Mongolská ríša (mong.: Монголын Эзэнт Гүрэн) bola druhá najväčšia ríša v dejinách a jedna z najobávanejších v Eurázii. Vznikla zjednotením mongolských, a podmanením jednotlivých turkických kmeňov pod vedením Temüdžina, ktorého roku 1206 zhromaždenie mongolských náčelníkov vyhlásilo za veľkého chána - Džingischána.

Územný vývoj Mongolskej ríše

Tak sa začala územná expanzia mongolských kmeňov. Postupne sa pod ich nadvládu dostala Čína, Perzia, Kyjevská Rus a v roku 1241 sa Mongoli pri invázii do Uhorska objavili aj na Morave. Mongolský vpád do Uhorska v rokoch 1241 – 1242 súvisel s rozširovaním Mongolskej ríše na západ od jej pôvodných sídiel. Bol súčasťou mongolského vpádu do Európy (nesprávne nazývaný tiež tatársky vpád[1] podľa etnika Tatari), ktorý začal vo Východnej Európe (v kniežatstvách Kyjevskej Rusi) už v roku 1223. Invázne vojská síce v roku 1242 z Uhorska odtiahli, ale v roku 1285 opäť vpadli druhý krát do Uhorska.

Neúspešne sa pokúsili dobyť Indiu a Japonsko. Pri ich nájazdoch zahynulo asi 40 miliónov ľudí.

Počas 14. storočia sa väčšina chanátov Mongolskej ríše rozpadla na menšie celky.

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mongolská říše na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

  1. Tatarský vpád do Uhorska 1241 [online]. Valka.cz, 2007-05-23, [cit. 2025-01-31]. Dostupné online. (po česky)