Myorelaxancium (tiež svalové relaxancium) je liečivo používané na uvoľnenie svalového napätia a kŕčov priečne pruhovaných svalov.[1][2] Nepôsobia na hladkú svalovinu.[2] Podľa účelu a miesta pôsobenia sa myorelanciá rozdeľujú na periférne myorelaxanciá používané v priebehu chirurgických zákrokov ako súčasť celkovej anestézie a centrálne myorelaxanciá pôsobiace v centrálnej nervovej sústave na uvoľnenie svalového napätia, dlhodobých kŕčov,[1] bolestí chrbta. Periférne myorelaxanciá pôsobia na somatomotorický nervový systém, ktorý je súčasťou periférneho nervového systému.[2] Centrálne myorelaxanciá pôsobia v spinálnej mieche alebo v mozgovom kmeni.[1][2] Myorelaxanciá neovplyvňujú vnímanie bolesti (preto je počas anestézy potrebné nasadiť aj analgetiká (najčastenie opioidné analgetiká), myorelaxanciá neovplyvňujú vedomie (nenavodzujú sedáciu až stratu vedomia).[2]

Biologické ciele liečiv zo skupiny svalových relaxancií. Zobrazené sú synaptické štrbiny medzi interneurónom (fialový) a α motoneurónom a medzi neurónom kortikospinálnej dráhy a α motoneurónom. Nie je zobrazená nervovosvalová platnička.

Citlivosť rôznych svalových skupín na účinok myorelaxancia je rôzna, najcitlivejšie sú okohybné svaly (svaly očných bulbov,[2] okulomotorické svaly[1]) a následne v zostupnom poradí: očné viečka > svaly tváre > flexory paží > svaly jazyka a hltanu > čeľustné svaly > veľké svaly končatín > svaly panvy > svaly dolnej časti brucha > medzirobrové svaly a pomocné dýchacie svaly > svaly hrtanu > bránica.[1][2] V tomto poradí dochádza ku relaxácii svalových skupín po bolusomvom intravenóznom podaní myorelaxancií.[1] Pri odznievaní účinku myorelaxancií sa funkčnosť svalov obnovuje v opačnom poradí.[1][2]

Prehľad myorelaxancií
Periférne myorelaxanciá depolarizujúce agonsti nikotínových acetylcholínových receptorov sukcinylcholín (suxametónium)
nedepolarizujúce antagonisti nikotínových acetylcholínových receptorov pankurónium, vekurónium, atrakúrium, pipekúrium, rokurónium, mivakúrium, cisatrakúrium
presynaptické blokáda exocytózy acetylcholínu botulotoxín
disociatívne blokáda uvoľnenia vápnika zo sarkoplazmatického retikula dantrolén
Centrálne myorelaxanciá agonisti GABAA receptorov diazepam, klonazepam, tetrazepam
agonisti GABAB receptorov baklofén
agonisti α2 adrenergných receptorov tizanidín
anticholínergné, antihistamínové, lokálne anestetické a parasympatolytické účinky orfenadrín
kompetitívni antagonisti glycínových receptorov, antagonisti GABAA receptorov a antagonisti nikotínových acetylcholínových receptorov tiokolchikozid
blokáda napäťovo riadených sodných a vápenatých iónových kanálov v retikárnej formácii tolperizón, eperizón, lanperizón, inaperizón, silperizón
neznámy mechanizmus[3] guajfenezín

Periférne myorelaxanciá

upraviť

Periférne myorelaxanciá sú liečivá, ktoré pôsobia na nervovosvalovej platničke priečne pruhovaných svalov,[1] čím spôsobia uvoľnenie svalového napätia. Nepôsobia v centrálnej nervovej sústave. Periférne myorelaxanciá zabraňujú prenosu informácie na kontrakciu svalu z nervovej sústavy do svalu. Nemajú vplyv na centrálnu nervovú sústavu, pretože neprechádzajú hematoencefalickou bariérou, pretože nesú elektrický náboj (sú to katióny), čo u nedepolarizujúcich periférnych myorelaxancií je znázornené príponou -ium, čo je prípona pre kladne nabité organické molekuly.[4] Periférne myorelaxanciá sa používajú pri chirurgických zákrokoch[1] ako súčasť anestézie na zabránenie svalových pohybov počas operácie a na zníženie množstva použitých anestetík. Tiež sa používajú v akútnej medicíne na dosiahnutie prechodnej svalovej paralýzy. Preriférne myorelaxanciá pôsobia na svalové bunky, na povrchu ktorých sa nachádzajú nikotínové acetylcholinové receptory (NAChR).[1] Periférme myorelaxanciá sa delia na depolarizujúce, nedepolarizujúce a presynaptické.

Farmakokinetika periférnych myorelaxancií

upraviť

Všetky periférne myorelaxanciá sa podávajú injekčne alebo infúzne, žiadne peroférne myorelaxancium sa nepodáva perorálne. Periférne myorelaxanciá majú v závislosti na svojej chemickej štruktúre rôzne rýchly nástup účinku od niekoľkých sekúnd až po niekoľko minút.[1] Odlišujú sa aj dĺžkou trvania klinického účinku od niekoľých minút až po niekoľko hodín. Optimálne periférne myorelaxancium má rýchly nástup účinku a dlhé trvanie klinického účinku. Metabolizujú sa plazmatickými esterázami, resp. spontánnou nekatalyzovanou neezmytickou Hofmannovou elimináciou, prípadne ich metabolizuje pečeň. Eliminujú sa obličkami alebo žlčovými cestami.[1] Najrýchlejšie nastupujúce nedepolarizujúce myorelaxancium je rokurónium, ktorého účinok sa dostaví do 90 sekúnd.[5] Ešte rýchlejšie nastupujúce myorelaxancium je sukcinylcholín, ktorý je ale depolarizujúcim myorelaxanciom; jeho účinok nastupuje po 30 až 60 sekundách po intravenóznom podaní.[5] Najdlhšie pôsobiacim periférnym myorelaxanciom je pankurónium, ktoré pôsobí dve až tri hodiny.[1]

Farmkokinetika periférnych myorelaxancií[1]
Nástup účinku (min) Dĺžka trvania účinku (min) Metabolizmus Eliminácia
sukcinylcholín 1 až 1,5 5 až 8 butyrylcholínesteráza obličky
mivakúrium 2 až 4 12 až 18 plazmatické esterázy obličky
atrakúrium 2 až 4 30 až 60 plazmatické esterázy, Hofmannova eliminácia obličky
cisatrakúrium 3 až 5 30 až 60 plazmatické esterázy, Hofmannova eliminácia obličky
rokurónium 1 až 2 30 až 60 pečeň žlčové cesty
vekurónium 2 až 4 60 až 90 pečeň žlčové cesty
tubokumarín 4 až 6 80 až 120 pečeň obličky
pipekurónium 2 až 4 80 až 100 - obličky
pankurónium 4 až 6 120 až 180 pečeň obličky

Nedepolarizujúce periférne myorelaxanciá

upraviť

Nedepolarizujúce periférne myorelaxanciá sú kompetitívni antagonisti acetylcholínu na nikotínových acetylcholínových receptoroch,[2] ktoré sa viažu na α podjednotku acetylcholínových receptorov a zabraňujú aktivácii receptora, ktorý je iónovým kanálom pre sodík a draslík[2] (ionotropný receptor). Na dosiahnutie svalovej relaxácie je nutné, aby na svalovej bunke bolo obsadených viac ako 70 % nikotínových acetylcholínových receptorov nedepolarizujúcim periférnym myorelaxanciom.[1] V súčasnosti používané nedepolarzujúce periférne myorelaxanciá sú atrakúrium, rokurónium a mivakúrium.[1]

 
Atrakúrium. Atrakúrium je symetrický dikatión, pričom ako kontraión sa používa kyselina fenylsulfónová, preto sa predáva ako atrakúrium besilát.

Atrakúrium

upraviť

Atrakúrium je klinicky významné nedepolarizujúce periférne myorelaxancium, ktoré sa na Slovensku predáva pod názvom Atracurium Kalceks[6] s koncentráciou 10 mg/ml[6] od výrobcu AS KALCEKS[6] v aplikačnej forme ako infúzny a injekčný roztok.[6] Dĺžka klinického účinku je 30 až 60 minút,[1] takže patrí medzi strednodobo pôsobiace myorelaxanciá.[1] Atrakúrium je symetrická molekula, ktorá obsahuje esterové funkcie, ktoré sú štiepené plazmatickými esterázami[1] na príslušné deriváty propiónových kyselín a pentán-1,5-diol. Kvartérna amóniová soľ ďalej podľahne Hofmannovej eliminácii[1] za tvorby dvojitej väzby medzi aromatickými cyklami, čím vznikne konjugovaný systém dvojitých väzieb, a terciárneho amínu. Atrakúrium sa eliminuje obličkami.[1]

 
Kobra produkuje jed (α neurotoxín), ktorý funguje ako periférne nedepolarizujúce myorelaxancium, ktoré had vstrekne do koristi, ktorej ochrnuté svaly zabránia obrane a jed spôsobí jej zadusenie paralýzou dýchacích svalov.

