Mních
O iných významoch pozri Mních (rozlišovacia stránka).Mních (lat. monachus, gr. monachos - osamotený), je nositeľ mníšstva, teda spôsobu života zameraného na (nábožensky chápané) zdokonaľovanie človeka, ovplyvneného náboženskými normami, spojeného s askézou a rôznymi záväzkami, a stavu dobrovoľne odriekavého spôsobu života a druhu služby Bohu. Ženským ekvivalentom je mníška.
Mníštvo upraviť
Mníšstvo sa vyvinulo z pustovníctva a rozšírilo sa v kresťanstve, islame, budhizme a iných náboženstvách. Na Slovensku sa možno bežne stretnúť s kresťanskými mníchmi, napríklad z radov františkánov, kapucínov alebo benediktínov. Zriedkavo možno stretnúť mníchov východných náboženstiev, ako je taoizmus, buddhizmus a.i.
Mnísi žijú väčšinou v komunitách v kláštoroch (monastieroch). Ich spoločný život sa riadi predpismi samostatného kláštora alebo predpismi rehole či kongregácie združujúcej viacero kláštorov. Mních však nie je vždy rehoľník a rehoľník nie je vždy mních.
Kresťanstvo upraviť
V kresťanstve to bolo pôvodne označenie pustovníka. Pustovníci sa neskôr organizovali do kláštorov.
Rímskokatolícka cirkev upraviť
| Duchovenstvo katolíckej cirkvi | |
 | |
| Podľa svätenia | |
|---|---|
| biskup • kňaz • diakon • subdiakon1 | |
| Podľa úradu, titulu či stavu | |
| |
^1 V rímskokatolíckej cirkvi sa od roku 1973 až na výnimky neudeľuje |
Na Západe sa neskôr začali organizovať aj do reholí a mních sa stal takmer synonymom slova rehoľník mníšskeho (monastického) rádu. Nesprávne sa ako mních označuje člen ktoréhokoľvek rehoľného rádu alebo kongregácie. Treba však podotknúť, že rehoľné rodiny a rády často združujú mníšske aj nemníšske vetvy svojej tradície, napr. nie všetci dominikáni sú mnísi.
V rímskokatolíckej cirkvi sa ženy po vstupe do kláštora stávajú mníškami až po zložení rehoľných sľubov. Mníšky sa riadia vypracovanými pravidlami jednotlivého rádu do ktorého vstúpili. V katolíckej tradícii existuje celý rad jednotlivých pravidiel, ktorými sa vyznačujú jednotlivé rády. Aj keď odev býva podobný tak sa pri jednotlivých rádoch odlišuje či už strihom habitu alebo jeho farbou (napr. Kongregácia misionárok lásky, ktorú založila Matka Tereza nosí bielo-modrý odev. Všeobecne sa dá povedať, že keď žena vstupuje do kláštora najprv podstupuje počiatočnú skúšobnú dobu, postuláciu, keď sa stáva postulantkou. Toto obdobie býva od šiestich mesiacov do jedného roka, ale to záleží od jednotlivého rádu. Keď zistí spolu s ďalšími v ráde, že je pripravená na život mníšky, postúpi do ďalšieho obdobia, ktoré sa nazýva noviciát. Toto obdobie trvá jeden až dva roky, v ktorom sa ešte uchádzačka nestala mníškou, pretože ešte nezložila rehoľné sľuby. Po tomto období zloží dočasné sľuby, toto obdobie trvá jeden až tri roky. Po tomto období už zloží večné sľuby. Predstavená mníšok, ktorú určili alebo zvolili na čelo ženského kláštora sa nazýva opátka (zastarano abatiša). Všeobecne sa nazýva aj matka predstavená.
Pravoslávna a gréckokatolícka cirkev upraviť
Vo východných cirkvách sprvu neexistovali rehole, len monastiere podriadené miestnemu biskupovi alebo patriarchovi. Každý z nich mal vlastný typikon (pravidlá). Vo východných katolíckych cirkvách začali pod vplyvom latinskej cirkvi vznikať rehoľné rády, napr. na Slovensku baziliáni. V pravoslávnej cirkvi rehole neexistujú, zachovala si pôvodný model mníšstva, kde sú monastiere podriadené miestnym biskupom.
Označenie pre kresťanský kláštor východného obradu - pravoslávny alebo gréckokatolícky je monastier. Ak ide o monastier podriadený priamo patriarchovi, nazýva sa lavra. Malá mníšska osada s centrálnym chrámom sa nazýva skít.
Anglikánska cirkev upraviť
Náboženské komunity v celom Anglicku boli zničené za vlády kráľa Henricha VIII, keď oddelil cirkev v Anglicku od pápežstva počas anglickej reformácie. Kláštorom boli odobraté ich pozemky a majetok, a mnísi boli nútení buď žiť sekulárnym životom, alebo museli opustiť krajinu.
Iné kresťanské náboženstvá upraviť
Niektoré reformačné alebo luteránske cirkvi majú menšie kláštorné komunity, ale všeobecne majú menšiu úlohu než je to v katolíckej alebo pravoslávnej cirkvi.
Budhizmus upraviť
Budhistický mních je muž, ktorý prijal tzv. mníšske sľuby. Mníšstvo je jednou z troch možností nasledovania Budhovho učenia. Ďalšími dvomi možnosťami je cesta laika a jogína.
Aj keď mníšske sľuby majú mnísi a mníšky rovnaké, tak budhistické mníšky (bhikkhunis) majú viacej Patimokkha - pravidiel oproti budhistickým mníchom (bhikkhus). Medzi mníchmi a mníškami existuje mnoho rozdielov, ako aj v tradíciách v jednotlivých krajinách Ázie [1] . Na Taiwane patria mníšky (bhikkhunis) k tradícii budhizmu. Je to predovšetkým vďaka úsiliu Majstra Cheng Yena z budhistickej charitatívnej organizácie Tzu Chi. Na Taiwane dnes majú mníšky pravdepodobne väčší rešpekt a podporu verejnosti, než mnísi. Mníchov a mníšky v tibetskom budhizme rozlišujú tri etapy mníšstva: (rabjung (MA), getshül (MA), a gelong (MA)). Oblečenie mníšok v Tibete je v zásade totožné s oblečením mníchov, ale existujú rozdiely medzi novickým rúchom a gelong rúchom.
Referencie upraviť
- ↑ http://buddhism.about.com/od/buddhisthistory/a/buddhistwomen.htm Prvá budhistická mníška - anglicky
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Externé odkazy upraviť
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Monk heslo na - The Catholic Encyclopedia anglicky
- Mnísi a život v kláštore
- Začiatky mníšstva