Nickelova-Strunzova klasifikácia minerálov

Nickelova-Strunzova klasifikácia minerálov je systém klasifikácie minerálov. Minerály sa delia na triedy, oddelenia a skupiny na základe ich chemického zloženia a kryštálovej štruktúry. Pôvodne bola publikovaná správcom mineralogickej zbierky Humboldtovej univerzity v Berlíne Karlom Strunzom v roku 1941 v diele Mineralogische Tabellen a neskôr bola modifikovaná kanadským mineralógom Ernestom Nickelom. Oproti pôvodnej klasifikácii sa líši vyčlenením skupiny borátov do samostatnej minerálnej triedy.

Minerálne triedy upraviť

  1. Prvky (kovy, zliatiny kovov; polokovy a nekovy; karbidy, silicidy, nitridy a fosfidy)
  2. Sulfidy a sulfosoli (sulfidy, selenidy a teluridy; arzenidy, antimonidy a bizmutidy; sulfoarzenitany, sulfoantimonitany, sulfobizmutitany, atď.)
  3. Halidy
  4. Oxidy (oxidy a hydoxidy; arzenitany, antimonitany, bizmutitany; siričitany, seleničitany, teluričitany; jodičnany)
  5. Karbonáty (uhličitany, dusičnany)
  6. Boráty
  7. Sulfáty (sírany, telúrany, chrómany, molybdénany a volfrámany)
  8. Fosfáty
  9. Silikáty
  10. Organické zlúčeniny

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť

  • www.mindat.org - Nickel-Strunzova klasifikácia na mineralogickej databáze

Zdroj upraviť