α neurotoxín

upraviť

Hady čeľade korálovcovité (Elapidae), kam patria kobry (had rodu Ophiophagus), hady rodu mamba (Dendroaspis), hady rodu vodnár (Hydrophis), čo je rod morských hadov, produkujú α neurotoxín, ktorý spôsobuje ochrnutie dýchacích svalov a zadusenie obete, ktorá prišla do kontaktu s jedom týchto hadov. Ako antidotá sa používajú inhibítory acetylcholínesterázy, ktoré sa však odbúravajú rýchlejšie ako samotný jed, preto je nutné pacienta intubovať a napojiť na umelú pľúcnu ventiláciu, aby nedošlo ku jeho zaduseniu po vyprchaní účinku inhibítora acetylcholínesterázy.[1]

Tubokurarín

upraviť
 
Chemická štruktúra alkaloidu (+)-D-tubokurarínu, alkaloidu z rastliny chondrodendrón plstnatý.

Kurare je jed juhoamerických a stredoamerických indiánov používaný na lov, ktorý má ochrnujúce účinky na korisť.[7] Natiera sa na povrch šípov, čím sa docieli jeho prechod do krvného riečiska,[7] nie je účinný pri perorálnom podaní, preto je možné konzumovať zviera zabité tubokurarínom.[5] Účinnou zložkou kurare je (+)-D-tubokurarín, čo je alkaloid rastliny Chondrodendrón plstnatý[8] (Chondrodendron tomentosm).[8][9] Tubokurarín majú na koži aj pestrofarebne zfarbené žaby čeľade Dendrobatinae, kam patria pralesničky.[1][10] Štruktúru (+)-D-tubokurarínu popísal v roku 1935 chemik King.[1] V prípade, že šíp napustený tubokurarínom zasiane človeka, dôjde ku ochrnutiu dýchacích svalov a zaduseniu pri plnom vedomí[11] bez možnosti komunikovať.[5]

Tubokurarín sa v súčasnosti už klinicky nevyužíva,[12] jeho nevýhodou je schopnosť uvoľňovať histamín zo žírnych buniek s rizikom bronchokonstrikcie, zvýšením bronchiálnej sekrécie za tvorby hlienu v dýchacích cestách, pokles krvného tlaku.[2] Účinok tubokurarínu nastupuje do 4 až 6 minút od intravenózneho podania[1][2] a pretrváva 80[2][1] až 120 minút.[1] Tubokurarín sa metabolizuje v pečeni,[1] nepodlieha Hofmannovej eliminácii,[1] eliminuje sa obličkami.[1]

Nežiadúce účinky nedepolarizujúcich periférnych myorelaxancií

upraviť

Nežiadúce účinky nedepolarizujúcich periférnych myorelaxancií vyplvajú z ich mechanizmu účinku na nikotínové acetylcholínové receptory. Dochádza ku zástave dýchania kvôli obrne dýchacích svalov, čo vyžaduje umelú pľúcnu ventiláciu počas chirurgických úkonov.[1] Nedepolarizujúce periférne myorelaxanciá vyplavujú z mastocytov histamín čoho dôsledkom je bronchokonstrikcia (zúženie priedušnice)[2] bronchospazmus (kŕčovité zúženie priedušnice),[1] tvorba hlienu v dýchacích cestách[2] a v dôsledku vazodilatácie (rozšírenie krvných ciev) pokles krvného tlaku.[1] Blokádou acetylcholínových receptorov v gangliách je spôsobená tachykardia (zrýchlenie tepu), zníženie krvného tlaku zmenou sily svalového sťahu srdca a ochabnutie svalov močového a tráviaceho ústrojenstva.[1]

Galéria chemických štruktúr periférnych nedepolarizujúcich myorelaxancií

upraviť
 
sukcinylcholín

Depolarizujúce periférne myorelaxanciá

upraviť

Depolarizujúce periférne myorelaxanciá sa používajú v urgentnej medicíne na navodenie svalovej paralýzy pri intubácii pacienta v kritickom stave.[1] Rýchly nástup účinku sukcinylcholínu v klinickej praxi je dôležitý, pokiaľ hrozí nebezpečenstvo vdýchnutia natráveniny zo žalúdka.[5] Sukcinylcholín spôsobuje pooperačné bolesti svalov, ktorým sa dá predísť tzv. prekurarizáciou, i.e. podaním malého množstva nedepolarizujúceho myorelaxancia pred poaním sukcinylcholínu.[5]

