Otvoriť hlavné menu
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Modra pozri Modra (rozlišovacia stránka).

Modra (nem. Modern, maď. Modor, lat. Modorinum)[5] je mesto na Slovensku ležiace v okrese Pezinok, v Bratislavskom samosprávnom kraji.

Modra
mesto
Modra (Modern, Modor) - Horná brána.JPG
Mestská brána<Horná brána>
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Pezinok
Región Malokarpatský región
Rieka Stoličný potok
Nadmorská výška 175 m n. m.
Súradnice 48°19′54″S 17°18′32″V / 48,331667°S 17,308889°V / 48.331667; 17.308889
Rozloha 49,62 km² (4 962 ha) [1]
Obyvateľstvo 9 042 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 182,22 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1158
Primátor Juraj Petrakovič[3] (nezávislý)
PSČ 900 01
ŠÚJ 508101
EČV PK
Tel. predvoľba +421-33
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Dukelská 940/38
900 01 Modra 1
E-mailová adresa primator@modra.sk
Telefón 033 / 690 83 00
Fax 033 / 690 83 30
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Bratislavského kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Bratislavského kraja
Wikimedia Commons: Modra
Webová stránka: www.modra.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Mordan[4]
Námestie a Štúrova ulica
Múzeum Ľudovíta Štúra

Obsah

PolohopisUpraviť

Mesto sa nachádza na východnom úpätí Malých Karpát a okraji Podunajskej nížiny, v povodí Stoličného potoka. Vedie ním cesta II/502. Najbližšie susedné obce sú Šenkvice (JV, 4,5 km), Vinosady (JZ, 3 km), Pezinok (JZ, 4,5 km), Vištuk (V, 7,5 km), Budmerice (V, 9 km), Dubová (SV, 4 km), Častá (SV, 8 km). Mesto Trnava je vzdialené od Modry severovýchodne 24 km, Bratislava juhozápadne 29 km.

Miestne častiUpraviť

Symboly obceUpraviť

ErbUpraviť

Erb mesta Modra tvorí: zlato-červeno štiepený štít v pravom poli zo šikmého trojvršia vyrastajúci vinič s tromi strapcami hrozna, všetko zelené, v ľavom poli tri strieborné brvná. Medzníkom vo vývoji erbu je rok 1607, kedy Rudolf II. povýšil Modru na slobodné kráľovské mesto a k pôvodnému symbolu – viniču – pridal prvok z uhorskej štátnej symboliky – červeno – strieborne delenú polovicu erbu. Miniatúra z listiny je záväznou predlohou modranského erbu, pretože aj formálne vyjadruje najvyššie postavenie mesta v minulosti.

VlajkaUpraviť

Mestské farby ako základ farieb mestskej vlajky a zástavy sa odvodzujú od farieb erbu, kde ako prvá je farba hlavnej erbovej figúry (zelený vinič a hrozno) a potom farba štítového poľa zlatá (žltá). Mestská vlajka má teda dva farebné pruhy: hore pruh zelenej farby a dolu pruh žltej farby. Vlajka – zástava je v pomere 2:3, teda šírka ku dĺžke.

PečaťUpraviť

Pečať mesta má v strede erb mesta a v kruhopise nápis: Mesto Modra. Túto pečať respektíve pečiatku používa primátor/primátorka Mesta Modra na rozličné dokumenty vydávané mestom Modra.

PolitikaUpraviť

PrimátoriUpraviť

  • 1990 – 1994 – Martin Smolenický
  • 1994 – 1998 – Ing. Vladimír Medlen
  • 1998 – 2002 – Ing. Vladimír Medlen
  • 2002 – 2006 – Ing. Vladimír Medlen (nezávislý kandidát)
  • 2006 – 2010 – Ing. Peter Majtán
  • 2010 – 2014 – Ing. arch. Hana Hlubocká
  • 2014 – 2018 – Mgr. Juraj Petrakovič (nezávislý kandidát)
  • 2018 – 2022 – Mgr. Juraj Petrakovič (nezávislý kandidát)

ObyvateľstvoUpraviť

Národnostné zloženieUpraviť

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 8751
slovenská-8199
  
93,69 %
maďarská-42
  
0,48 %
rómska-2
  
0,02 %
rusínska-7
  
0,08 %
ukrajinská-9
  
0,10 %
česká-66
  
0,75 %
nemecká-8
  
0,09 %
poľská-3
  
0,03 %
chorvátska-1
  
0,01 %
srbská-5
  
0,06 %
ruská-6
  
0,07 %
židovská-2
  
0,02 %
moravská-9
  
0,10 %
bulharská-1
  
0,01 %
ostatné-10
  
0,11 %
nezistené-381
  
4,35 %

Náboženské zloženieUpraviť

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 8751
Rímskokatolícka cirkev-4337
  
49,56 %
Evanjelická cirkev augsburského vyznania-1779
  
20,33 %
Gréckokatolícka cirkev- 26
  
0,30 %
Reformovaná kresťanská cirkev- 8
  
0,09 %
Pravoslávna cirkev-28
  
0,32 %
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia-2
  
0,02 %
Evanjelická cirkev metodistická -34
  
0,39 %
Kresťanské zbory-31
  
0,35 %
Apoštolská cirkev-1
  
0,01 %
Bratská jednota baptistov -3
  
0,03 %
Cirkev adventistov siedmeho dňa -3
  
0,03 %
Cirkev bratská -4
  
0,05 %
Ústredný zväz židovských náboženských obcí-5
  
0,06 %
Starokatolícka cirkev-4
  
0,05 %
Cirkev československá husitská -3
  
0,03 %
Novoapoštolská cirkev-0
  
0 %
Bahájske spoločenstvo-2
  
0,02 %
Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní-2
  
0,02 %
iné-93
  
1,06 %
bez vyznania-1553
  
17,75 %
nezistené-833
  
9,52 %

Kultúra a zaujímavostiUpraviť

MúzeáUpraviť

StavbyUpraviť

Sakrálne pamiatkyUpraviť

  • Najstaršou sakrálnou pamiatkou je rímskokatolícky gotický Kostol sv. Jána Krstiteľa s patrocíniom, s románskym pôvodom z 13. stor. Je situovaný na Dolnom predmestí, v areáli cintorína, vymedzenom kamenným múrom a renesančnou zvonicou zo 17. stor.
  • Rímskokatolícky farský historický Kostol sv. Štefana kráľa z rokov 1873 – 1876, postavený na mieste gotického Kostola sv. Barbory, patrónky baníkov, v centre historického jadra Modry.
  • Rímskokatolícka baroková Kaplnka Najsvätejšej Trojice z polovice 18. stor. pri mestskom rybníku.
  • Rímskokatolícka baroková kaplnka Panny Márie Snežnej z roku 1740 pri fare.
  • Rímskokatolícka Kaplnka sv. Márie Magdalény na Pieskoch z roku 1876.
  • Rímskokatolícky Kostolík sv. Michala Archanjela z roku 1873 na Kráľovej.
  • Nemecký evanjelický a. v. kostol z r. 1866 v klasicistickom slohu, postavený na mieste staršieho kostola z r. 1696 – 1715, nachádza sa pri evanjelickej fare.
     
    Erb
  • Slovenský evanjelický a. v. kostol z rokov 1825 – 1835 s neorománskym výrazom, postavený na mieste staršieho kostola z r. 1715, sa nachádza pri Nemeckom kostole.
  • Evanjelický kostol na Kráľovej z r. 1868 – 1875.
  • Kláštor uršulínok, v historickej pamiatkovej zóne, pod Kostolom sv. Štefana dal postaviť ostrihomský arcibiskup, prímas Klaudius Vaszary v r. 1901.
  • Synagóga z r. 1902 v historickom slohu na Sukeníckej ulici.

Profánne pamiatkyUpraviť

  • Mestská veža sa začala stavať r. 1574 pri gotickom kostole sv. Barbory ako strážna veža, jadro historickej zóny.
  • Mestské opevnenie bastiónového typu, hradobný múr s tromi mestskými bránami a kruhovou strážnou vežou so strieľňami, r. 16101646. Čiastočne sa zachovalo opevnenie s bastiónmi, tzv. Horná brána a bašta.
  • Počiatky Starej Keramiky, spolu s juhozápadným bastiónom mestského opevnenia, siahajú do r. 1607.
  • Meštianske domy na námesti a Dolnej ulici zo 16. až 17. stor., späté s pôsobením štúrovcov.
  • Modranské pivnice.
  • Evanjelická latinská škola mestského typu, založená Gašparom Agricolom z Norimbergu, neskoršie evanjelické gymnázium, lýceum.
  • Renesančný kaštieľ zo 17. stor., na hornom, severnom konci mesta bol postavený pravdepodobne na mieste bývalého hradu, alebo kúrie spätej s hlavným mlynom, ktorý tu bol.
  • Modranské mlyny.
  • Budova mestskej radnice z 1. pol. 19. stor. v neoklasicistickom štýle.
  • Modranský evanjelický sirotinec zo zač. 20. stor., na ulici Vajanského, bol prvý ústav tohto typu na Slovensku.
  • Villa Harmónia r. 1888, Pánsky dom r. 1889, Piesok.

PozoruhodnostiUpraviť

Vrch Veľká homoľa (Kugel) je možno najrozľahlejší a zároveň najdominantnejší vrch Malých Karpát, známy už v staroveku.

Praveké hradisko Zámčisko v časti Modra – Harmónia, bolo využívané v staroslovienskom období (9. stor. n.l.)

