Foidový syenit

(Presmerované z Nefelinický syenit)

Foidový syenit[1] alebo syenit s foidami je plutonická hornina tvorená hlavne alkalickými živcami (hlavne ortoklas a mikroklín) a foidami (hlavne nefelín a sodalit), v menšej miere môžu byť zastúpené alkalické amfiboly alebo pyroxény. Najbežnejším z foidových syenitov je nefelinický syenit. Jeho vulkanickým ekvivalentom je fonolit.

Foidový syenit
Nefelinický syenit z Tanguá, Rio de Janeiro, Brazília
Nefelinický syenit z Tanguá, Rio de Janeiro, Brazília
Zloženie
Hlavné minerályortoklas, mikroklín, nefelín, sodalit, egirín, augit, alkalické amfiboly
Akcesórietitanit, zirkón, apatit
Vlastnosti
Textúrazrnitá
Farbaružová, sivozelená

Ako prvý tieto horniny pomenoval J. Lorenzen roku 1882[2]. Pre foidové syenity existuje veľké množstvo lokálnych názvov ako ditroit (varieta s mikroklínom, sodalitom a kankrinitom), chibinit (varieta s egirínom a augitom), foyaitit (bohatý na K-živce a nefelín, so zastúpením pyroxénu, hornblendu a biotitu) atď.[3]

VlastnostiUpraviť

Makroskopicky má faneritickú textúru, s minerálnymi zrnami veľkosti 2 mm až 5 mm. Zriedkavé fenokrysty môžu dosahovať veľkosť 2 až 5 cm. Sivú až ružovú farbu má za následok prítomnosť alkalických živcov ako je ortoklas, sanidín alebo mikroklín. Nezriedka sa tu nachádza aj lamelovitá forma albitu – perthit. Z foidov sa tu nachádzajú nefelín, sodalit, noselán a haüyn. Prítomnosť minerálov skupiny foidov vylučuje možnosť prítomnosti kremeňa. Mafické minerály ako klinopyroxény a amfiboly môžu byť prítomné, ale iba v malých množstvách. Vďaka prítomnosti foidov a alkalických živcov ide o typickú alkalickú horninu.

Akcesorické minerály tvorí zirkón, titanit či lamprofilit, ale aj minerály s obsahom F, P2O5 a CO2 ako sú kankrinit, kalcit, apatit a fluorit. Niekedy môžu byť prítomné zeolity.

Z geochemického hľadiska obsahujú okolo 50 – 56 % SiO2, 19 – 24 % Al2O3, menšie množstvo Ca a Mg, 15 – 17 % K a Na[4]. Vysoký obsah ľahkých prvkov vzácnych zemín, indikuje že magma je vysoko diferencovaná.

Vznik a výskytUpraviť

 
Nefelinický syenit v polarizačnom mikroskope. S amfibolom, nefelínom a alkalickým živcom.

Vyvreté horniny bez kremeňa vznikajú pri nízkom stupni parciálneho tavenia hmôt zemského plášťa. V zdrojových oblastiach magiem foidovo syenitického zloženia dominuje obsah CO2 nad H2O. Takéto magmy sú typické pre kontinentálne rifty, vulkanické ostrovy a supra-subdukčnú pozíciu. Foidové syenity vystupujú v komplexoch alkalických hornín, alebo s karbonatitmi.

LokalityUpraviť

Medzi najznámejšie lokality patrí masív Chibiny na ruskom polostrove Kola, kde však vystupujú vo forme pegmatitov. Okrem toho v Rusku vystupujú na Sibíri a Urale. V Európe sú známe z okolia Osla v Nórsku, ďalej zo Švédska, Pyrenejí a rumunských Karpát. Známe sú aj z niekoľkých lokalít v Česku. Vyskytujú sa aj v južnom Grónsku, Kanade (južný Yukon), Brazílii, americkom Kansase (Magnet Cove), v Južnej Afrike (Transvaal), na Madagaskare, Číne či Indii.

VyužitieUpraviť

Na foidové syenity sú viazané niektoré ložiská nerastných surovín, napr. apatitov (Chibny), grafitu (Sajany), kryolitu (Grónsko).

ReferencieUpraviť

  1. Streckeisen, A., 1976, To each plutonic rock its proper name. Earth Science Reviews, 12, 1, s. 1-33.
  2. Levinson-Lessing, F. J., Struve, E. A., 1963, Petrografičeskij slovar. Gosgeoltechizdat, Moskva, s. 225
  3. Gregorová, M.. Nefelínový syenit [online]. Brno : muni.cz, 2000, [cit. 2011-12-02]. Dostupné online.
  4. Nefelinovyj sienit, Boľšaja sovietskaja enciklopedia [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2011-12-02]. Dostupné online. (po rusky)

Iné projektyUpraviť