Otvoriť hlavné menu

Mlynské nivy

ulica v bratislave

Mlynské nivy je ulica a lokalita v Bratislave, v mestských častiach Staré Mesto a Ružinov.[1] V minulosti mala názvy Mühlauer-Straße alebo Malomligeti-út.

Mlynské nivy
ulica/námestie
PMD 34817 m.jpg
Mlynské nivy pri Autobusovej stanici smerom do centra. V pozadí výškové budovy VÚB a CBC I
Štát Slovensko Slovensko
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré Mesto, Ružinov
Obvod I, II
Nadmorská výška 136,2 m n. m.
Súradnice 48°08′40″S 17°08′27″V / 48,144483°S 17,140798°V / 48.144483; 17.140798
Dĺžka 2,9 k m
PSČ 811 09, 821 05, 821 09
Začína na Dunajská ulica
Končí na Hraničná ulica
Orientácia ulice západo-východná
Staršie názvy Mühlauer-Straße, Malomligeti-út
Poloha v rámci štátu
Red pog.svg
Poloha v rámci štátu
Poloha v rámci mesta
Red pog.svg
Poloha v rámci mesta
Wikimedia Commons: Mlynské nivy
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Rozprestiera sa od križovatky Dunajskej ulice a Ulice 29. augusta smerom na východ až po Hraničnú ulicu v Prievoze a je dlhá takmer 3 kilometre.

HistóriaUpraviť

Dnešnú ulicu Mlynské Nivy kedysi roztínalo na dve časti Malé Novozámocké rameno Dunaja (neskôr zvané aj Mlynské), tečúce zhruba v súbehu s ulicami Vajanského nábrežie, Dostojevského rad a Továrenská a ďalej na sever, ktoré sa neskôr v oblasti dnešnej križovatky Tomášikovej ulice a Trnavskej cesty otáčalo na juh, zo severu obtekalo Prievoz a vo Vrakuni vtekalo do Malého Dunaja. Zhruba v dnešnej línii ulice Mlynské Nivy viedla cesta do Prievozu a cez rameno bol v mieste dnešného križovania s Košickou ulicou postavený drevený most. Na tomto ramene, ktoré bolo zasypané koncom 19. storočia, boli zrejme mlyny, ktoré dali názov ostrovu, ktoré rameno vytváralo na svojom pravom brehu.[2] Z vodných mlynov sa už nezachoval žiadny, iba donedávna sa na križovatke Plynárenskej ulice a Mlynských Nív nachádzala trojpodlažná budova z konca 19. storočia, ktorá pôvodne slúžila ako parný mlyn. Neskôr v nej sídlila farmaceutická firma Medichemia a následne do roku 1997 oddelenie molekulárnej genetiky Ústavu experimentálnej onkológie SAV.[3]

Začiatkom 20. storočia začali popri ulici vznikať mnohé výrobné podniky a továrne, podnietené blízkosťou železnice, ktorá viedla od Starého mosta po Karadžičovej ulici, kde na mieste dnešnej VÚB Banky a CBC stála železničná stanica Nivy. Z tejto stanice sa odpájali koľaje do tovární v okolí a viedli stredom ulice Mlynské nivy až po dnešnú Bajkalskú ulicu. Posledné zvyšky koľají pri autobusovej stanici boli vybraté až v roku 2016. Koľaje zároveň určili široký charakter ulice, čo vidno najmä za križovatkou s Prievozskou ulicou, keďže popri koľajach bolo vysadené stromoradie, ktoré sa zachovalo v obmedzenej miere až dodnes.

Pri ulici sa od západu na východ nachádzali podniky: Kabelová továreň (Kablo), Vojenské skladisko proviantu, Papierňa, továrňa koží Herkules, továrňa na hnacie remene Brüll, Plynárne, strojové závody Dunkler, povrazáreň a parný mlyn Helle, neskôr pribudli Bratislavské automobilové závody a výrobňa stavebných materiálov smerom k Bajkalskej.

15. augusta 1983 na mieste bývalého vojenského skladiska otvorili Autobusovú stanicu Mlynské Nivy.

SúčasnosťUpraviť

Niekdajší priemyselný charakter ulice sa po privatizáciách a útlme výroby na prelome tisícročí začal meniť na komerčný, a v dnešnej dobe lemujú ulicu kancelárske objekty takmer po celej jej dĺžke. Bývalú továreň Kablo, rovnako ako aj Bratislavské automobilové závody a iné tak nahradili kancelárske súbory ako napríklad Twin City, Apollo Business Centrum alebo Bratislava Business Center. V októbri 2017 začali búrať autobusovú stanicu, ktorú má v roku 2020 nahradiť nový obchodný dom Stanica Nivy s autobusovou stanicou v podzemnej garáži. Súčasťou projektu je aj najvyššia budova na Slovensku, 125 m vysoká Nivy tower.

V budúcnosti sa na ulici plánuje vybudovať električková trať vedúca až do Podunajských Biskupíc cez Prievoz.

Blízke uliceUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a pomenovaných priestranstiev [online]. Hlavné mesto SR Bratislava, rev. 2015-11-29, [cit. 2016-06-23]. Dostupné online.
  2. HRNČIAROVÁ, Tatiana. Historický obraz Bratislavy a jej okolia na konci 18. storočia s dôrazom na využitie krajiny. Geografický časopis (Slovenská akadémia vied), roč. 2016, čís. 68, s. 8, 9. Dostupné online [cit. 2017-12-05].
  3. » V Bratislave je (ešte) stále čo burať! [online]. kotp.sk, [cit. 2017-12-05]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť