Mulhacén
Mulhacén je vrch v pohorí Sierra Nevada v južnom Španielsku. S výškou 3 479 m n. m. je to zároveň najvyšší vrch pohoria, ako aj celého Pyrenejského polostrova.
Mulhacén | |
vrch | |
Obrázok Monte Viso
| |
Štát | Španielsko |
---|---|
Autonómne spol. | Andalúzia |
Provincia | Granada |
Pohorie | Sierra Nevada |
Nadmorská výška | 3 479 m n. m. |
Súradnice | 37°3′19″S 3°18′33″Z / 37,05528°S 3,30917°Z |
Poloha v rámci Španielska
| |
Wikimedia Commons: Mulhacen | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Absolútne najvyšší vrch Španielskeho kráľovstva je však sopka Pico de Teide na Kanárskych ostrovoch - 3 715 m n. m.
Mulhacén je súčasťou Národného Parku Sierra Nevada. Leží v srdci Granadskej provincie, na juhu Španielska a patrí do pohoria Sierra Nevada, nachádzajúce sa v horskom systéme Andalúzske vrchy. Na vrchole sa stretávajú hranice obcí Güéjar Sierra zo severu, Capileira a Trevélez z juhu a tiež tu leží hranica katastrov miest Granada a Órgiva.
Toponymia
upraviťNázov dostal podľa kráľa, Muleya Hacéna, čo je kastílska verzia mena Mulay Hasan, jedného z posledných granadských nasrovských kráľov 15. storočia. Vraví sa, že je pochovaný vo vnútri tejto hory. Pre malý sklon južnej steny, ktorý uľahčuje výstup, ho obyvatelia neďalekej dedinky Alpujarra poznajú aj pod názvom el Cerro (pahorok).
Geografické údaje
upraviťSvojou výškou síce Mulhacén nie je ničím výnimočný, aj tak je najvyšším vrchom Pyrenejského polostrova a nebyť Álp, bol by najvyšším bodom Európy, keďže Kaukaz, Kanárske ostrovy a Grónsko, kde sa nachádzajú vyššie štíty, sa geograficky radia k Ázii, Afrike a Severnej Amerike. Vzhľadom na relatívnu výšku vrcholu patrí Mulhacénu druhá priečka v Západnej Európe, hneď za Mont Blancom. Vo svetovom rebríčku mu patrí 64. miesto.
Výstup
upraviťV porovnaní s minulosťou, keď sa dalo vyjsť motorovým vozidlom na vrchol Mulhacénu, od roku 1994 sa dá realizovať len peší výstup, výstup na koni a z južnej strany môžete vyjsť aj na bicykli. Zo severu je to absolútne neuskutočniteľné pre strmý terén. Najvhodnejším obdobím na výstup je leto, pretože najvyužívanejšie turistické chodníky nie sú pokryté snehom, hoci sa nájdu miesta, kde sa sneh neroztápa. Počasie je pomerne stále, treba si však dať pozor na prudké nárazy vetra, ktoré dokážu výstup znepríjemniť . Počas leta nie je Mulhacén nijak výnimočný, najmä ak hovoríme o dostupnosti a náročnosti terénu južnej steny hory. Ten neotestuje vaše technické zdatnosti a zručnosti a to isté sa dá povedať aj o západnej stene, kadiaľ vedie síce kratší, no o to strmší chodník, začínajúci v Lagúne Caldera (la Laguna de la Caldera). Na severnej a východnej strane sa však nachádzajú priepasti, preto je výstup možný len s horským vodcom. Jedine, že by ste vyrazili od Siedmich Lagún (Siete Lagunas) na východ, kadiaľ cesta nevedie priamo, ale od Lagúny Hondera (Laguna Hondera) sa stočíte na juh a vydáte sa po trase, vedúcej k rázcestiu Alto de Chorillo. Výstup si tým značne zjednodušíte. To isté platí o výstupe po severnej stene. Zažijete tuhý boj s terénom, ak sa od Lagúny Múch (la Laguna de la Mosca) alebo cestou naspäť z vrcholu vydáte okľukou smerom ku kopcu Collado del Ciervo. Nachádza sa nad útulňou Caldera (Refugio-vivac de la Caldera), od ktorej sa môžete napojiť na bežnú trasu, vedúcou po západnej stene.
