Nebojsa (ľudová rozprávka)

Nebojsa je ľudová rozprávka zapísaná Pavlom Emanuelom Dobšinským v roku 1881. Podľa indexu ATU jej prislúcha číslo 326 (Príbeh o mládencovi, ktorý šiel do sveta, aby sa naučil báť).

História upraviť

Prvá známa verzia tejto rozprávky bola zapísaná v roku 1840 Samuelom Reussom v Codexe revúckom B pod názvom O Dragomírovi. Samuel Reuss uvádza, že príbeh pochádza z Užskej župy. Rozprávku prepísal v roku 1842 Ján Francisci do rukopisnej zbierky Zábavník bratislavský. Podobnú rozprávku napísala ešte Amália Sirotková, Eugen Juraj Vrahobor Šparnensis a Ľudovít Adolf Reuss, všetky verzie Dobšinský spomenul vo svojej knihe.

Zápletka upraviť

Mladý Nebojsa sa nevie ničoho zľaknúť. Sám sa však chce priučiť strachu a preto chce odísť z domu do iných krajín, kde by mohol strach zakúsiť. Otec nechce aby syn odišiel, preto sa dohovorí s kňazom, aby Nebojsu vyľakal. Kňaz Nebojsovi povie, že zvonár ochorel a on bude tú noc zvoniť namiesto neho. Zvonár, prezlečený za ducha sa pokúsi Nebojsu vyľakať, namiesto toho ho Nebojsa zabíja, v domnení že ide o skutočného ducha. Nebojsa na druhý deň odchádza do sveta a príde do zakliateho zámku. V noci sa v zámku zjavia obludy, ktoré Nebojsu všemožne týrajú. Nebojsa mučenie vydrží bez vyľakania sa, či vydania akéhokoľvek zvuku. Ráno sa namazal akousi masťou a bolesti ho prešli. Nebojsa našiel aj jazero a v ňom bola zakliatá princezná, ktorá z jazera von nemohla. Nebojsa znášal mučenie naďalej, aby princeznú vyslobodil. Poslednú noc obludy Nebojsu natiahli na ražeň a opekali zaživa, ale on to predsa len vydržal. Nebojsa sa s princeznou oženil a stal sa kráľom. Po čase chcel ísť pozrieť svojich rodičov. Cestou ho však zbadala stará ježibaba, ktorá sa rozhodla, že ho ožení so svojou škaredou dcérou. Nebojsovi počarila tak, že od jej domu nemohol viac odísť. Raz stretol v lese inú ježibabu, ktorá však bola dobrá a tá mu poradila, ako sa ježibaby zbaviť. Nebojsa všetko vykonal a ježibabu porazil. Potom Nebojsa prišiel k jednej záhrade, kde bol každý kvet prikrytý kosťou. Nebojsa kosti upratal. Vtom sa mu zjavila jedna z tých oblúd, ktoré ho v zámku mučili. Tá obluda bola kráľom všetkých zvierat, a pýtala sa, čo si žiada za upratanie tej záhrady. On povedal, že chce vedieť, kde je jeho nevesta. Kráľ sa pýtal svojich poddaných, ale tí nič nevedeli. Nebojsa išiel ďalej a upratal i druhú takú záhradu, tu vládol kráľ zvierat. Z poddaných však jeden orol neprišiel vtedy, keď ho kráľ zavolal. Keď sa kráľ pýtal prečo, orol povedal že práve prenášal za Čierne more dcéru čiernomorského kráľa, čiže Nebojsovu nevestu. Orol však povedal, že princezná sa ide vydávať. Orol Nebojsu preniesol za breh Čierneho mora, a chcel ako odmenu, aby mu Nebojsa sťal hlavu. Nebojsa mu to nakoniec splnil, podľa orlovho príkazu mu vybral srdce a zaželal si dukáty, srdce to splnilo. Nebojsa sa prezliekol za čeľadníka a na svadbe hodil na zem ručník, ktorý mu princezná dala ešte na zakliatom zámku. Princezná ho zobrala a vzala si ho namiesto toho druhého ženícha.

Filmové spracovanie upraviť

Film na motívy tejto rozprávky bol natočený v roku 1989. Film režíroval Julius Matula.

Zdroje upraviť