Neofit Bozveli (bulh. Неофит Бозвели; * 1785, Kotel, Bulharsko - † 4. jún 1848) je jeden z predstaviteľov bulharského duchovenstva, spisovateľ a tiež jeden z vodcov národného boja za cirkevnú slobodu. V roku 1810 vstúpil do Chilendarského kláštora a o niečo neskôr odišiel do Svištova, kde sa stal knihovníkom a učiteľom. Krátke obdobie pôsobil v Srbsku, ale nakoniec sa usídlil vo Velikom Tărnove. Tu sa medzi obyvateľstvom snažil rozširovať myšlienku bulharského národného sebauvedomenia, za čo si vyslúžil miesto vedúcej osobnosti v boji proti gréckemu duchovenstvu. V roku 1839 sa ho Bulhari dokonca snažili ustanoviť na miesto dovtedajšieho gréckeho vladyku. Poslovia však boli sluhami carihradského patriarchu podplatení, a tak sa novým vladykom stal Neofit Vizantios a Neofit Bozveli iba jeho protosynkelom. V roku 1841 sa po obvinení z neposlušnosti voči gréckemu vladykovi dostal do kláštorného zajatia na polostrov Atos, odkiaľ sa ale o tri roky vrátil do Carihradu. Podľa neho toto mesto v tom čase malo vhodné podmienky na pokračovanie v boji proti gréckemu patriarchátu, lebo sa tam nachádzalo veľa západných diplomatov a ľudia blízki Osmanskej porte. Jeho kritika gréckeho duchovenstva vyústila v roku 1845 do druhého zatknutia, a Neofit bol opäť nútený odísť na Atos. O tri roky neskôr v kláštore umrel a nádeje na víťazstvo v boji proti gréckemu duchovenstvu sa jeho smrťou rozplynuli.

Neofit Bozveli
bulharský cirkevný predstaviteľ
bulharský cirkevný predstaviteľ
Narodenie1785
Kotel, Bulharsko
Úmrtie4. jún 1848
Chilendarský kláštor
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Neofit Bozveli

Bibliografia upraviť

Zdroj upraviť

  • Смоховска-Петрова, Ванда. „Неофит Бозвели и българският църковен въпрос (Нови данни из архивите на Адам Чарториски)“. София, БАН, 1964.