Morská voda

voda z mora, oceánu alebo slaného jazera

Slaná alebo morská voda je voda z mora, oceánu alebo slaného jazera, ktorá obsahuje chemické látky spôsobujúce jej slanosť (salinitu) a tým aj rozdielnu hustotu a napríklad aj rozdielnu teplotu tuhnutia ako u sladkej vody. Slaná voda na zemi obsahuje veľa chemických látok, ale iba malá časť z nich je v nej zastúpená výraznejšie (ostatné len v minimálnych koncentráciách). Je to predovšetkým chlorid sodný, sírany, uhličitany a iné soli (ktoré všetky dohromady tvoria morskú soľ), a tiež plyny ako dusík, kyslík alebo oxid uhličitý (CO2).[1]

Morská voda má v zemských oceánoch a moriach priemernú salinitu okolo 3,5%. To znamená, že každý kilogram morskej vody obsahuje približne 35 gramov rozpustenej soli (väčšinou, hoci nie úplne, ide o ióny chloridu sodného: Na+, Cl-). Priemerná hustota morskej vody na zemi na povrchu oceánu je 1,025 g/ml; morská voda má teda vyššiu hustotu ako sladká voda (tá dosahuje maximálnu hustotu 1,000 g/ml pri teplote 4° C). Takáto slaná voda mrzne v priemere až pri teplote okolo -2° C.

Ilustrácia ukazuje celkový pomer jednotlivých prvkov a aniónov v morskej vode.

Salinita

upraviť
Bližšie informácie v hlavnom článku: Salinita

Morská voda obsahuje množstvo iónov, ktoré majú buď kladný alebo záporný náboj. Najviac zastúpené sú záporné ióny (anióny) chlóru a kladné ióny (katióny) sodíka, ktoré dohromady vytvárajú morskú soľ, známu ako kuchynská soľ. Tá tvorí 85% zo všetkých rozpustených látok v morskej vode.[1]

Teplota topenia (bod tuhnutia) morskej vody sa vplyvom salinity pohybuje okolo -1,8° C.

Zloženie morskej vody (podľa objemu) na Zemi
Látka % Látka %
Kyslík 85,84 Síra 0,091
Vodík 10,82 Vápnik 0,04
Chlór 1,94 Draslík 0,04
Sodík 1,08 Bróm 0,0067
Horčík 0,1292 Uhlík 0,0028

Referencie

upraviť
  1. a b KOLEKTÍV AUTOROV. Oceán: Poslední divočina světa. Banská Bystrica : Knižní klub, 2007. ISBN 978-80-242-1876-2. S. 34.

Pozri aj

upraviť
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mořská voda na českej Wikipédii.