Mongolská ríša
Mongolská ríša (mong.: Монголын Эзэнт Гүрэн) bola druhá najväčšia ríša v dejinách a jedna z najobávanejších v Eurázii. Vznikla zjednotením mongolských, a podmanením jednotlivých turkických kmeňov pod vedením Temüdžina, ktorého roku 1206 zhromaždenie mongolských náčelníkov vyhlásilo za veľkého chána - Džingischána.

Tak sa začala územná expanzia mongolských kmeňov. Postupne sa pod ich nadvládu dostala Čína, Perzia, Kyjevská Rus a v roku 1241 sa Mongoli pri invázii do Uhorska objavili aj na Morave. Mongolský vpád do Uhorska v rokoch 1241 – 1242 súvisel s rozširovaním Mongolskej ríše na západ od jej pôvodných sídiel. Bol súčasťou mongolského vpádu do Európy (nesprávne nazývaný tiež tatársky vpád[1] podľa etnika Tatari), ktorý začal vo Východnej Európe (v kniežatstvách Kyjevskej Rusi) už v roku 1223. Invázne vojská síce v roku 1242 z Uhorska odtiahli, ale v roku 1285 opäť vpadli druhý krát do Uhorska.
Neúspešne sa pokúsili dobyť Indiu a Japonsko. Pri ich nájazdoch zahynulo asi 40 miliónov ľudí.
Počas 14. storočia sa väčšina chanátov Mongolskej ríše rozpadla na menšie celky.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mongolská ríša
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mongolská říše na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
- ↑ Tatarský vpád do Uhorska 1241 [online]. Valka.cz, 2007-05-23, [cit. 2025-01-31]. Dostupné online. (po česky)