Depolarizujúce periférne myorelaxanciá sú agonisti na nikotínových acetylcholínových receptoroch. Jediným zástupcom depolarizujúcich periférnych myorelaxancií je sukcinylcholín, ide o zdvojenú molekulu acetylcholínu, ktorá sa však nemetabolizuje acetylcholínesterázou, ktorá je prítomná v nervovosvalovej platničke, čoho dôsledkom je výrazne dlží polčas eliminácie v porovnaní s krátkožijúcou molekulou acetylcholínu. Sukcinylcholín sa metabolizuje v plazme a pečeni butyrylesterázou, ktorá nie je prítomná v nervovosvalovej platničke. Po naviazaní sukcinylcholínu na nikotínový acetylcholínový receptor dôjde ku depolarizácii postsynaptickej membrány svalovej bunky, čoho dôsledkom sú svalové zášklby[1] (fascikulácie) po intravenóznom podaní sukcinylcholínu,[5] ktoré sú badateľné na bruchu a hrudníku pacienta.[2] Nikotínový acetylcholínový receptor je napäťovo riadený sodný kanál, ktorý sa po niekoľkých milisekundách automatick uzavrie (inaktivuje), hoci je naň stále naviazaný agonista:[5] vplyvom dlhodobej stimulácie nikotínových acetylcholínových receptorov sukcinylcholínom dôjde ku konformačnej zmene receptora do uzatvorenej formy, keď nemôže dôjsť ku repolarizácii sarkoplazmatickej membrány, čoho dôsledkom je svalová relaxácia (svalová paralýza, ochabnutie svalstva). Na rozdiel od nervových jedov je účinok sukcinylcholínu dočasný, nevyvolá tak tetanické kŕče, sukcinylcholín sa neviaže kovalentne na enzým a priebežne sa odbúrava pôsobením butyrylesterázy.

Nežiadúce účinky sukcinylcholínu

upraviť

Nežiadúce účinky sukcinylcholínu vyplývajú z jeho pôsobenia na cholinergné receptory, či už nikotínové acetylcholínové receptory alebo muskarínové acetylcholínové receptory. Dôsledkom pôsobenia sukcinylcholínu na nikotínové acetylcholínové receptory je únik draselných katiónov z cytoplazmy do krvnej plazmy cez iónové kanály, čoho dôsledkom je hyperkalémia,[1][5][2] dôsledkom depolarizácie sarkolémy a nesynchronizovaných svalových sťahov po injekcii sukcinylcholínu je dlhotrvajúca svalová bolesť.[1] Dôsledkom pôsobenia sukcinylcholínu na muskarínové acetylcholínové receptory je bradykardia (zníženie tepu), zvýšenie vnútrolebečného tlaku. Po podaní myorelaxancia je nebezpečenstvo malígnej hypertermie,[1] hlavne ak sa kombinuje s halotánom.[2][1]

 
Mechanizmus pôsobenia botulotoxínu: botulotoxín vnikne do cyzoplazmy presynaptického neurónu nervovosvalovej platničky, kde štiepi proteín SNAP-25, ktorý je nutný na úspešnú fúziu membrány vačkov s acetylcholínom a presynaptickej membrány neurónu. V dôsledku toho nedôjde k exocytóze acetylcholínu (uvoľneniu acetylcholínu do nervovosvalovej platničky) a neprenesie sa signál na kontrakciu, čoho dôsledkom je relaxácia svalu.

Presynaptické periférne myorelaxanciá

upraviť

Viac v hlavnom článku: Botulotoxín

Botulotoxín je jediný zástupca presynaptických periférnych myorelaxancií.[1] Botulotoxín pôsobí na membráne neurónu (i.e. presynpticky), čím bráni uvoľneniu acetylcholínu do nervovosvalovej platničky.[2] Botulotoxín je proteín, ktorý je produkovaný sporulujúcou anaeróbnou tyčinkou Clostridium botulinum. Ide o najsilnejší známy jed, pričom smrteľná dávka pre dospelého človeka je 3 ng (3 . 10-9 g).[5] Botulotoxín pôsobí nielen na motorické neuróny, ale aj neuróny parasympatiku a periférne cholinergné neuróny.[5] Smrť človeka po kontakte s botulotoxínom nastáva obrnou dýchania a zadusením pri plnom vedomí.[5] Účinok botulotoxínu je nevratný, prejaví sa po dvoch až troch dňoch od aplikácie, maximálne uvoľnenie svalu sa pozoruje až po dvoch až troch týždňoch, obnova prepojenia nervov a svalov trvá 3 až 4 mesiace, po ktorých je nutné injekciu botulotoxínu opakovať.[1]

