Wikipédia

Moldavská klenba

Špeciálny typ klenby používaný v kresťanskej sakrálnej architektúre medzi 15. – 17. storočím na území historického Moldavska.

Moldavská klenba[1] (rum. bolta moldovenească) je architektonický prvok kresťanskej sakrálnej architektúry používaný medzi 15. a 17. storočím na území historického Moldavska.[2][3] Ide o klenbový závesný systém na pendantívoch.[4] Väčšinou bola umiestnená nad naosom alebo hlavnou loďou chrámu. Klenba vytvára prechod zo štvorcovej roviny do kruhovej roviny ústiacej do kupoly alebo tambura veže. Skladá sa zo štyroch diagonálnych oblúkov, nad ktorými pendantívy pretvárajú štvorec na kruh. Štyri menšie segmentové oblúky zase transformujú kruh na štvorec. Postupne stúpajú nad loď a korunujú kupolu alebo tambur veže.[5] Klenba plní funkciu podstatného zníženia priemeru a hmotnosti tambura, kupoly a samotnej veže.[2][4][6][7]

Interiér Kostola Zvestovania Panny Márie v kláštornom komplexe Moldovita, 16. storočie, Vatra Moldoviței, Rumunsko

Opis upraviť

 
Tmavo je vyznačené umiestnenie moldavskej klenby v priereze Kostola svätého Mikuláša v kláštornom komplexe v Probote, 16. storočie, Rumunsko

V Moldavsku dochádza k splývaniu východnej a západnej architektonickej tradície. K významnému rozvoju sakrálnej architektúry v Moldavskom kniežatstve došlo najmä v 15. – 16. storočí. Tamojšia architektúra výrazne čerpala z byzantskej palaiologovskej architektúry a architektúry postbyzantského obdobia, najmä zo srbskej Moravskej školy. Viditeľné sú však aj vplyvy západnej architektúry, mnohé kostoly obsahujú gotické alebo renesančné prvky.[8][9]

Moldavská klenba vychádza zo zloženej kupoly na pendantívoch používanej v byzantskej architektúre. Klenbový závesný systém na pendantívoch vytvára prechod zo štvorcovej roviny do kruhovej roviny, ktorá ústi do kupoly alebo tambura veže. Transformácia byzantského klenbového systému na moldavský mala za následok rozšírenie vnútorného priestoru a zmenšenie priemeru či hmotnosti tambura veži.

Podľa niektorých odborníkov má moldavská klenba pôvod v arménskej či orientálnej architektúre, keďže existuje podobnosť medzi konštrukčným riešením arménskej klenby s okulom (galhatun) a moldavskou klenbou. Túto hypotézu potvrdzuje okrem iného aj emigrácia arménskych remeselníkov do oblastí Haliča a Moldavska na konci 15. storočia. Niektorí historici naopak vidia pôvod moldavskej klenby v ruskej drevenej architektúre, kde dochádza k zmenšeniu konštrukčných prvkov v prospech rozšírenia vnútorného priestoru. Podľa iných kunsthistorikov existuje aj paralela moldavskej klenby so zložitým klenbovým systémom mukarnas v maurskej či islamskej architektúre. Menšia časť odborníkov považuje moldavskú klenbu za gotické riešenie.[10][11]

 
Interiér Kostola Zosnutia presvätej Bohorodičky v kláštornom komplexe Putna, pohľad na moldavskú klenbu, 15. storočie, Rumunsko

Od konca 14. storočia sa v Moldavsku vyskytovali konštrukčné pokusy, ktoré odoberali váhu z veže s malým priemerom. stĺpy boli nahradené konzolami. Prvýkrát sa toto inovatívne riešenie objavuje v Starom kostole kláštora Moldovița. K optimalizácii technických riešení došlo pravdepodobne začiatkom 15. storočia. Moldavská klenba sa prvýkrát objavuje počas vlády moldavského kniežaťa Štefana Veľkého v Kostole Povýšenia svätého Kríža v Pătrăuți z roku 1487.[10]

