Otvoriť hlavné menu

Nezávislý politik

politik, ktorý nie je členom žiadnej politickej strany
(Presmerované z Nezávislý kandidát)

Nezávislý politik (iné názvy: nestranícky politik, nestraník, bezpartajný politik; u kandidátov: nezávislý kandidát – skratka NEKA, občiansky kandidát) je politik, ktorý nie je členom žiadnej politickej strany.

Obsah

Prehľad podľa krajínUpraviť

SlovenskoUpraviť

Slovenský právny systém umožňuje využitie aktívneho volebného práva ako nezávislý kandidát vo voľbách do orgánov samospráv obcí, voľbách do orgánov samosprávnych krajov a vo voľbe prezidenta Slovenskej republiky.

Súčasťou kandidátnej listiny nezávislého kandidáta je petícia podpísaná voličmi podporujúcimi jeho kandidatúru. Minimálny počet týchto podpisov činí pri voľbe prezidenta 15 000,[1] pri voľbách do orgánov samosprávnych krajov 400,[2] a v prípade volieb do samospráv obcí sa odvíja od počtu obyvateľov danej obce nasledovne:[3]

Počet obyvateľov Počet podpisov
do 50
10
51 – 100
20
101 – 500
40
501 – 2 000
100
2 001 – 20 000
200
20 001 – 100 000
400
nad 100 000
600

Nezávislí kandidáti sú prirodzene najsilnejším politickým subjektom v slovenskej komunálnej politike. V niektorých prípadoch avšak môžu vystupovať ako nezávislí kandidáti a majú podporu politickej strany.

Zvolení nezávislí kandidáti na starostovprimátorov
Voľby Počet Podiel (%) 2. miesto vo voľbách
2002 951 32,66 HZDS (384; 13,19 %)[4]
2006 895 30,83 SMER-SD (419; 14,43 %)[5]
2010 979 33,67 SMER-SD (599; 20,60 %)[6]
2014 1 104 37,95 SMER-SD (847; 29,11 %)[7]
2018 1 232 42,42 SMER-SD (592; 20,38 %)[8]

V rámci Národnej rady Slovenskej republiky existuje inštitút nezaradeného poslanca, ktorým sa poslanec NR SR stane vystúpením z poslaneckého klubu alebo po zániku poslaneckého klubu pokiaľ sa nestane členom iného klubu. Poslanecký klub zaniká v prípade, pokiaľ klesne počet jeho členov pod zákonom stanovenú hranicu osem poslancov.[9] Nezaradeného poslanca nemožno stotožňovať s nezávislým politikom, keďže môže byť aj naďalej členom politickej strany (napr. Ľubomír Galko, Jana Kiššová, Jozef Mihál, Lucia Nicholsonová, Peter Osuský a Martin Poliačik po zániku klubu strany SaS 8. októbra 2013).

KuvajtUpraviť

V Kuvajte neboli strany legalizované od vyhlásenia nezávislosti v roku 1961 a preto kandidáti formálne vystupujú ako nezávislí, hoci sa organizujú v politických skupinách (tzv. „protostranách“), ktoré de facto fungujú ako politické strany[10] a ich činnosť je vládou (prevažne) tolerovaná.[11]

ReferencieUpraviť

  1. čl. 101 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v znení ústavného zákona č. 460/1992 Z. z.
  2. § 14 ods. 6 zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 335/2007 Z. z.2007 Z. z.
  3. § 16 ods. 9 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí
  4. Počet a podiel zvolených starostov obcí, primátorov miest, starostov mestských častí podľa jednotlivých politických strán, koalícií politických strán a nezávislých kandidátov za SR, Bratislava: ŠÚ SR, 2002, http://volby.statistics.sk/oso/oso2002/sk/tab/tab3.htm, dost. 2014-11-19 
  5. Počet a podiel zvolených starostov obcí, primátorov miest, starostov mestských častí podľa jednotlivých politických strán, koalícií politických strán a nezávislých kandidátov, Bratislava: ŠÚ SR, 2006 (vyd. 2006-12-03), http://volby.statistics.sk/oso/oso2006/slov/obvod/results/tab3.jsp.htm, dost. 2014-11-18 
  6. Počet a podiel zvolených starostov obcí, primátorov miest, starostov mestských častí podľa jednotlivých politických strán, koalícií politických strán a nezávislých kandidátov za SR, Bratislava: ŠÚ SR, 2010 (vyd. 2010-11-28), http://volby.statistics.sk/oso/oso2010/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm, dost. 2014-11-18 
  7. Počet a podiel zvolených starostov a primátorov podľa politických subjektov za SR, Bratislava: ŠÚ SR, 2014 (vyd. 2014-11-16), http://www.volbysr.sk/oso2014/sk/tab03.html, dost. 2014-11-18 
  8. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018, Bratislava: ŠÚ SR, 2018 (vyd. 2018-11-13), http://volby.statistics.sk/oso/oso2018/sk/data01.html, dost. 2019-06-16 
  9. § 64 ods. 5 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 402/2013 Z. z.
  10. Kamrava, Mehran (2011), International politics of the Persian Gulf, Syracuse, NY: Syracuse University Press, str. 248, ISBN 081565152X, http://books.google.sk/books?id=-LEhy6QVKpUC&pg=PA248 
  11. Gause, F. Gregory (1994), Oil Monarchies : Domestic and Security Challenges in the Arab Gulf States, New York: Council on Foreign Relations Press, str. 92-93, ISBN 0876091516, http://books.google.sk/books?id=emlbeh-24ogC&pg=PA92