Medicínske využitie botulotoxínu

upraviť

Botulotoxín sa využíva v kozmetickej medicíne na odstránenie vrások a zamedzenie potenia (hyperhidróza), pričom sa aplikuje do injekčne do svalu, resp. do kože a podkožia podpazušia, kde sa prepruší vedenie signálu sympatikom.[5] Účinok pretrváva niekoľko týždňov,[5] injekcie botulotoxínu je nutné opakovať trikrát až štyrikrát ročne,[1] čo je doba nutná na opätovné vytvorenie nových nervových zakončení a nových nervovosvalových platničiek.[1]

Botulotoxín sa využíva aj v neurológii a urológii na liečbu spastických chorôb.[1] Podáva sa u detí s detskou mozgovou obrnou a po cievnej mozgovej príhode (mozgový infarkt) na uvoľnenie svalového napätia svalov tváre (chorobné zovretie víčok oka, mimických svalov), svalov končatín.[1] Botulotoxín sa podáva aj pri zvýšenom tlaku v močovom mechúri, na liečbu hyperaktivity močového mechúra a močovej inkontinencie.

Výhodou botulotoxínu sú jeho minimálne nežiadúce účinky, medzi ktoré sa radia triviálne problémy ako bolesť v mieste vpichu, opuch miesta vpichu, prípadne modrina v mieste vpichu.[1]

 
Dantrolén

Disociatívne periférne myorelaxanciá

upraviť

Dantrolén je disociatívne periférne myorelaxancium, ktoré pôsobí na ryanodínový receptor typu 1 (RyR1),[13] čím zabraňuje úniku vápenatých katiónov z lumena endoplazmatického retikula svalových buniek do cytoplazmy. Tým dôjde ku odpojeniu (disociácii) excitácie a kontrakcie kostrových svalov. Svalová bunka teda prestane reagovať na impulzy z nervovej sústavy vyvolávajúce kontrakciu svalu.[1]

 
Dantrolén je oranžová látka kvôli širokému systému konjugovaných dvojitých väzieb a push-pull systému tvorenému dusíkom hydrazónovej skupiny, ktorý nesie neväzbový elektrónový pár (push) a nitroskupinou (pull).

Dantrolén sa využíva v chirurgii na terapiu malígnej hypertermie, čo je zhubný stav, ktorý nastáva počas anestézie (po sukcinylcholíne, inhalačných anestetikách (halotan) alebo antipsychotikách). Malígna hypertermia je veľmi nebezpečná, pretože vedie k smrti až 60 % pacientov.[2] Ide o genetické ochorenie spôsobené defektom sarkoplazmatického retikula (mutácia v géne pre ryanodínový receptor),[2] ktoré po vyššie spomenutých látkach začnej nekontrolovane uvoľňovať vápaneté katióny do cytoplazmy. To vedie na stuhnutie svalov (silná kontrakcia všetkých svalov) a vysokú horúčku (až 42 °C) ako dôsledok prudko zvýšeného metabolizmu svalových buniek: zvyšuje sa aeróbny aj anaeróbny metabolizmus, čoho dôsledkom je metabolická laktátová acidóza ako dôsledok anaeróbnej glykolýzy, dôjde k hypoxii ako dôsledok vyčerpania kyslíka aeróbnym metabolizmom.[2]

Dantrolén sa podáva intravenózne (je možné aj perorálne podanie, ale slabo sa absorbuje z GIT do krvi), pričom sa musí podať čo najskôr po spozorovaní malígnej hypertermie, kým ešte nedošlo k úplnému vyplaveniu vápnika zo sarkoplazmatického retikula.[2][14] Dantrolén sa podáva vo vzostupných dávkach,[2] pričom sa začína dávkou 2,5 mg/kg, pričom bolusy sa opakujú do dávky 10 mg/kg, pričom je možné zvýšiť dávku až na 30 mg/kg. Doba podávania dantrolénu nemá prekročiť 3 dni.[14] Na rozdiel od iných myorelaxancií, dantrolén spôsobuje znemožnenie kontrakcie kostrového svalstva (čo môže vyžadovať umelú pľúcnu ventiláciu počas podávania dantrolénu). Polčas eliminácie dantrolénu je až 8 hodín, metabolizuje sa v pečeni, kde pôsobí hepatotoxicky (kvôli nitroskupine v molekule).[14]

