7,62 mm puška vzor 1891
7,62 mm puška vzor 1891 (iné názvy Mosin-Nagant, puška Mosin alebo hovorovo trojlíniovka) je označenie niekoľkých variantov opakovacích pušiek, ktoré boli vyrábané v Rusku a neskôr v ZSSR od konca 19. storočia do polovice 20. storočia. Názov „trojlíniová“ puška je odvodený od staršieho označenia kalibru 7,62 mm.
| 7,62 mm puška vzor 1891 | ||
|---|---|---|
 7,62 mm puška vzor 1891 | ||
| Typ: | puška | |
| Miesto pôvodu: | Ruské impérium | |
| História služby | ||
| V službe: | 1891-Súčasnosť | |
| Používaná: | Ruské impérium, ZSSR a mnoho ďalších | |
| História výroby | ||
| Konštruktér: | Sergej Ivanovič Mosin Émile Nagant Léon Nagant | |
| Navrhnuté: | 1891 | |
| Vyrobené: | 1891-1965 | |
| Počet vyrobených kusov: | okolo 37 000 000 | |
| Varianty: | vzor 1907, vzor 1938, vzor 1891/30 PU ostreľovačská puška, vzor 1944… | |
| Základné údaje | ||
| Hmotnosť: | 4,05 kg (nenabitá M91/30)) | |
| Dĺžka: | 1232 mm (M91/30) | |
| Dĺžka hlavne: | 730 mm (M91/30) | |
| Typ náboja: | 7,62 × 54 mm R | |
| Kaliber: | 7,62 | |
| Úsťová rýchlosť strely: | 811 m/s (M91/30) | |
| Kadencia: | 15 rán/min | |
| Maximálny dostrel: | 1828,8 m | |
| Zásobovanie muníciou: | 5 rán | |
Vznik a vývoj upraviť
Po skončení rusko-tureckej vojny v rokoch 1877 až 1878, kedy sa ruská armáda stále ešte vyzbrojená jednoranovými puškami Berdan, stretla s tureckými vojskami vyzbrojenými americkými puškami Winchester, padlo rozhodnutie vyvinúť nové moderné pušky pre pechotu. Zvlášť vytvorená komisia začala v roku 1882 testovať zahraničné aj domáce konštrukcie. V roku 1889 ponúkol komisii svoju konštrukciu pušky kalibru 3 čiarky (čiarka bola 1/10 palca, teda 3 čiarky boli 7,62 mm) dôstojník ruského delostrelectva Sergej Ivanovič Mosin. V rovnakej dobe predložil komisii prototyp pušky kalibru 3,5 línie aj Belgičan Léon Nagant. Komisia síce pôvodne vybrala Nagantovu pušku, ale neskôr rozhodla pre domácu konštrukciu a urobila kompromis a Mosinova puška mala používať nabíjací mechanizmus Émila a Léona Nagantovcov. Prvé skúšky novej zbrane prebehli v roku 1890. K Mosinovej pôvodne jednorannej puške bola pripojená schránka na 5 nábojov.
Pušky sa dostali k jednotkám v roku 1891. Oficiálne označenie pre zbrane Mosin-Nagant znelo Trechlinejnaja Vintovka Obrazca 1891 Goda (Trojlíniová puška vzor 1891). Prvú várku 500 000 pušiek vyrobila francúzska zbrojovka Manufacture d Armes de Chatellerault. Ruské továrne začali s výrobou až v roku 1893 v mestách Tula a v Iževsk. V priebehu troch rokov vyrobili viac než 1,4 milióna kusov týchto pušiek.
Od roku 1907 sa tiež začali vyrábať karabíny s hlavňou skrátenou na 510 mm (karabína Mosin-Nagant vzor 1907). V roku 1910 probehla prvá modernizácia pušiek a karabín Mosin-Nagant (pušky vzor 1891/10 a karabína vzor 1910). Úpravou staršieho modelu vzor 1910 vznikla karabína Mosin-Nagant vzor 1938 a od nej bola v roku 1944 odvodená karabína vzor 1944, ktorá mala sklopný bodák pozdĺž hlavne. V roku 1930 bol Mosin-Nagant vzor 1891 upravený. Nový typ niesol označenie vzor 1891/30 alebo tiež vzor 1891/1930.
