Nedeľa Božieho milosrdenstva
Druhá veľkonočná nedeľa, od roku 2000 Nedeľa Božieho milosrdenstva (v minulosti nazývaná Biela nedeľa; lat. Dominica in albis) je posledný deň veľkonočnej oktávy v rímskokatolíckej cirkvi. Názov pochádza zo zvyku, že novokrstenci tohto dňa naposledy nosili biele rúcho,[1] do ktorého boli oblečení pri krste vo veľkonočnú vigíliu. Liturgická farba dňa je biela.
| Nedeľa Božieho milosrdenstva | |
 Kráľ Milosrdenstva | |
| Iný názov | Druhá veľkonočná nedeľa |
|---|---|
| Druh | kresťanský sviatok |
| Dátum | prvá nedeľa po Veľkej noci, posledný deň veľkonočnej oktávy |
| Súvisí s | Veľká Noc, Kráľ Milosrdenstva |
Pred liturgickou reformou 2. vatikánskeho koncilu sa k novokrstencom obracalo epištolné čítanie (1 Peter 2,2-10, ktoré začínalo slovami: „quasi modo geniti“ (ako novonarodené deti), preto sa nedeľa nazývala (a v evanjelických cirkvách sa tak stále nazýva) tiež Quasimodogeniti.
Pendantom v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi je Tomášova nedeľa (Nedeľa Antipaschy).
Dňa 30. apríla 2000 stanovil pápež Ján Pavol II. pre rímskokatolícku cirkev na prianie poľskej rehoľníčky svätej Faustíny Kowalskej (ktorú o to Ježiš vo zjaveniach požiadal) tento deň ako Nedeľu Božieho milosrdenstva.[2][3]
- Bílá neděle