Prostredie Modry je tvorené nánosmi, hlinou, už od praveku je tu zaznamenaná keramická činnosť.

Medzi najstaršie historické pamiatky Modry patrí gotický kostol sv. Jána Krstiteľa a pôvodný gotický kostol sv. Barbory, historický výskum však predpokladá ešte staršie založenie, taktiež už z r. 1330 je zachovaný záznam o katolíckej farnosti v Modre.

Modra (1607) bola jedným zo slobodných tavernikálnych kráľovských miest, s vlastným mestským opevnením bastiónového typu, mestskými bránami a rotundovou baštou, tzv. Červenou vežou.

Zatiaľčo Kráľová geograficky pod Modru nepatrí, historicky však áno, vždy s určitým odmietnutím tohto statusu, Vinosady geograficky náležia k Modre, historicky však nie, i keď boli obdobia keď k Modre patrili.

Modranské letoviská patria k najstarším a najpopulárnejším na Slovensku. Modra spolu s Pieskom je mestom s najväčším prevýšením a s najvyššie položeným prírodným kúpaliskom v Malých Karpatoch, a zároveň najjužnejším mestom na Slovensku s lyžiarskym strediskom vo svojej mestskej časti.

Modranský turistický spolok je jedným z najstarších turistických spolkov na Slovensku.

Modra mala najväčšiu rozlohu viníc na Slovensku, po r.1945 sa ich rozloha drasticky znížila, stále však Modra patrí k obciam s najväčšou rozlohou viníc.

Dlažba mačacie hlavy sa zachovala na ulici Sládkovičova. Na Baštovej ulici pri opevnení nájdete zvláštnu obrovskú guľu. Cestou na Široké v nádvorí kaštieľa môžete vídať zvláštny veľký typ vinárskeho prístroja pripomínajúceho draka. Na Súkeníckej, Dolnej ulici môžete nájsť starobylé slnečné hodiny.

Medzi stavebné pamiatky Modry patria aj mestské pivnice.

ŠportUpraviť

Pravidelné podujatiaUpraviť

  • Malokarpatské vinobranie: Vinobranie v meste Modra sa koná pravidelne každý tretí septembrový týždeň.
  • Vitis Aurea: Odborná degustačná výstava vín.
  • VINOFORUM: Medzinárodná výstava vína, konajúca sa počas Malokarpatského vinobrania
  • Deň otvorených pivníc: Každoročne sa otvárajú pivnice vinárov v Malokarpatskej oblasti pre návštevníkov
  • Slávnosti hliny: podujatie keramikárov, spravidla prvý septembrový víkend
  • Slávnosti lesa a Huncokárske hody: tradičné drevorubačské slávnosti koncom júla na Piesku (Zochova chata)
  • Fašiangové slávnosti vo februári, súťaž vo varení kapustnice a i.
  • Pravidelné výstavy a medzinárodné koncerty v sieni umení Eunika (bývalý nemecký evanjelický kostol)
  • Púť ku kaplnke sv. Márie Magdalény: každoročné verejné letné púte v období júl – august na Piesku (Zochova chata)

Hospodárstvo a infraštruktúraUpraviť

Významné modranské firmyUpraviť

  • Slovenská ľudová majolika – ľudovoumelecké výrobné družstvo – výrobca tradičnej modranskej keramiky. - v súčasnosti zatvorené z technických príčin
  • Chateau Modra , Dolná ul. / cesta na obec Šenkvice / – popredný slovenský výrobca prívlastkových vín.
  • IN VINO ELESKO WINE PARK – Partizánska ulica 88, 900 01 Modra – mestská časť Kráľová – slovenský výrobca vín

ŠkolstvoUpraviť

  • Materské školy: Materská škola na ul. SNP 14, Materská škola na Partizánskej ul.88, Materská škola na Kalinčiakovej ul.11, Materská škola na Sládkovičovej ul. 13, Materská škola na Vajanského ul. 93
  • Základné školy: Základná škola Ľ. Štúra v Modre, Komenského 1/A, Základná škola Vajanského ul. č. 93 v Modre, Základná umelecká škola v Modre, Dukelská ul.
  • Stredné školy: Gymnázium Karola Štúra Modra, Nám. Slobody 1, Stredná odborná škola pedagogická Modra Sokolská 4, Stredná odborná škola vinársko – ovocinárska, Kostolná 162/3, 900 01 Modra 1
  • Univerzity: Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave (Astronomické a geofyzikálne observatórium Modra), Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského;

OsobnostiUpraviť

 
Pamätná tabuľa Ľudovíta Štúra na stene múzea

Partnerské mestáUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Modran v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  6. http://www.snm.sk/?428 SNM Múzeum Ľudovíta Štúra

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Modra

Pozri ajUpraviť

Externé odkazyUpraviť