Pušky s odsuvným valcovým záverom boli počas 2. svetovej vojny úspešne nahradené modernejšími samonabíjacími puškami Tokarev SVT-40 a Simonov SKS-45, ktoré po vojne nasledoval legendárny „Kalašnikov“ AK-47.
Verzie upraviť
- puška Mosin-Nagant vzor 1891 pechotná - prvá verzia, štandardná zbraň pechoty
- puška Mosin-Nagant vzor 1891 dragúnska - pre jazdectvo (dragúnov), bola o 64 mm kratšia a o 0,4 kg ľahšia než pechotná verzia
- puška Mosin-Nagant vzor 1891 kozácka - pre jazdectvo - kozákov, rovnaká ako dragúnska, ale neumožňovala upevnenie bodáku
- karabína Mosin-Nagant vzor 1907 - karabína pre jazdectvo, ženistov a iných špecialistov, dĺžka zbrane 1015 mm
- puška Mosin-Nagant vzor 1891/10 - zmodernizované pušky z roku 1910, existovali v 3 vyhotoveniach (pechotná, dragúnska a kozácka)
- karabína Mosin-Nagant vzor 1910 - zmodernizovaná karabína vzor 1907
- puška Mosin-Nagant vzor 1891/30 - najznámejšia verzia, vychádzala z dragúnskej pušky, existovalo iba jedno vyhotovenie
- ostreľovačská puška Mosin-Nagant vzor 1891/30 - puška vzor 1891/30 s ďalekohladmi PE, PEM a najčastejšie PU
- karabína Mosin-Nagant vzor 1938 - dĺžka zbrane 1020 mm
- karabína Mosin-Nagant vzor 1944 - karabína vzor 1938 s pevným sklopným bajonetom
- karabína Mosin-Nagant vzor 1891/59 - upravený vzor 1891/30 v roku 1959 skrátený na dĺžku 1010 mm
Technické údaje ďalších typov upraviť
 |
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť. |
|
|
|
|
Nasadenie upraviť
Tieto pušky sa osvedčili v 1. svetovej vojne, kedy Rusko dodalo Srbsku 120 000 pušiek vzor 1891. Pušky Mosin-Nagant m/27 a m/28/30 používala tiež fínska armáda. Vynikajúce výsledky s ňou dosiahol fínsky ostreľovač Simo Häyhä. Podobne pušku používali aj Poliaci pod označením karabin wz 91/98/25. Počas druhej svetovej vojny bola puška Mosin-Nagant ešte stále štandardnou zbraňou červenej armády. Vynikajúce výsledky s ňou dosiahli aj mnohí ostreľovači, napríklad aj Vasilij Zajcev počas bitky o Stalingrad. Tisíce týchto zbraní sa tiež stali korisťou Wehrmachtu. Nemci začali pušky vzor 1891/30 označovať Gewehr 254(r). Vyzbrojené nimi boli početné tylové a policajné jednotky, Volkssturm, ako aj vojská zložené z kolaborujúcich sovietskych zajatcov, brániacich atlantické pobrežie. Napriek tomu, že zbraň bola na konci druhej svetovej vojny postupne nahradzovaná modernejšími typmi, sa puška Mosin-Nagant používala až do konca 50. rokov a ešte dnes sa používa nie len pri vojenských prehliadkách ale i u rôznych čestných jednotiek. Karabíny vzor 1938 a 1944 sa ešte aktívne používajú v ČĽR a v mnohých rozvojových krajinách sú dedičstvom sovietskej „internacionálnej pomoci“.
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému 7,62 mm puška vzor 1891
