Morská voda
Slaná alebo morská voda je voda z mora, oceánu alebo slaného jazera, ktorá obsahuje chemické látky spôsobujúce jej slanosť (salinitu) a tým aj rozdielnu hustotu a napríklad aj rozdielnu teplotu tuhnutia ako u sladkej vody. Slaná voda na zemi obsahuje veľa chemických látok, ale iba malá časť z nich je v nej zastúpená výraznejšie (ostatné len v minimálnych koncentráciách). Je to predovšetkým chlorid sodný, sírany, uhličitany a iné soli (ktoré všetky dohromady tvoria morskú soľ), a tiež plyny ako dusík, kyslík alebo oxid uhličitý (CO2).[1]
Morská voda má v zemských oceánoch a moriach priemernú salinitu okolo 3,5%. To znamená, že každý kilogram morskej vody obsahuje približne 35 gramov rozpustenej soli (väčšinou, hoci nie úplne, ide o ióny chloridu sodného: Na+, Cl-). Priemerná hustota morskej vody na zemi na povrchu oceánu je 1,025 g/ml; morská voda má teda vyššiu hustotu ako sladká voda (tá dosahuje maximálnu hustotu 1,000 g/ml pri teplote 4° C). Takáto slaná voda mrzne v priemere až pri teplote okolo -2° C.
Salinita
upraviťMorská voda obsahuje množstvo iónov, ktoré majú buď kladný alebo záporný náboj. Najviac zastúpené sú záporné ióny (anióny) chlóru a kladné ióny (katióny) sodíka, ktoré dohromady vytvárajú morskú soľ, známu ako kuchynská soľ. Tá tvorí 85% zo všetkých rozpustených látok v morskej vode.[1]
Teplota topenia (bod tuhnutia) morskej vody sa vplyvom salinity pohybuje okolo -1,8° C.
Látka | % | Látka | % |
---|---|---|---|
Kyslík | 85,84 | Síra | 0,091 |
Vodík | 10,82 | Vápnik | 0,04 |
Chlór | 1,94 | Draslík | 0,04 |
Sodík | 1,08 | Bróm | 0,0067 |
Horčík | 0,1292 | Uhlík | 0,0028 |
Referencie
upraviť- ↑ a b KOLEKTÍV AUTOROV. Oceán: Poslední divočina světa. Banská Bystrica : Knižní klub, 2007. ISBN 978-80-242-1876-2. S. 34.
Pozri aj
upraviťZdroj
upraviť- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mořská voda na českej Wikipédii.