Nangá parbat

(Presmerované z Nanga Parbat)

Nangá parbat (iné názvy: Nángá parbat, nepresne Nanga parbat, nesprávne Nangáparvat; po urdsky نانگا پربت - transliterácia nángá parbat/transkripcia nangá parbat; po hindsky नंगा परबत - nangá parbat; etymológia: zo sanskritského nanga parvata = nahý vrch, v hindčine by doslovný preklad tohto sanskritského názvu znel nangá parvat = nahý vrch) alebo Diámir (nepresne: Diamir) je deviaty najvyšší vrch Zeme, vysoký 8 125 m n. m. Leží v Pakistane, v Kašmírskych Himalájach, v horskej skupine Nanga Parbat, 125 km severne od Šrínagaru. Je to najzápadnejšia Osemtisícovka.

Nangá parbat
vrch
Fairy Meadows and the view of Nanga Parbat.jpg
Štát Pakistan Pakistan
Pohorie Himaláje
Horská skupina Nanga Parbat
Nadmorská výška 8 125 m n. m.
Súradnice 35°14′15″S 74°35′21″V / 35,23750°S 74,58917°V / 35.23750; 74.58917
Najľahší výstup Kinshoferova cesta zo severozápadu
Prvovýstup Hermann Buhl (Rakúsko)
 - dátum 1953
Slov. prvovýstup Ivan Fiala, Michal Orolin
 - dátum 1971
Poloha v rámci Pakistanu
Fire.svg
Poloha v rámci Pakistanu
Wikimedia Commons: Nanga Parbat
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Nangá parbat tvorí šesťvrcholový masív:

  • hlavný vrchol - 8 125 m n. m.
  • južný vrchol - 8 042 m n. m.
  • predvrchol - 7 910 m n. m.
  • severný vrchol - 7 861 m n. m.
  • „strieborné zuby“ - 7 597 m n. m.
  • juhovýchodný vrchol - 7 530 m n. m.

Jeho juhovýchodná (rupálska) stena je najväčšou stenou na svete. Je vysoká 4 700 (4 500) m. Ďalšie vysoké steny sú severná (rakiotská) - 3 300 m a západná (diamirská) - 3 000 m. Z doliny rieky Indus na hlavný vrchol je vzdialenosť 25 km pri prevýšení 7 000 m, čo je najväčšie prevýšenie na Zemi.

Nangá parbat patrí v Himalájach k najnebezpečnejším vrchom. Okrem technicky náročného terénu je známy aj veľmi nepriaznivým počasím. Okolité vrchy prevyšuje o viac, ako 1 000 metrov, takže nie je nijako chránený pred vetrom, ani monzúnovými zrážkami. Sú tu časté lavíny a silné búrky.

Prvý pokus o výstup na Nangá parbat urobili v roku 1895 britskí horolezci. Traja z nich zahynuli.

V roku 1934 sa pokúsila o výstup nemecká výprava, počas niekoľkodňovej búrky zahynulo 10 ľudí. V roku 1937 zahynulo po páde lavíny 16 členov nemeckej výpravy.

Prvovýstup na vrchol sa podaril v roku 1953. Na vrchole stál rakúsky horolezec Hermann Buhl, ktorý v záverečnom úseku liezol sám a bez pomoci kyslíkového prístroja.

Slovenskí horolezci I. Fiala a M. Orolin vystúpili na Nangá parbat v roku 1971, keď urobili aj prvovýstup na predvrchol. V roku 1978 urobili slovenskí horolezci prvovýstup na severný vrchol.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nangá parbat