Spisovný jazyk

Spisovný jazyk (z nem. Schriftsprache) alebo štandardný jazyk (z angl. standard language) alebo skrátene (spisovný) štandard alebo literárny jazyk (z rus. literaturnyj jazyk resp. franc. langue littéraire) môže byť:

• „najvyššia“, „prestížna“ celonárodná varieta/forma jazyka, ktorá je normovaná a kodifikovaná, synonymum: štandardná varieta, pozri štandardná varieta (prestížna forma)
• jazyk, ktorý má (aj) jednu alebo viacero štandardizovaných, normovaných podôb, teda jazyk, ktorý má jednu alebo viacero štandardných variet, pozri spisovný jazyk (jazyk so štandardnou varietou)

Spisovný jazyk je v delení národného jazyka podľa Horeckého (a podobných deleniach) na spisovnú varietu (celonárodnú spisovnú formu) – štandardnú varietu (štandardnú spisovnú formu) –  subštandardnú varietu (subštandardnú spisovnú formu) [- nadnárečovú varietu (nadnárečovú formu)] – nárečovú varietu (nárečovú formu) [- a ako špecifickú skupinu jazyk umeleckej literatúry]:

• a) spisovná varieta (t. j. spisovný jazyk ako najprestížnejšia forma jazyka)
• b) spisovná varieta + štandardná varieta (hovorový štýl) + subštandardná varieta (t. j. spisovný jazyk ako opak nárečí)
• c) spisovná varieta + štandardná varieta (hovorový štýl) (napr. v KSSJ)

Spisovný jazyk alebo literárny jazyk je zriedkavo: písaný jazyk.

Literárny jazyk je jazyk umeleckej literatúry.

Štandardný jazyk je všeobecne: štandardne používaný či nastavený jazyk (aj programovací a podobne).

Nespisovný jazyk alebo neliterárny jazyk alebo neštandardný jazyk je vždy opak vyššie uvedených definícií, čiže všetky ostatné časti jazyka resp. všetky ostatné jazyky než je v definícii uvedené.

Zdroje

• SEDLÁKOVÁ, Marianna. K problematike vedomia spisovnej a nespisovnej jazykovej normy. In: Varia : materiály z Kolokvia mladých jazykovedcov (Modra-Piesok, 21. – 22. októbra 1991). Ed. Mira Nábělková, Mária Šimková. Bratislava : Slovenská jazykovedná spoločnosť pri SAV, 1992. 108 s. Dostupné online. S. 71 – 74.
• HORECKÝ, Ján. Základy jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1978. 184 s.
• HORECKÝ, Ján. Slovenčina v našom živote. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1988. 125 s.
• FINDRA, Ján. Jazyk, reč, človek. 1. vyd. Bratislava : Q 111, 1998. 112 s. ISBN 808540169X.
• MISTRÍK, Jozef. Jazyk a reč. 1. vyd. Bratislava : Mladé letá, 1984. 429 s. ISBN 8006009244.
• MISTRÍK, Jozef. Kapitolky zo štylistiky. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1977. 248 s.
• SIČÁKOVÁ, Ľuba. Fonetika a fonológia pre elementaristov. 1. vyd. Prešov : Náuka, 2002. 118 s. Dostupné online. ISBN 80-89038-15-8.
• [1]^{[nefunkčný odkaz]}
• národný jazyk. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 291.
• slovenský jazyk. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 399.
• spisovné slová. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 415-416.
• MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 8.
• ČERMÁK, František. Jazyk a jazykověda : přehled a slovníky. Vyd. 4., v Karolinu 2., dopl. Praha : Univerzita Karlova, nakladatelství Karolinum, 2011. 380 s. ISBN 978-80-246-1946-0. S. 45.

Symbol rozcestia

Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje rozličné významy uvedeného hesla.

Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosím, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.