Centrálne myorelaxanciá

upraviť

Centrálne myorelaxanciá (tiež myotonolytiká)[5] sú liečivá uvoľňujúce svalové napätie, kŕče pôsobením v centrálnej nervovej sústave, najmä v spinálnej mieche, kde zosilňujú účinky inhibičných interneurónov[5] alebo v mozgovom kmeni.[2] Využívajú sa na liečenie bolestivých svalových sťahov[5] spôsobených úrazom (zlomeniny), cievnou mozgovou príhodou.[2] Využívajú sa pri lumbagu (seknutie krížov), myalgii rôznej etiológie (bolesť svalov).[2] Centrálne myorelaxanciá znižujú kľudový tonus svalov a to bez obmedzenia možnoati kontrakcie týchto svalov.[14] Centrálne myorelaxanciá (na rozdiel od periférnych myorelancií) je možné podávať perorálne.

 
Baklofén: selektívny agonista na presynptických GABAB receptoroch

Baklofén

upraviť

Baklofén bol získaný v snahe pripraviť derivát kyseliny γ-aminomaslovej (GABA), ktorý by mohol byť podávaný perorálne (GABA sa nevstrebáva z gastrointestinálneho traktu do krvi, protože je nabitá) a ktorý by prechádzal hematoencefalickou membránou z krvi do mozgu.[14] Baklofén pôsobí ako selektívny agonista na GABAB receptoroch, ktoré sa nachádzajú na presynaptických membránach interneurónov, čoho dôsledkom je blokáda exocytózy excitačných neurotransmiterov (glutamát a aspartát)[1] do synaptickej štrbiny medzi interneurónom a motorickým neurónom. Baklofén nepôsobí na nervovosvalovej platničke. GABAB receptor je metabotropný receptor sprahnutý s inhibičným G proteínom (Gi), ktorého aktivácia spôsobuje hyperpolarizáciu membrány presynaptického neurónu.[15] Inhibičný G proteín vedie na inhibíciu produckie cyklického AMP, čoho dôsledkom je otvorenie draslíkových kanálov[2][14] a zníženie vstupu vápenatých katiónov do bunky,[14] čoho dôsledkom je blokáda exocytózy vačkov s neutransmitermi.[14] Vo vačkoch sa nachádza aj substancia P, pričom blokáda jej vyplavenia do synaptickej štrbiny vedie na úľavu od bolesti.[2] GABAB receptory sa nachádzajú v synapciách spinálnej miechy a mozgu,[2] kde baklofén tlmí monosynaptické aj polysynaptické aktivácie motorických neurónov.[14]

Nežiadúce účinky baklofénu vyplývajú z jeho farmokodynamiky: tlmí ostatné časti centrálnej nervovej sústavy, má sedatívne účinky so zmenami správania, spôsobuje svalovú slabosť.[14] Jeho požitie vedie aj na zmätenosť, bolesti hlavy a nevoľnosť a nízky krvný tlak a na zvýšenie hodnôt pečeňových transamináz (zhrošenie pečeňových testov),[14] sucho v ústach, zvracanie, útlm dychových funkcií.[1] Účinok a toxicitu baklofénu zvyšujú tricyklické antidepresíva.[14] Baklofén sa využíva aj u detí (napríklad pri detskej mozgovej obrne).[1]

Baklofén spôsobuje fyzickú závislosť, nespôsobuje psychickú závislosť (vynechanie liečiva nespôsobuje craving, túžbu po podaní). Náhle vsadenie baklofénu po vysokých dávkach môže viezť k abstinenčným príznakom, medzi ktoré patrí motorický nekľud, úzkosť, psychóza, halucinácie a zmätenosť.[1]

 
Guajafenezín je liečivo, ktoré sa dá kúpiť bez lekárskeho predpisu.[3] Je to jednoduchá molekula kombinujúca štruktúru anizolu a glycerolu.

Guajfenezín

upraviť

Guajfenezín je centrálne myorelaxancium, expektorancium a centrálne antitusikum, ktorého mechanizmus účinku nie je známy.[3] Niektorá literatúra spomína vplyv na glutamátergné receptory v súvislosti s anxiolytickými účinkami.[1] Patrí aj medzi liečiva používané v terapii kašľa ako mukoaktívna látka typu expektorancia,[1] pretože zvyšuje sektréciu žliaz priedušnice, čím znižuje viskozitu hlienu v dýchacích cestách.[1] Na Slovensku sa guajfenezín predáva pred lekárskeho predpisu pod komerčným názvom GUAJACURAN od firmy Zentiva[16] a Robitussin EXPECTORANS od talianskej firmy Doppel Farmaceutici vo forme sirupu.[17]

 
Diazepam. Sedemčlenný cyklus v molekule sa nazýva diazepín.