Zmenšenie priemeru veže sa využívalo na zakrytie priestoru tzv. slepých klenieb na bočných oblúkoch, ale aj kupoly, kde pôvodný účel neskôr stratil zmysel. Druhý variant moldavskej klenby je klenba s vloženými oblúkmi alebo hviezdicovitá klenba. Jeho konštrukčná zvláštnosť spočíva v umiestnení ôsmich oblúkov na vnútornej strane kupoly. V tomto variante dominuje gotický vplyv, ktorý sa odráža v použití počtu oblúkov namiesto štyroch, ôsmich či viacerých. Ide napríklad o prevedenie v Kostole svätého Juraja v Hârlău. Postavený bol postavený okolo roku 1492. Tento variant sa častejšie objavuje za vlády kniežat Petra Rareșa a Alexandra IV. Lăpușneanu. Príkladom je Kostol Zoslania Ducha svätého v kláštore Dragomirna. V 15. storočí sa pod vplyvom západnej architektúry podstavec veže stáva čoraz rozmanitejším a zložitejším. Spolu s klenbou sa postupne upravuje tvar veže. Spolu s tamburom prechádza od kruhového k polygonálnemu, čo je vidieť napríklad v Kostole svätého Juraja vo Voronețe z roku 1488 či v Kostole svätého Mikuláša v Probote z roku 1530 a Kostole Zvestovania Panny Márie z roku 1532 vo Vatra Moldoviței.[10][6]

V 16. storočí sa objavuje novší variant orámovaný oblúkmi. Niekedy sa vyskytuje tiež v podobe previsnutých rebier klenby kupoly, ktoré zmenšujú priemer vlastnej kupoly. Takéto riešenie možno vidieť napríklad v Kostole Sťatia svätého Jána Krstiteľa z roku 1502 v Arbore.[12] Charakteristickým znakom neskorších stavieb je výstavba dodatočnej veže nad loďou a nahradenie gotických dekoratívnych prvkov renesančnými a barokovými. Najvýznamnejšie objekty boli postavené okolo mesta Jasy. Ide napríklad o kláštor Galata postavený medzi rokmi 1576 – 1584, kláštorný Chrám Troch hierarchov postavený medzi rokmi 1635 – 1639 a Kostol Nanebovstúpenia Pána v kláštornom komplexe Golia postavený medzi rokmi 1650 – 1653. V 18. a 19. storočí bola tradičná moldavská architektúra úplne nahradená architektúrou klasicizmu. Na konci 19. a v polovici 20. storočia došlo k jej oživeniu v architektúre historizmu, ktorého predstaviteľom je napríklad Katedrálny chrám Troch hierarchov postavený medzi rokmi 1937 – 1940 v rumunskom Temešvári.[13][14][15]

