Nemecký romantizmus

Nemecký romantizmus je hnutie od konca 18. storočia do polovice 19. storočia vystupujúce proti osvietenstvu s jeho preceňovaním rozumu a všeobecného pojmu: romantici na miesto rozumu a pojmu stavajú život v celej jeho plnosti, ako všerozpohybujúci prostriedok. V romantickom hnutí sa prebúdza zmysel pre svojráznu zákonitosť života. Skutočnosť podľa predstaviteľov nemeckého romantizmu obsahuje organickú jednotu, v ktorej pramení aj protiklad medzi prírodou a duchom. Pri pohľade na človeka a jeho miesto vo svete si romantici všímajú jeho organickú väzbu s národnosťou a za ňou stojacim ľudstvom: tematizujú národného ducha a jazyk.

Externé odkazyUpraviť

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.