Diazepam, klonazepam, tetrazepam

upraviť

Diazepam, klonazepam a tetrazepam sú benzodiazepíny používané aj ako centrálne myorelanciá. Pôsobia selektívne na GABAA receptory ako ich agonisti.[1] Benzodiazepíny zvyšujú afinitu GABAA receptora ku k fyziologickému mediátoru GABA, čoho dôsledkom je zvýšenie presynaptickej inhibície v mieche a mozgovom kmeni.[1] Dôsledkom toho je útlm monosynaptických a polysynaptických reflexov.[1][14] Benzodiazepíny inhibujú aferentnú stimuláciu α-motorických neurónov uľahčením presynptického inhibičného vplyvu mediátora GABA pri jeho väzbe na GABAA receptory.[14]

Benzodiazepíny vyvolávajú fyzickú a psychickú závislosť. Náhle prerušenie liečby sa prejaví nepríjemnými abstinenčnými príznakmi ako úzkosť, podráždenosť, agitovanosť, motorický nekľud, tras, svalové zášklby, epileptické záchvaty a psychózy.[1] Z tho dôvodu musí byť vysadzovanie benzodiazepínov pomalé so postupne znižujúcou sa dávkou. Napriek tomu sa môžu prejaviť abstinenčné príznaky po benzodiazepínoch aj po niekoľkých mesiacoch.[1]

 
Tolperizón tlmí napäťovo riadené sodíkové kanály a napäťovo riadené vápnikové kanály

Tolperizón

upraviť

Tolperozón je centrálne pôsobiace myorelaxancium, ktoré blokuje napäťovo riadené sodíkové a vápnikové iónových kanály v retikárnej formácii. Tlmenie napäťovo riadených vápnikových kanálov na aferentnej dráhe pre bolesť vedie k navodeniu analgézie.[1] Tlmenie napäťovo riadených sodíkových kanálov je spojené so zvýšením draslíkových potenciálov.[1] Tolperizón a jemu príbuzné látky ako eperizón, lanesizón, inaperizón, silperizón potláčajú potenciály v koreňoch miechy.[1] Tolperizón je indikovaný pri spasticite po cievnej mozgovej príhode.[1] Tolperizón sa na Slovensku predáva pod komerčným názvom MYDOCALM, pričom výdaj lieku je viazaný na lekársky predpis.[18]

 
Orfenandrín

Orfenadrín

upraviť

Orfenandrín je centrálne pôsobiace svalové realxancium, ktoré je v dnešnej dobe už obsolentné.[1] Napriek tomu sa dodnes používa, hlavne v kombinácii s diklofenakom ako súčasť infázneho roztoku na tlmenie pooperačnej bolesti. Na Slovensku sa orfendarín predáva pod komerčným názvom Neodolpasse ako hotový infúzny roztok orfenadrínu a diklofenaku.[19]

Orfenadrín pôsobí na svalové spazmy svojím anticholínergným účinkom,[1] pričom má aj parasympatolytické, lokálne anestetické a slabé antihistamínové účinky.[20] Orfenadrín je štruktúrne veľmi príbuzný difenylhydramínu, sedatívnemu antihistaminiku, od ktorého sa odlišuje len prítomnosťou metylovej skupiny na aromatickom jadre.

 
Tiokolchikozid

Tiokolchikozid

upraviť

Tiokolchokozid je tiež obsolentné centrálne myorelaxancium, ktoré je kompetitívny antagonista glycínových receptorov, antagonista GABAA receptorov a antagonista nikotínových acetylcholínových receptorov.[1] Mal by bzť používaný iba krátkodobo na terapiu bolestivých svalových kontraktúr.[1]

 
Tizanidín

Tizanidín

upraviť

Tizanidín je agonista α2 adrenergných receptorov, ktoré sa nachádzajú presynapticky a ich stimuláciou sa znižuje uvoľňovanie excitačných neurotransmiterov (glutamát, aspartát) do synaptickej štrbiny z excitačných interneurónov. Glutamát aktivuje glutamátový N-metyl-D-aspartátový (NMDA) receptor na motoneurónoch.[1][21] Tizanidín znižuje polynaptickú reflexnú miechovú aktivitu excitačných interneurónov.[1] Tiež tlmí uvoľňovanie substancie P z nociceptívnych aferentných vláken. Tizanidín znižuje výskyt a intenzitu bolestivých spazmov a kontrakcií.[1] Znižuje svalový tonus, frekvenciu svalových spazmov a redukuje klonus.[1]