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. ↑ moldavské výtvarné umění. In: Malá československá encyklopedie. Svazek 4. M – Pol. Praha : Academia, 1986. S. 303.
  2. ↑ a b BONIFACIU, Sebastian. Romania, Tourist Guide. Bucharest : Editura Sport-Turism, 1985. S. 46, 53, 333.
  3. ↑ GHEORGHIU, Adrian; DRAGOMIR, Virgil. Geometry of Structural Forms. London : Applied Science Pub., 1978. ISBN 9780853346838. S. 73, 85.
  4. ↑ a b ROSSI, Maria Alessia; SULLIVAN, Alice Isabella. Byzantium in Eastern European Visual Culture in the Late Middle Ages. Zväzok 65. Leiden, Boston : Brill, 2020. (East Central and Eastern Europe in the Middle Ages, 450 – 1450.) ISBN 9789004421370. S. 211.
  5. ↑ Moldauisches Gewölbe In: HANNOVER MOSER, Birgitta Gabriela. Rumänien: Zwischen Karpaten und Donau, Banat und Schwarzmeerküste. Berlin : Trescher Verlag, 2019. ISBN 978-3-89794-459-6. S. 467.
  6. ↑ a b boltă. In: DRĂGUȚ, Vasile. Dicționar enciclopedic de artă medievală românească. Bucureşti : Editura Științifică și Enciclopedică, 1976. S. 60 – 63.
  7. ↑ bolta moldoveneasca In: Dicţionar de arta [online]. [Cit. 2021-04-07]. Dostupné online. (po rumumsky; moldavsky)
  8. ↑ NESTEROV, Tamara. Bolta moldovenească – aport original al meşterilor moldoveni la tezaurul arhitectural universal. Akademos: Revista de Ştiinţă, Inovare, Cultură şi Artă (Chișinău: Institutul Patrimoniului Cultural al AŞM), 2013, roč. 30, čís. 3, s. 110 – 111. Ďalej len Viď Nesterov. Dostupné online [cit. 2021-04-09]. ISSN 1857-0461.
  9. ↑ NICU, Ionut Cristi; STOLERIU, Cristian Constantin. Land use changes and dynamics over the last century around churches of Moldavia, Bukovina, Northern Romania – Challenges and future perspectives. Habitat International (Elsevier), 2019, čís. 88, s. 4 – 12. Dostupné online [cit. 2021-04-09]. ISSN 0197-3975. DOI: 10.1016/j.habitatint.2019.04.006.
  10. ↑ a b c Viď Nesterov, s. 111 – 113.
  11. ↑ Viď Nesterov, s. 114 – 118.
  12. ↑ mołdawskie sklepienie In: Encyklopedia PWN [online]. [Cit. 2021-04-13]. Dostupné online. (po poľsky)
  13. ↑ Romania Country Study Guide. Zväzok 1. Washington D.C. : Int'l Business Publications, 2012. (Strategic Information and Developments.) ISBN 978-1-4387-7538-8. S. 69 – 71.
  14. ↑ Arhitectura din Moldova in secolele XIV-XIX [online]. [Cit. 2021-04-14]. Dostupné online. (po rumumsky; moldavsky)
  15. ↑ Stilul moldovenesc [online]. [Cit. 2021-04-14]. Dostupné online. (po rumumsky; moldavsky)

Literatúra upraviť

  • Rumanian Art Treasures: Fifteenth to Eighteenth Centuries. Edinburgh : Royal Scottish Museum, 1966. S. 11.
  • Romania. 23. vyd. Zväzok 22. Bucharest : United States. Embassy (Romania), United States. International Trade Administration, 1971. (International marketing information series.) Kapitola The Painted Churches in Romania – Matchless Gems of Universal Art, s. 18.
  • BARNEA, Ion; POPA, Corina. Christian Art in Romania: The 15th century. Zväzok 4. Bucharest : Publishing House of the Bible and Mission Institute of the Romanian Orthodox Church, 1985. (Christian Art in Romania.) S. 24, 29.
  • KOCÓJ, Ewa. Świątynie, postacie, ikony: Malowane cerkwie i monastyry Bukowiny Południowej w wyobrażeniach rumuńskich. Kraków : Wydawnictwo Uniwersytetu Jagiellońskiego, 2006. ISBN 9788323385783. S. 41.
  • HANNOVER, Birgitta Gabriela. Rumänien entdecken: Kunstschätze und Naturschönheiten. Berlin : Trescher Verlag, 2007. ISBN 9783897941045. S. 325.
  • KALOPISE-VERTE, Sophia; PANAYOTIDE-KESSISOGLOU, Maria, et al. Multilingual Illustrated dictionary of Byzantine Architecture and Sculpture Terminology. Iraklio : Crete University Press, 2010. ISBN 978-960-524-317-3. S. 104 – 106.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Moldavská_klenba&oldid=7652426“