Na Mulhacén sa dá vyjsť za jeden deň z dediniek Capileira alebo Trevélez, pričom v obidvoch prípadoch prekonáte prevýšenie viac ako 2000 výškových metrov. Zvyčajne však turisti prenocujú v útulni pod vrchom Poquiera alebo v útulni Caldera na západnej strane, vedľa rovnomennej lagúny.
Z dedinky Güéjar Sierra je však výstup oveľa náročnejší a vzrušujúcejší. Vedie cez Údolie Genil (el valle del Genil) a zvyčajne turisti nocujú pod holým nebom v Tajnej Jaskyni (Cueva Secreta) a na druhý deň sa vydávajú na neľahkú túru povedľa Lagúny Múch (la laguna de la Mosca) po zväčša drsnom a hrboľatom teréne. Často sa podnikajú výstupy aj zo strediska Pradollano, no v tomto prípade je prevýšenie citeľne menšie.
Túru si zjednodušíte, ak sa zveziete autobusom, spolu so sprievodcom a znalcom tamojšieho prostredia pre autobusy firmy Altas Cumbres (Servicio de Interpretación Ambiental de la Zona de Altas Cumbres), ktoré zabezpečuje Národný Park Sierra Nevada. Autobusy môžete využiť v lete, odchádzajú z Capileiry a končia vedľa rázcestia Alto de Chorillo na bode, Mirador de Trévelez, vo výške 2800 m.n.m., odkiaľ je najjednoduchšie vyjsť na vrchol cez Mulhacén II.
Môžete využiť aj iný autobus, rovnakej spoločnosti, ktorý odchádza od univerzitnej ubytovne, ležiacej v najvyšších polohách tamojšieho lyžiarskeho strediska a ide až do výšky 3100 m.n.m. do tzv. Posiciones de Veleta. Táto alternatíva je náročnejšia, než predošlá, lebo zrejme narazíte na miesta s večným snehom, predovšetkým v oblasti okolo vrchu Collao del Veleta. Výstup je uskutočniteľný za jeden deň a nemusíte nikde prenocovať. I keď je táto trasa trošičku dlhšia, chodník je schodný aj v zime. Namiesto autobusu sa vyveziete sedačkovou alebo kabínovou lanovkou lyžiarskeho strediska. V prípade, že ste fanúšik bicyklovania, smiete si ho vyviezť lanovkou so sebou. Ak sa rozhodnete cestovať autobusom, musíte si dohodnúť čas odchodu s orgánmi Národného Parku, lebo vozidlá sú kapacitne obmedzené. Na bicykli sa dá vyjsť až na náhornú plošinu, la Llanada del Mulhacén, rozprestierajúcu sa blízko vrcholu Mulhacénu. Túra sa začína na rázcestí Alto de Chorillo a pokračuje po ceste, otvorenej v 19. storočí. Vtedy slúžila na prevoz nástrojov, umožňujúcich geodetické spojenie Afriky a Európy. No keďže sa cesta v 90-tych rokoch uzavrela pre motorové vozidlá, momentálne je na mnohých miestach v katastrofálnom stave a nie je veľmi zachovaná. Podmienky na zimný výstup, po ktorejkoľvek trase sa môžu kedykoľvek zhoršiť. Vezmime si do úvahy ako rýchlo a často sa môže zmeniť počasie cez zimné obdobie, keď teploty klesajú až na -20°C, čo má na svedomí mnohé nešťastia. Mnohí skúsení horolezci, ktorí zdolali osemtisícovky v Himalájach, práve pod vrcholom Mulhacénu vydýchli posledný raz.
V roku 1804 sa podnikol prvý dokázateľný výstup na Mulhacén. Absolvovall ho Simón de Rojas Clemente, no vzhľadom na terén hory, výstup už určite predtým uskutočnili miestni obyvatelia. V roku 1901 sa konal prvý zimný výstup, o ktorom máme dôkaz a zúčastnili sa ho Félix Basazza, Vicente Montero a Matías Vázquez.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mulhacén