Nicejské vyznanie viery
Nicejské vyznanie viery (iné názvy: nikejské/nikajské/nikájske/níkajské vyznanie viery, nikejské/nikajské/nikájske/níkajské krédo) je kresťanské vyznanie viery prijaté na prvom všeobecnom cirkevnom sneme v Nicei v roku 325. Neskôr bolo na druhom všeobecnom sneme (teda ekumenickom koncile) v Konštantínopole rozšírené a vzniklo Nicejsko-konštantínopolské vyznanie viery, ktoré sa dodnes používa v kresťanských cirkvách.
Znenie upraviť
Preklad Výkladu viery 318 otcov prvého nicejského ekumenického snemu z gréčtiny, snažiaci sa o čo najväčšiu vernosť originálu:
Veríme v jedného Boha, vševládneho Otca, Stvoriteľa všetkého viditeľného aj neviditeľného.
A v jedného Pána, Ježiša Krista, jednorodeného Božieho Syna, zrodeného z Otca, to jest z podstaty Otca, Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z pravého Boha, zrodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom, skrze ktorého vzniklo všetko - to, čo je na nebi, aj to, čo je na zemi - ktorý pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil a vtelil sa, stal sa človekom, trpel a na tretí deň vstal (z mŕtvych), vystúpil do nebies, príde súdiť živých i mŕtvych.
A vo Svätého Ducha.
Tých však, ktorí hovoria „Bol čas, keď nebol“ a „Pred svojím zrodením nebol“ a že vznikol z nebytia alebo z inej hypostázy či podstaty, čo tvrdia, že Boží Syn podlieha zmene či premene, tých všeobecná a apoštolská Cirkev anatematizuje.[1]
Pozri aj upraviť
Referencie upraviť
- ↑ "Výklad viery tristoosemnástich otcov." In: Dokumenty prvých dvoch ekumenických snemov. Fakulta humanistiky Trnavskej univerzity v Trnave v Náboženskom vydavateľstve Petra, Prešov, 1999, s. 7. ISBN 80-88774-61-6