Tizanidín sa používa pri statických alebo funkčných poruchách chrbtice a pri spasticite pri neurologických poruchách. Biologický polčas tizanidínu sú dve až štyri hodiny, takže ho stačí podávať každých 6 až 8 hodín.[1] Výhodou tizanidínu je jeho malý sedatívny účinok, nežiadúce účinky zahŕňajú sucho v ústach ako dôsledok zvýšeného tonu sympatiku a slabosť, posturálna hypotenzia, sedácia a točenie hlavy.[1] Na Slovensku sa tizanidín predáva pod názvom SIRDALUD.[21]

Referencie

upraviť
  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al am an ao ap aq ar as at au av aw ax ay az ba bb bc bd be bf bg bh bi bj bk bl bm bn bo bp bq br bs bt bu bv ŠVIHOVEC, Jan. Farmakologie. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2018. ISBN 978-80-247-5558-8.
  2. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad MARTÍNKOVÁ, JIřina. Farmakologie pro studenty zdravotnických oborů. 2. vyd. Praha : Grada Publishing, 2018. ISBN 978-80-247-4157-4.
  3. a b c SPC GUAJACURAN [online]. ADC.sk, [cit. 2025-01-06]. Dostupné online.
  4. PUTALA, Martin; SALIŠOVÁ, Marta; VENCEL, Tomáš. Názvoslovie organických zlúčenín [online]. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave Prírodovedecká fakulta Katedra organickej chémie, [cit. 2025-01-05]. S. 13. Dostupné online.
  5. a b c d e f g h i j k l m n o p q LÜLLMANN, Heinz; MOHR, Klaus; HEIN, Lutz. Barevný atlas farmakologie. 5. vyd. Praha : Grada Publishing, 2007. ISBN 978-80-247-1672-5. (český)
  6. a b c d Atracurium Kalceks 10 mg/ml [online]. ADC.sk, [cit. 2025-01-05]. Dostupné online.
  7. a b KOOLMAN, Jan; RÖHM, Klaus Heinroch; BENDA, Vladimír. Barevný atlas biochemie. 4. vyd. Praha : Grada Publishing, 2017. ISBN 978-80-247-2977-0.
  8. a b Humánne lieky s účinnou látkou chondrodendrón plstnatý (Chondrodendron tomentosum) [online]. ADC.sk, [cit. 2025-01-05]. Dostupné online.
  9. BUCHANAN, Bob B.; GRUISSEM, Wilhelm; JONES, Russell L.. Biochemistry & Molecular Biology of Plants. 2. vyd. Chichester Veľká Británia : Wiley Blackwell, 2015. Dostupné online. ISBN 978-0-470-71421-8. (anglický)
  10. čeleď pralesničkovití Dendrobatidae [online]. [Cit. 2025-01-05]. Dostupné online.
  11. KMEŤOVÁ, Jarmila; SKORŠEPA, Marek; VYDROVÁ, Mária. Chémia pre 3. ročník gymnázia. 1. vyd. Martin : Vydavatelstvo Matice slovenskej, s. r. o., 2011. ISBN 978-80-8115-042-5.
  12. Produkty v ADC Klasifikácii HLM03AA02 - Tubokurarín [online]. ADC.sk, [cit. 2025-01-05]. Dostupné online.
  13. Malignant hyperthermia [online]. [Cit. 2025-01-05]. Dostupné online.
  14. a b c d e f g h i j k l m n LINCOVÁ, Dagmar; FARGHALI, Hassan; DOLEŽAL, Tomáš. Základní a aplikovaná farmakologie. 2. vyd. Praha : Galen, 2007. ISBN 978-80-7262-373-0. (český)
  15. www.youtube.com, [cit. 2025-01-06]. Dostupné online.
  16. GUAJACURAN [online]. ADC.sk, [cit. 2025-01-06]. Dostupné online.
  17. Robitussin EXPECTORANS [online]. ADC.sk, [cit. 2025-01-06]. Dostupné online.
  18. MYDOCALM 150 mg [online]. ADC.sk, [cit. 2025-01-06]. Dostupné online.
  19. Neodolpasse [online]. ADC.sk, [cit. 2025-01-06]. Dostupné online.
  20. SPC Neodolpasse [online]. ADC.sk, [cit. 2025-01-06]. Dostupné online.
  21. a b SPC SIRDALUD 2 mg [online]. ADC.sk, [cit. 2025-01-06]. Dostupné online.

Pozri aj

upraviť