Mudi je plemeno psa uznané v FCI v skupine 1 pod číslom 238. Je to málopočetné plemeno patriace k najstarším zástupcom európskych ovčiarskych psov[1].

Mudi

Krajina pôvodu Maďarsko
FCI kód 1.1.238
Štandardy FCI
Výška 38 cm (suky)
47 cm (psy)
Hmotnosť 8-15 kg
Pôvodné určenie ovčiarsky pes
Terajšie určenie ovčiarsky pes, rodinný pes
Názov v krajine pôvodu Mudi
Synonymá
Zaužívaná skratka MUD
Zoznam psích plemien
Psí portál

Vzhľad upraviť

Mudi je stredne veľký ovčiarsky pes s harmonickou stavbou tela a pružným pohybom. V porovnaní s ovčiakmi používanými na služobné účely je nižší a útlejší, vďaka čomu je však mrštnejší, čo mu umožňuje vykonávať svoju prácu s ovcami. Jeho proporcie oceňujú aj priaznivci kynologických športov. Má dlhú, zužujúcu sa hlavu a mierny stop. Uši v tvare V má vysoko nasadené a vztýčené. Mierne šikmo nasadené oči sú tmavé, modro a blue merle sfarbené jedince môžu mať v dúhovke modrú škvrnu. Nožnicový chrup má byť pravidelný a kompletný. Farba nosa ladí s farbou srsti: hnedé jedince majú hnedý nos, modré jedince zas šedý. Ostatné farebné varianty majú nos čierny. Horná línia tela mierne klesá smerom k bedrám. Bohato osrstený chvost nosí stredne vysoko, v pokoji visí.

Hlava a predná časť končatín mudiho je osrstená krátkymi a rovnými chlpami. Srsť na ostatných častiach tela je dlhšia, vlnitá, na niektorých miestach vytvára prstence a víry. Najdlhšia srsť rastie na zadnej strane stehien a spodnej strane chvosta. Prípustné sfarbenie je biele, plavé, popolavé (modré), hnedé, blue merle. Najrozšírenejšie je čierne sfarbenie, na ktorom najviac vynikne zdravý lesk. Plavé sfarbenie môže mať žemľový, zlatožltý alebo ryšavý nádych. Popolavá a modrá farba sú vzácne. Sfarbenie blue merle je na modrošedom základe bodkované, pruhované alebo mramorované. Sfarbenie vekom tmavne. Pri tomto variante sú prípustné biele škvrny na hrudi a prstoch.

Temperament a využitie upraviť

Mudi je pracovné plemeno, ktoré dnes postupne začína nachádzať svoje uplatnenie aj ako rodinný pes. Mudi je temperamentný a hlasný pastier. Pasené zvieratá usmerňuje štípancami alebo ráznym trhnutím za kožuch. Ide o inteligentné a vytrvalé plemeno. Pri pasení sa pes musí veľmi rýchlo naučiť predvídať chovanie dobytka, pretože úder kopýt môže mať tragické následky. Okrem pasenia je mudi aj ostražitý strážny pes. Je prispôsobivý a vďaka kvalitnému osrsteniu je možné chovať ho v byte ale aj vonku.

Ako väčšina ovčiarskych psov, aj mudi je šťastný po boku svojho pána a je pripravený reagovať aj na jeho najmenší posunok. Pozornosť si však nevynucuje, skôr nasleduje svojho pána ako tieň.[2] Vďaka svojmu temperamentu vyžaduje každodenné zamestnanie. K známym ľuďom sa správa priateľsky, k cudzím je rezervovaný.

Pôvodné uplatnenie plemena si vyžadovalo odvážneho psa a preto môže pri stretnutí viacerých psov mudi zapríčiniť šarvátku. Preto je nevyhnutné šteniatka socializovať ako so psami, tak aj inými druhmi domácich zvierat.

História upraviť

Na rozdiel od iných maďarských plemien je pôvod mudiho najmenej známy a dodnes sa o ňom diskutuje. Za otca mudiho je označovaný Dr. Fényes Dezsö, ktorý v roku 1930 spísal pravdepodobne prvý štandard tohto plemena. Plemeno pomenoval po svojom psovi. V roku 1936 predviedol Dr. Fényes Dezsö [1] na trhu chovných zvierat niekoľko jedincov mudi zo svojho chovu. Ich rodičia pochádzali z rôznych kútov Maďarska. Cielenú plemenitbu mudiho zmarila 2. svetová vojna a zlepšenie nastalo až v roku 1963, kedy FCI plemeno uznala ako samostatné plemeno.

Plemeno zažilo v 80. rokoch 20. storočia najväčší rozvoj najmä vďaka p. Zsírosovi, ktorého psy sa dnes nachádzajú pravdepodobne v rodokmeni každého mudiho [3].

Zdroj upraviť

  • Mikolášová, Karin: Mudi. In:Svět psů, 1995, č.11, s. 16-18

Referencie upraviť

  1. a b Mikolášová, K.: Mudi. s. 16
  2. Mikolášová, K.: Mudi. s. 18
  3. Mikolášová, K.: Mudi. s. 17

Externé odkazy upraviť

Klub chovateľov maďarských pastierskych plemien psov Archivované 2007-05-12 na Wayback Machine