských a pobaltských luteránskych cirkví si mitru taktiež ponechali. Väčšina ostatných protestantských cirkví mitru prestala používať. Mitru tiež používajú starokatolícki biskupi.

Názvoslovie

upraviť

Infulovať znamená prepožičať právo nosiť mitru; mimo biskupov mali toto právo aj niektorí ďalší významní cirkevní hodnostári, ako opáti, kapitulní prepošti alebo arcidekani[2]. Infularius je označenie posluhujúceho (miništranta) pri kresťanských obradoch, ktorého úlohou je držať mitru v čase, keď ju cirkevný hodnostár práve nemá na hlave. Ak slúži bohoslužbu, po sňatí mitry má biskup na hlave solideo čiže pileolus. Trojstupňová mitra pôvodne používaná pápežmi (posledným bol Pavol VI.) sa nazýva tiara.

V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi

upraviť

V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi má mitra podobu uzatvorenej koruny a nemá žiadne visiace pruhy. Mitru nosia biskupi a niektorí kňazi, ktorí dostali toto právo ako vyznamenanie (tzv. mitroforní kňazi). Symbolizuje vysokú dôstojnosť a duchovnú moc nositeľa, zároveň je aj symbolom Kristovej tŕňovej koruny.[3] Pri niektorých bohoslužbách si biskup namiesto mitry dáva kamilavku so závojom (tzv. klobuk).

Referencie

upraviť
  1. Encyklopedie antiky. Praha: Academia, 1974. S. 390–391 a 210.
  2. http://www.kohoutikriz.org/priloha/goskh.php
  3. http://www.zoe.sk/?zoepedia&heslo=Mitra

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mitra

Pozri aj

upraviť

Literatúra

upraviť
  • Josef BRAUN, Die liturgische Gewandung im Occident und Orient: Nach Ursprung und Entwicklung, Verwendung und symbolikou. Freiburg im Breisgau 1907.
  • Josef BRAUN: Handbuch der Paramentik. Freiburg 1907
  • Lojek, Antonín: Mitra nejen jako oděv v církevním a světském právu. [Miter - More Than Just Clothing in Canon and Secular Law.]
  • Odev v práve. Ostrava : KEY Publishing, 2013 - (Schelle, K .; Tauchen, J.), s. 124-131 ISBN 978-80-7418-188-7

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Infule na českej Wikipédii.